Dnes je štvrtok, 09.apríl 2020, meniny má: Milena
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Thomas Tulung z Indonézie: Som u vás na misii úsmevov

február 25, 2020 - 10:04
Má permanentne dobrú náladu, stále sa usmieva a nechýba mu zmysel pre humor. V kostole sa veriacich celkom prosto opýta: Kto má doma navarené bryndzové halušky? Ja som hladný. Kňaz a misionár Thomas Tulung je z Indonézie a už niekoľko rokov u nás vykonáva službu cirkvi a reholi.

Na Slovensko prišiel v roku 2001, aby ako seminarista študoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. Z jeho rodnej domoviny ho do ďalekej krajiny kdesi v Európe vyslala rehoľa Spoločnosť božieho slova. „Bol som poslaný predstaveným rehole, a keďže ako rehoľník som zložil sľub poslušnosti, chudoby a čistoty, rešpektoval som ho,“ vysvetľuje duchovný, ale žiadnu zatrpknutosť v jeho hlase necítiť. Naopak, hovorí to s pokorou aj s určitou hrdosťou, že dokázal splniť svoj sľub. Rozhodnutie stať sa kňazom prišlo, keď mal len dvanásť rokov. Vtedy končil základnú cirkevnú školu v Indonézii. „U nás je zvyk, že keď ideme v dvanástich na strednú školu, učitelia sa pýtajú, kto chce byť kňazom. A ja som zdvihol ruku.“ Dnes to opisuje ako „silnú chvíľu“, ktorá sa u neho odrazu objavila a priviedla ho na kňazskú cestu. „Vyštudovať za kňaza v Indonézii je veľmi drahé, platí sa vysoké školné a štúdium trvá sedem až osem rokov. Rodičia si to nemohli dovoliť,“ vysvetľuje Thomas Tulung, ktorý ešte v Indonézii vstúpil do spomínanej rehole a študoval filozofiu. Spoločnosť Božieho Slova je celosvetová rehoľa, ktorá okrem iného zabezpečuje vzdelanie na teologických fakultách. Jej členovia môžu študovať v rôznych krajinách a potom pôsobia ako misionári. To je poslaním rehole – vychovávať misionárov. „Tu u vás som sa ako budúci kňaz vzdelával v Bratislave. Prvé tri roky to bolo veľmi ťažké. Na Slovensko prišiel spolu so mnou ešte jeden Indonézan, tiež chcel vyštudovať za kňaza, ale odišiel. Nedokončil školu, vrátil sa do Indonézie, povedal, že to nezvláda,“ vraví Thomas Tulung. Spomína, že v začiatkoch bolo pre neho veľmi ťažké naučiť sa po slovensky. „Slovenčina je brutálne ťažký jazyk, každý na svete vie, že slovanské jazyky sú ťažké,“ vraví. Napokon – pre neho krkolomnú – slovenčinu zvládol.

Vie, ako chutí slivovica

Aj keď je pán farár Tulung kresťan a pochádza z kresťanskej rodiny, život v Indonézii a na Slovensku je odlišný, preto sa zaujímame, čo indonézskeho kňaza najviac prekvapilo. „Ako Slováci obľubujú alkohol. U nás málokedy vidíme, že ľudia pijú alkohol. Tu u vás ma ako kňaza zavolali na svadbu a pozerám, už ma núkajú pohárikom. A keby len jedným!  Vypite si, dajte si aj do druhej nohy! Jednoducho, nútili ma piť ako Slováka. Vrátane päťdesiatdvapercentnej slivovice. U nás sa na svadbe pije len káva, tam nevidíte žiadny alkohol,“ opisuje duchovný. A dodáva, že neostalo len pri slivovici. „Už som vyskúšal aj Tatranský čaj – sedemdesiatdvojku. Nikdy som sa však ešte neopil. Našiel som si fintu, ako sa neopiť. Neprezradím ju však, aby sa na mňa moji hostitelia nenahnevali,“ uvádza. Za ten čas, čo je na Slovensku, pôsobil vo viacerých farnostiach. Dva roky v Nitre na Kalvárii, dva roky vo Vidinej, v dedine v okrese Lučenec. Najdlhšie slúžil v bratislavskej Petržalke. Najprv ako bohoslovec – misionár – tam bol päť rokov. Potom sa vrátil ako kňaz a pôsobil tam osem rokov.

