Dnes je streda, 29.január 2020, meniny má: Gašpar
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

PRÁVNA PORADŇA - Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

december 09, 2019 - 08:00
Podielové spoluvlastníctvo je spoločné vlastníctvo dvoch alebo viacerých subjektov k jednej veci. Spoluvlastníkmi môžu byť fyzické osoby, právnické osoby i štát v rôznej kombinácii. Predmetom spoluvlastníctva môžu byť hnuteľné i nehnuteľné veci.

Advokátska kancelária JUDr. Gabriely Semančíkovej, LL.M., MBA,

 je kancelária s dlhoročnou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave. Zakladá si na poskytovaní odbornej právnej pomoci založenej predovšetkým na dôvere medzi klientom a advokátom a efektívnom poradenstve v širokom spektre občianskoprávnych a obchodnoprávnych odvetví.

Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

Charakteristickým znakom podielového spoluvlastníctva je, že každý zo spoluvlastníkov je vlastníkom veci ako celku a nie iba presne určenej časti tejto veci, t. j. nedochádza k reálnemu rozdeleniu veci. Avšak rozsah, v akom sa každý spoluvlastník podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich z takéhoto vlastníctva veci, určuje práve spoluvlastnícky podiel. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, platí, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.

Bez ohľadu na spôsob vzniku podielového spoluvlastníctva môže k jeho zrušeniu dôjsť buď dohodou všetkých podielových spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu, pričom Občiansky zákonník uprednostňuje dohodu pred autoritatívnym rozhodnutím súdu.

Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemá zákonom stanovené formálne náležitosti, okrem prípadu, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť. V takom prípade musí byť dohoda písomná a musí obsahovať všetky náležitosti vyžadované katastrálnym zákonom na identifikáciu nehnuteľnosti, keďže takáto dohoda je podkladom na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri hnuteľných veciach sa písomná forma dohody nevyžaduje, avšak v takom prípade je každý zo spoluvlastníkov povinný vydať ostatným spoluvlastníkom na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Ak nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie súd, a to na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka. Je dôležité mať pritom na pamäti, že súd nie je viazaný návrhom ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, môže rozhodnúť aj inak, ako navrhuje žalujúci spoluvlastník. Preto je vždy výhodnejšie, a to aj vzhľadom na trovy spojené so súdnym konaním, pokúsiť sa uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Súd je pri vyporiadaní povinný postupovať podľa zásad uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka.  Súd skúma, či je možné vec „dobre“ rozdeliť. Ak je možné vec technicky rozdeliť a nebránili by tomu ani iné skutočnosti, napríklad neprimerane vysoké náklady na rozdelenie veci či vzťah a správanie spoluvlastníkov, súd vec rozdelí.

Ak súd vec nerozdelí, prikáže ju do vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a zaviaže ich vyplatiť zvyšným spoluvlastníkom primeranú náhradu. Súd pri tom prihliada  na účelné využitie veci, ako aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súd by mal uprednostniť prikázanie veci do vlastníctva tomu spoluvlastníkovi, ktorý ju reálne užíva.

V prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

Pri rozhodovaní súd vždy prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci.

AKTUÁLNE

Novelizáciou zákona o dani z príjmu dochádza od roku 2020 k zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Kým v súčasnosti sa výška nezdaniteľnej časti vypočítava ako 19,2-násobok sumy životného minima, od roku 2020 to bude 21-násobok tejto sumy. Maximálna výška nezdaniteľnej časti základu dane tak bude 4 414,20 € na daňovníka, t. j. mesačne 367,85 €.

Na druhej strane dochádza k zníženiu hranice základu dane, pri dosiahnutí ktorého si už daňovník nebude môcť uplatniť nezdaniteľnú časť v plnej výške. Od budúceho roku si tak plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane bude môcť uplatniť iba daňovník, ktorého výška základu dane bude 19 506,56 € a menej, t. j. 92,8-násobok sumy platného životného minima.

- - Inzercia - -