Dnes je streda, 27.máj 2020, meniny má: Iveta
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Klimatológ Jozef Pecho: Víchrice priniesla zmena klímy

február 28, 2020 - 14:58
Najprv Petra, potom Sabine. Obe sú krásne krstné mená, lenže tentoraz sa za nimi ukrývali víchrice. Také kruté, že pre ne zomierali ľudia. Na Myjave doplatilo životom na silný vietor štvorročné dievčatko. Víchrica trhala strechy domov, vyvracala stromy na idúce autá, v ktorých zranila posádku, prerušila dodávky elektriny do domácností... Čo sa to deje s počasím? O vyjadrenie sme požiadali meteorológa a klimatológa špecialistu Mgr. Jozefa Pecha zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Prečo sme mali začiatkom februára taký silný víchor, a nie jeden, ale až dva – Petru a Sabine?

V tom období prichádzajú za sebou vo veľmi častom slede z Atlantického oceána pomerne hlboké tlakové níže – tzv. cyklóny. A tieto cyklóny vďaka tomu, že medzi tropickými a polárnymi oblasťami existuje veľká, výrazná zmena teploty vzduchu, nadobúdajú veľmi nízky tlak. Platí, že čím nižší tlak má cyklóna vo svojej centrálnej časti, tým sú aj prejavy veternosti výraznejšie. Niektoré cyklóny nadobúdajú až charakter víchrice, prípadne orkánu, čiže majú viac ako 112 kilometrov za hodinu. No a často sa tie cyklóny dostávajú až do priestoru strednej Európy, kde sa prejavujú napríklad výraznými nárazmi vetra. Maximálna rýchlosť vetra v nárazoch môže najmä na horách dosiahnuť aj viac ako štyridsať metrov za sekundu.

Mohli by ste vysvetliť, čo je cyklóna?

Je to tlaková níž, ktorá sa prejavuje tým, že v strede je relatívne nižší tlak ako na jej periférii. Funguje v nej veľmi jednoduché cyklonálne prúdenie smerom dovnútra, v protismere hodinových ručičiek. Tieto cyklóny vznikajú prevažne nad Atlantickým oceánom a v priestore južne od Grónska, kde dochádza k ich prehlbovaniu, respektíve tzv. cyklogenéze. Špecifické cirkulačné a teplotné pomery v tejto oblasti Atlantického oceánu spôsobujú, že cyklóny vznikajú počas niekoľkých málo hodín a ich následný vývoj je tiež rýchly a dynamický. V západnom prúdení smerom na východ postupujú nad kontinentálnu Európu smerom k nám. Sú to dosť rozsiahle tlakové útvary, ktoré spôsobujú špecifický charakter počasia spojený často s veľkou veternosťou.

Máme očakávať, že veterné počasie bude bývať počas roka častejšie?

Tento typ cyklón sa viaže prevažne na chladnú časť roka, na zimné a skoré jarné obdobie. Vtedy teplotný rozdiel medzi tropickými a polárnymi oblasťami je pomerne vysoký a zóna ich výskytu je posunutá viac na juh, do Stredomoria. Preto je aj väčšia pravdepodobnosť, že sa „zatúlajú“ do strednej Európy a na Slovensko. Dá sa povedať, že v posledných rokoch sú prejavy cyklón výraznejšie, práve kvôli teplejšej atmosfére a teplejším oceánom. Má to teda určitú súvislosť aj s klimatickou zmenou. Domnievam sa, že pokiaľ ide o najbližšiu budúcnosť, je pravdepodobné, že sa takéto cyklóny v zimnej a jarnej sezóne budú aj u nás vyskytovať častejšie a ich prejavy budú výraznejšie.

Práve súvislosť s klimatickou zmenou nás zaujíma. Je to aj vedecky potvrdené – víchrice Petra a Sabine súvisia s klimatickou zmenou?

Teplejšia atmosféra, ale aj oceány spôsobujú, že v atmosfére je väčšie množstvo vodnej pary. Takže aj procesy súvisiace s tvorbou hlbokých tlakových níží nad Atlantickým oceánom, prípadne aj západným Stredomorím, sú dnes výrazne dynamickejšie ako v minulosti. V posledných dvoch až troch desaťročiach sme zaznamenali v priestore západnej a severozápadnej Európy niekoľko extrémnych zimných víchríc, ktoré spôsobili nielen rozsiahle materiálne škody, ale viedli aj k stratám na ľudských životoch. Scenáre zmeny klímy vo všeobecnosti predpokladajú, že výskyt takýchto silných zimných víchric bude v podmienkach teplejšej klímy 21. storočia častejší. A môžu častejšie zasahovať aj územie Slovenska.

