Dnes je nedeľa, 08.december 2019, meniny má: Marína
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Akvabely Viktória a Natália: Plávame s tortovou želatínou na hlave

november 20, 2019 - 10:04
Pre krásu sa trpí. Túto pravdu pozná každá žena. Akvabely to majú ešte ťažšie. Nielenže vo vode väčšinu času nemôžu dýchať, aby predviedli úchvatné zostavy pod vodou, ešte musia strpieť na hlave „kamenné helmy“. A pritom nepohodlí sa musia pekne usmievať a vytvárať umelecký dojem.

Bratislavčanky Viktória Reichová a Natália Pivarčiová túto obeť s radosťou prinášajú, pretože synchronizované plávanie je pre ne šport, ktorý ich naučil prekonať samy seba a priniesol im neuveriteľné priateľstvá.

Viktória a Natália patria medzi naše najtalentovanejšie akvabely. Viktória má sedemnásť, Natália o dva viac. Obe chodia na osemročné gymnáziá v Bratislave. Ráno predtým, ako zasadnú do školských lavíc, idú na plaváreň a svedomito „drilujú“ zostavy. Tréningy mávajú šesť až sedemkrát do týždňa a okrem bazéna trénujú aj v telocvični. Poobedňajší či večerný tréning trvá aj päť hodín. Vo vode sú aj do desiatej večer a ráno vstávajú na šiestu do školy. „Keď ma však na druhý deň v škole čaká písomka, tak sa učím aj do jednej v noci. Je to niekedy drsné,“  opisuje Natália. 

Gymnazistky sa do synchronizovaného plávania zamilovali v detstve. Dnes sú z nich úspešné akvabely, ktoré viackrát získali titul majsteriek Slovenska. Obe reprezentovali našu krajinu na Comen Cup – neoficiálnych majstrovstvách sveta starších žiačok. Natália aj na majstrovstvách Európy v kategórii juniorov. Ich silnou zbraňou je nielen plávanie vo dvojici, ale aj sólo. „Ja som sa k tomuto športu dostala akosi omylom. Pôvodne som chcela ísť na gymnastiku. Moja mamina našla v škôlke vyvesené číslo, vykrútila ho, no zrejme sa pomýlila a dovolala sa trénerke synchronizovaného plávania. Tá jej povedala, o čo ide, aký je to šport. Keďže som už ako dieťa mala rada vodu, rada som plávala, tak si mamina povedala –  prečo to nevyskúšať? Išli sme na tréning a hneď som si to obľúbila,“ vraví Natália, vtedy mala len štyri roky. Viktória sa k akvabelám dostala cez staršiu sestru Mišku. „Keď bola Miška malá, mala problémy s chrbticou a lekári jej odporučili plávanie. Sestru však plávanie nebavilo a našla si synchronizované plávanie. Ja som sa ako štvorročná chodila pozerať na sestrine tréningy a na preteky. Zapáčilo sa mi to tak veľmi, že som to musela vyskúšať,“ vysvetľuje Viktória.

Štipce sú nevyhnutné

Obe dievčatá sa tomuto športu venujú už viac ako trinásť rokov. A obe vravia, že najlepšie je začať v piatich – šiestich rokoch, aby sa dieťa chytilo a nabralo ten správny drajv. „My sa musíme predovšetkým naučiť ,cítiť' vodu a používať ruky, lebo v bazéne sa vôbec nedotýkame dna. Nad vodou sa držíme len pomocou rôznych technických záberov rúk. A to je na tom najťažšie,“ tvrdí Viktória. Pre akvabely je veľké plus, keď si „tykajú“ s baletom a gymnastikou.

Iste ste už videli, ako vznešene predvádzajú svoje zostavy vo vode akvabely. Zamysleli ste sa však nad tým, ako je to s dýchaním? „Na jedno nadýchnutie vydržíme bez dychu okolo minúty – a pritom robíme predpísaný pohyb. Deväťdesiat percent zostavy musíme odcvičiť pod vodou bez dychu. Preto máme na nosoch tie povestné štipce. Je to také náročné, že náš výkon prirovnávajú odborníci k bežcovi, ktorý by štyristo metrov musel odbehnúť na jeden nádych. A pritom by sa musel ešte aj pekne usmievať. A to, či nás oči pod vodou štípu alebo nie, už vôbec nevnímame,“ hovorí Viktória. Je to teda fyzicky veľmi náročný šport. Samozrejmosť je, že dievčatá musia byť zladené medzi sebou, aby ich pohyby vyzerali rovnako a aby vytvárali presné uhly. Zároveň musia ladiť s hudbou. Pod vodou síce hudbu počujú, tak ako diváci v hľadisku, pretože v bazénoch sú podvodné reproduktory, napriek tomu si celú zostavu odratávajú v hlave.