Vlani prišiel do Terchovej. A ako sa mu, čo by kňazovi z Indonézie začínalo v našej krajine? Ako nás veriacich vidí človek z inej krajiny? „Prvý rok som mal dojem, ako keby bol Boh Slovák. Ľudia, s ktorými som sa stretával, si mysleli, že Boh je zo Slovenska,“ vraví. Jeho slová si však žiadajú vysvetlenie. Čo tým chce povedať? „Slováci si mysleli, že keď som z inej krajiny, nemám toho istého boha, hoci som tiež kresťan. Dostával som otázky typu: A vy ako kresťania – katolíci máte v Indonézii Veľkú noc? A máte Vianoce? Mne bolo čudné, že sa to pýtajú. Pretože aj my sme kresťania, takže je  samozrejmé, že aj my slávime tieto sviatky,“ vysvetľuje.

Jánošíka uznáva

Človek by si myslel, že pre Terchovčanov to musel byť riadny šok, keď sa pred nich v kostole postavil kňaz z exotickej krajiny. Thomas Tulung ma však vyviedol z omylu. Tamojší ľudia sú na kňazov z cudziny zvyknutí, pretože tam pôsobí rehoľa Spoločnosť Božieho Slova. Do Terchovej často chodievajú misionári a kňazi zo zahraničia, mali aj duchovného z Indie. „Na Terchovú ma pripravili. Osobitne ma už v Bratislave upozornili, že je to rodisko Juraja Jánošíka. Porozprávali mi históriu, legendu. Podľa mňa je paráda, že študoval teológiu – tak mi to teda aspoň povedali. A princíp legendy – vzbura proti pánom, ktorí zbedačovali ľudí – je dobrý,“ uvádza Thomas Tulung s tým, že socha obrovského Jánošíka v dedine sa mu rozhodne páči. V Terchovej sa strieda s dvomi spolubratmi – s pátrom Pavlom Hudákom a pátrom Hansom Dedyantom. Thomas Tulung má však okrem Terchovej na starosti aj ľudové misie. To znamená, že chodieva do farností po celom Slovensku a káže na rôzne témy. Je to celotýždňový sled prednášok, každý deň káže o inej téme, napríklad  o hriechu, o zmierení a odpustení, o utrpení, o rodine.

Humor je v kostole dovolený

Gazdinú na fare v Terchovej nemajú. „Varíme si sami, bryndzové halušky však variť nevieme. Ja sa však v kostole opýtam – kto má doma bryndzové halušky? Som hladný. A veriaci, keď navaria, aj sami nás pozvú. Zavolajú  – príďte, budeme variť bryndzové halušky,“ vraví usmiaty kňaz. „Ja rád komunikujem s humorom v kostole. Ľudia idú potom domov s úsmevom,“ dodáva. Mimochodom, ten úsmev, to je ozaj niečo výnimočné. Oproti nám, Slovákom, je to ako „nebe a dudy“. Aj Thomas Tulung potvrdzuje, že my Slováci sa usmievame menej ako ľudia v Indonézii. „Mne to pripadá tak, ako keby ste boli smutní. Keď som prišiel do Terchovej, veriaci na omši mali na tvárach seriózny výraz, alebo boli smutní. Opýtal som sa ich – čo sa neusmievate? A vyprovokoval som ich k úsmevu. Už vedia, že sa majú usmievať,“ hovorí.  S „misiou úsmevov“ začal, keď pôsobil v bratislavskej Petržalke. „V Indonézii sa ľudia stále usmievajú, Česi o nás napísali, že sme krajina tisícich úsmevov,“ dodáva.

Desatina kresťanov

Kňaz Thomas Tulung pochádza z ostrova Flores, je to dovolenkový ostrov rovnako ako známe Bali. Blízko neho leží ostrov Komodo, na ktorom žijú  varany komodo – zvieratá podobné obrovským jašterom. Ku kresťanstvu sa v Indonézii aktuálne hlási jedenásť percent obyvateľov. Prevažuje tam moslimské náboženstvo – asi osemdesiat percent, zvyšok pripadá na hinduizmus a budhizmus.

- - Inzercia - -