 

Ľudia v Bratislave a na Záhorí si všimli, že približne v tom čase, ako bol silný víchor, blýskalo sa, hrmelo a snežilo. Všetko naraz. Niečo ako blizard – snehová búrka. Čo na to hovoríte? To poznajú len horolezci z Álp...

To bol klasický prejav zimnej búrky. Zimné búrky majú veľa spoločného s klasickými letnými búrkami. V zimnej obdobe, pri zimných búrkach, často intenzívne sneží a sprevádza ich víchrica. Môžu sa vyskytnúť aj atmosférické výboje – teda blesky. Ich intenzita však v porovnaní s letnými búrkami nie je až taká vysoká. Áno, aj my sme zaznamenali počas tejto snehovej búrky elektrické výboje a hrmenie. Zimné búrky sa u nás nevyskytujú často, sú zriedkavé, preto si ich ľudia nepamätajú a často si myslia, že ide o niečo nezvyčajné. Teraz ich však bolo pomerne dosť, kvôli dynamickej atmosfére a veľmi silnému prúdeniu vzduchu.

Prezraďte, kto a podľa čoho vymýšľa mená pre víchrice? Prečo sú to ženské mená?

Američania využívajú krstné mená od štyridsiatych či päťdesiatych rokov minulého storočia. Majú na to pripravený abecedný zoznam mien. Pri hurikánoch sa najprv používali len ženské mená, od sedemdesiatych rokov pribudli aj mužské. A tento systém sa v nejakej forme začal využívať aj v európskom priestore. Netradičné abnormálne tlakové níže a cyklóny pomenúvajú meteorológovia krstnými menami. Je to asi desať rokov, čo aj Európa pomenúva víchrice. Vlastné mená im dávajú meteorológovia na Britských ostrovoch, štáty juhozápadnej Európy ako Francúzsko, Španielsko a Portugalsko, Škandinávia a aj Nemecko majú vlastný menoslov. Na Slovensku a v okolitých štátoch sme žiadne pevné pravidlá pomenovania nezaviedli. Takže väčšinou preberáme britské alebo nemecké pomenovania. Maličké zjednotenie nastalo v tom, že ak významná tlaková níž zasiahne skôr Britániu, pomenovanie britských meteorológov preberú aj štáty juhozápadnej Európy. Preto sa vo Francúzsku hovorilo o Ciare, zatiaľ čo v Nemecku sa z nej stala Sabine.

Až 150 km za hodinu

Víchrice začiatkom februára boli naozaj silné, 4. 2. 2020 dosiahol vietor n a Chopku v nárazoch 151 km/h, o deň neskôr 133 km/h. Na Myjave prevrátil 5. februára silný vietor prístrešok na autobusovej zastávke a zabil dievčatko. Meteorológovia tam namerali rýchlosť vetra 83 km/h.

 

Viac vetra, menej opeľovania

Nielen ľudia trpia kvôli víchriciam, vedci zistili, že silný vietor neprospieva ani živočíšnej ríši – konkrétne včelám.

Vraví sa – usilovný ako včelička, ale zdá sa, že aj toto známe tvrdenie treba upraviť. A to v zmysle – usilovný ako včelička za bezveterného počasia. Áno, lebo čím silnejšie fúka, tým menej kvetov stihnú včely opeliť. Britskí vedci do ohraničeného priestoru dali včely a nechali ich poletovať medzi kvetmi. Merali, koľko kvetov stihnú za deväťdesiat sekúnd opeliť. Zároveň menili prostredie – raz poskytli včelám bezvetrie, pri ďalšom pokuse simulovali vietor. Vietor efektivitu včelieho opeľovania významne ovplyvňoval. V bezvetrí stihla včela za minútu a pol dosadnúť v priemere na 5,45 kvetu, pri spustenom ventilátore stihla opeliť len 3,73 kvetu.

Bádatelia sa domnievajú, že za celosvetovo rapídne znižujúce sa množstvo opelených rastlín, a aj dôvod, prečo sa znižuje počet včiel, môže silnejúci vietor. Včelám silný vietor sťažuje opeľovanie rastlín. Prečo vietor brzdí opeľovanie? Jedným z vysvetlení je, že počas intenzívneho vetra včela musí dlhšie čakať na krátku chvíľu bezvetria, počas ktorej môže bez problémov preletieť na ďalší kvet.

 

 

- - Inzercia - -