Dnes je streda, 19.február 2020, meniny má: Vlasta
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Ženy sú zodpovednejšie poľovníčky ako muži

január 24, 2020 - 14:58
Uznáva ženy poľovníčky. Podľa neho viac dodržiavajú zákon, nedovolia si uloviť to, čo im len tak príde do cesty. JUDr. JÁN IKRÉNYI je poľovníkom telom a dušou. Stojí za to zoznámiť sa s týmto zaujímavým človekom, ktorý podporuje snahy na ochranu klímy a planéty. Jeho príhoda, keď kamarátovi podaroval mäso z medveďa a vyhodená kosť vyvolala v meste paniku, že ide o usmrtené malé dieťa, znie priam neuveriteľne.

Pán Ikrényi, dlhé roky pracujete ako advokát, to je seriózna kariéra. Ako ste sa dostali k poľovníctvu, čím nechcem povedať, že to je neseriózna záľuba, ale predsa len, cítiť v tom „volanie divočiny“.

Ja som chlapec z vidieka, pochádzam zo Šurian, z juhu. Od malička som mal vzťah k prírode, denne som bol s domácimi zvieratami, dokonca som v lete pásaval dobytok. Každý deň som bol na lúke, v lese. Sledoval som zvieratá, ako sa správajú. V zime som chodil so staršími chlapcami prikrmovať lesnú zver. Mal som rád prírodopisné filmy. Pamätám si, že keď bola povodeň, v roku 1964 sa vyliala rieka Nitra v Šuranoch, boli sme zachraňovať srny. Mnohé boli zakliesnené medzi stromami a my sme ich odtiaľ vysilené vyslobodili. Vtedy som mal asi dvanásť rokov. Keď som skončil univerzitu a založil si rodinu, presťahovali sme sa do Nových Zámkov. Vtedy som sa začal venovať poľovníctvu. Veľký vplyv mal na mňa profesor Ján Štencl, známy gynekológ. On mi dal základy poľovníctva a v roku 1981 som urobil poľovnícke skúšky.

Povedzme si však pravdu, mnohí sa na poľovníkov pozerajú cez prsty – že vraj len lovia zver. Čo im na to poviete? Napriek tomu, že je zákon o poľovníctve a všetci sú združení v poľovníckej komore, nájdu sa pytliaci aj v radoch poľovníkov...

Poľovníctvo nie je len o strieľaní zveri. My sa totiž staráme o zvieratá – prikrmujeme ich, dávame im soľ. To robíme od skorej jesene až do jari. Chodíme do revíru, udržiavame posedy, krmelce, senníky. Pokiaľ ide o  pytliactvo, má rôzne formy. Napríklad – poľovník sa nezapíše do knihy návštev, nezahlási sa, že ide do revíru. Odloví diviaka a nezapíše ho do lovenky – do povolenia na poľovačku. Tak to je pytliactvo. No, v súčasnosti je v každom poľovníckom združení systém kontroly a evidencie urobený tak, že počet pytliakov nestúpa. Takému poľovníkovi totiž hrozí vylúčenie a keď spraví peňažnú škodu, považuje sa to aj za trestný čin.

Málo ľudí vie, že Slovensku patrí unikát – práve u nás v Palárikove a v Nových zámkoch vznikla Medzinárodná poľovnícka organizácia, ktorá má francúzsku skratku CIC a v preklade znamená: Medzinárodná rada pre lov a ochranu zveri.

Áno, bolo to ešte v roku 1928 a zaslúžil sa o to palárikovský gróf Ľudovít Károlyi. Palárikovo bolo kedysi mekkou poľovníctva. Boli tu nespočetné stavy bažantej, zajačej a srnčej zveri a gróf tu mal kaštieľ. Organizoval poľovačky európskeho významu. V roku 1928 si pozval zástupcov štyroch krajín – Československa, Francúzska, Poľska a Rumunska – na neoficiálne stretnutie a tieto krajiny sa stali signatármi. Neoficiálne sa stretnutia zúčastnili aj Rakúšania a Maďari. Práve v Palárikove a v Nových Zámkoch sa dohodli, že sa vytvorí Svetová poľovnícka organizácia a poľovníctvo sa bude riadiť nielen národne, ale aj na medzinárodnej úrovni. Pretože príroda je len jedna, nepozná hranice – de facto sa dohodlo tzv. bezhraničné poľovníctvo. To bola na tie časy krásna myšlienka. Samotná CIC vznikla v Paríži v roku 1930 a vstúpilo do nej tridsať krajín.

Prenesme sa do každodennej reality. Čo hovoríte na medvede – sú premnožené?

Určite sú. Podľa vyhlášky na desaťtisíc hektárov poľovnej plochy má byť jeden medveď. Teraz, keď idem do revíru, kam ma pozvú, povedia mi, že na dvetisíc hektárov majú pätnásť medveďov. Hľadajú potravu a sú nebezpečnejšie pre ostatné zvieratá v lese, aj pre ľudí. Myslím, že je veľmi vysoký stav medveďov. Treba ho znížiť. Samozrejme, strieľaním, lebo iným spôsobom sa to nedá. Medveď síce má predátora – vlka, ale je ojedinelé, aby vlci ulovili medveďa. Preto len poľovníci môžu lovom znížiť vysoký stav medveďov. Staré statné medvede, ktoré majú 250 až 300 kíl a dožijú sa až 35 rokov, vyženú zo svojho teritória mladé medvede. Tie potom idú na kraj lesa, dostávajú sa do obcí, vyberajú kontajnery a sú nebezpečné pre ľudí.