Na hlavu dva balíčky želatíny

Akvabela však predvádzaní zostavy musí aj pekne vyzerať, a to aj pod vodou, pretože aj to sa hodnotí. Samozrejmosť je vodeodolný mejkap. To však nestačí. Aby ich vlasy vyzerali vždy šik a celú zostavu rovnako, podstupujú dievčatá skutočne „drásajúcu“ skrášľujúcu kúru. „Na vlasoch máme jedlú želatínu, takú, čo sa dáva na torty alebo na zákusky. My ju však nepoužívame v mäkkej forme. Musíme ju mať veľmi tvrdú, tuhú. Preto až dva balíčky potravinárskej želatíny zalejeme vriacou vodou a zmes – ešte teplú, si dáme na hlavu. To stvrdne tak, že do toho môžeme klopať ako do kameňa. Želatína však musí byť taká tuhá, aby sa nerozpustila pod vodou. Celé je to ozaj veľmi strastiplný proces. A na pocit je to tiež veľmi nepríjemné, lebo stuhnutá želatína sťahuje vlasy,“ opisuje Natália. To však nie je všetko. Po skončení pretekov treba „helmu“ z hlavy odstrániť. Dievčatá strávia dlhý čas pod horúcou sprchou, aby želatínu zmyli z vlasov. Nikto nevie, akú neuveriteľnú obeť musia priniesť akvabely, ak chcú vyzerať ako maľované „cukríky“.

Počas súťaží dievčatá predvádzajú technickú a voľnú zostavu. V technických zostavách majú predpísané prvky, ktoré musia povinne odcvičiť v rovnakom poradí a v predpísanom prevedení. Voľnú zostavu si vyskladá každá dvojica alebo tím podľa vlastných predstáv, s vlastnými prvkami. Výkon hodnotia rozhodcovia podobne ako v krasokorčuľovaní.

Chlapci ako akvabely

Stále hovoríme o akvabelách, o dievčatách, čiže len o ženskom svete. Do tohto doteraz prísne ženského športu prenikli aj muži, lepšie povedané chlapci. Už štyri roky môžu byť „akvabelami“ aj oni. Môžu štartovať na majstrovstvách sveta, na olympiáde zatiaľ nie. „Na Slovensku sú už dvaja chlapci – pretekári v synchronizovanom plávaní. Je to podľa mňa super. Žijeme v 21. storočí a bolo by fajn, keby všetci mali rovnaké podmienky. Keď ženy môžu hrať futbal, prečo by muži nemohli robiť synchronizované plávanie?“ myslia si Natália a Viktória. Ony samy však s chlapcami ešte netrénovali, ani nesúťažili v jednom tíme či párovo. Chalana, ktorý by spolu s nimi cvičil zostavu, by však prijali. „Myslím si, že takéto vystúpenie je zaujímavé pre divákov v hľadisku. Pre zmiešané páry sú totiž veľmi pekné zostavy. Napríklad také zamilované. A vyzerá to veľmi pekne,“ hovorí Viktória.

Tri športy v jednom

„Mne tento šport otvoril oči. Naučil ma, ako treba v určitých  životných situáciách postupovať. Naučil ma, že treba prekonať samého seba, rozplánovať si čas počas dňa. A určite mi priniesol aj neuveriteľné vzťahy a priateľstvá,“ vyznala sa Natália. „Neviem si predstaviť, že by som s tým odrazu sekla. Tých trinásť rokov, čo sa tomuto športu venujem, je naozaj dosť dlhý čas. Keďže to však nie je len jeden šport, ale sú v tom aj  gymnastika, balet  a plávanie – tak ma to neomrzí, pretože je to veľmi kreatívny šport, stále sa niečo nové deje. Všetky súťaže spojené s cestovaním a dosahovaním najlepších výkonov a výsledkom sú zážitky na celý život. Je to naozaj veľmi pekný šport, len je, bohužiaľ, málo oceňovaný,“ hovorí na záver Viktória.

- - Inzercia - -