Boli ste konzultantom Slovenky v oblasti prírody a poľovníctva, prečo to podľa vás bolo dôležité?

Ja si myslím, že každé periodikum by sa malo venovať aj prírode. Vo svete vidíme ohromný boom ochrany životného prostredia, klímy, planéty. Bojím sa, že je už päť minút po dvanástej. Švédska aktivistka Greta Thunbergová v každom prípade robí dobre. Uznávam ju. Prírode sa treba venovať, nestačí len robiť s deťmi vychádzky do lesa. Mimochodom, my poľovníci už tiež zaznamenávame zmenu klímy. Vidíme, že už je na juhu v lesoch sucho. A to môže negatívne postihnúť zvieratá, nebudú mať dostatok paše a vody. Pre srny to je veľmi dôležité, potrebujú, aby sa im tvorilo mlieko na kŕmenie malých sŕňat.

Ako sa dívate na ženy poľovníčky, hodí sa to vôbec pre ženu?

Skoro v každom združení a poľovníckom spolku je aspoň jedna poľovníčka. Ženy majú rady spoločné poľovačky, kde je väčšia skupina lovcov. Napríklad v skupinách poľujú na bažanty, na kačice, na diviačiu zver. No viem, že chodia aj na individuálnu poľovačku. Nedávno sme tu mali na poľovačke Dánov a tam boli aj štyri ženy s manželmi. Bolo zaujímavé, že lovili s lukmi. Aj ženy. A či sa poľovníctvo hodí aj pre ženy? Ženy vedia rovnako milovať prírodu. Stanujú, varia. Veď, nakoniec bohyňa lovu bola žena – Diana. Ženy sú dokonca dôslednejšie, striktnejšie pri uplatňovaní predpisov ako muži. Žena, keď dostane povolenie, že môže uloviť napríklad sedemročného jeleňa, tak sa sprievodcu opýta, či skutočne jeleň, na ktorého narazili, zodpovedá kritériám. Muži často reagujú impulzívne.

Ste poľovníkom dlhé roky, akými úlovkami sa môžete pochváliť?

Za svoj poľovnícky život som ulovil niekoľko kusov zvierat, ktoré ma zaujali. Nezabudnuteľná pre mňa zostane poľovačka na Novom Zélande, kde som bol pred dvoma rokmi. Ulovil som tam jeleňa dvadsaťdvatoráka, mal 350 kíl. Jelene sú tam ťažšie ako u nás. Príroda je tam úžasná. V každej rieke a v každom jazere je pitná voda... Tá čistota a nedotknutosť prírody je neuveriteľná. Je to skutočný raj.

K poľovníctvu neodmysliteľne patria príhody, čo ste vy zažili také, že sa vám to vrylo do pamäti?

Raz som ulovil medveďa v Habovke v Zuberci, v okrese Tvrdošín. Bol to „škodník“ – vyťahoval odpadky z kontajnera vedľa hotela. Ľudia sa báli vyjsť von, ohrozoval hostí, preto poľovníci dostali povolenku v ministerstva. Ja som ho zastrelil priamo na kontajneri, mal stopäť kilogramov. Bolo to ešte v roku 1979 a medveďa som vtedy aj kúpil. Mäso som doniesol domov a rozdal kamarátom. A čo sa nestalo? Jeden môj známy z Nových Zámkov, ktorému som dal zadné stehno z medveďa, hodil kosť zo zvieraťa do kontajnera. Kosť našli Rómovia a zavolali políciu. Vzniklo podozrenie, že je to detská kosť. Zavolali patológa z Nových Zámkov a ten pripustil, že to môže byť kosť z dieťaťa. Keď kamarát prišiel domov z práce, pred panelákom boli dve policajné autá a dve sanitky. Ulicou sa niesla správa – niekto zabil dieťa. Policajtom vysvetlil, že kosť vyhodil on, a že je z medveďa. Policajti mu však neverili, zobrali ho a vypočúvali. Vtedy ešte neboli mobily, aby mi zavolali a všetko sa to vysvetlilo. O údajných detským kostiach v kontajneri dokonca písali aj v okresných novinách. Napokon museli vytlačiť správu, že to nebola kosť z dieťaťa, ale z medveďa. A medveďa ulovil legálne jeden známy poľovník.

Ako chutí také mäso z medveďa? Čo je vaše najobľúbenejšie jedlo z diviny a viete ho aj sám pripraviť?

Keby som vám nepovedal, že je to medveď, tak na to neprídete. Robí sa  napríklad medvedie pečené mäso na šípkovom lekvári. Lekvár dodáva potrebnú arómu. Ale dá sa robiť aj guláš, perkelt a kombinuje sa to s lesnými kompótmi, napríklad čučoriedkovým. Mojím najobľúbenejším jedlom je diviačí chrbát s mandľami na pive, k tomu čučoriedky a zemiakové pyré. To je najlepšie jedlo, čo viem urobiť. Pointa je, že mäso sa prešpikuje mandľami, potrie horčicou, na ktorú sa dá ešte hustý slivkový lekvár a potom sa upečie na pekáči na slaninke podliate pivom. Mäso je chrumkavé a zároveň šťavnaté.

- - Inzercia - -