Dnes je utorok, 26.máj 2020, meniny má: Dušan
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Skutočný príbeh - MANŽELSTVO v trojici

apríl 03, 2020 - 08:00
Vieš ty vôbec, čo je láska? Sebavedomo položil rečnícku otázku Igor, keď sa celý navoňaný a v dobrom rozmare vynoril z kúpeľňovej pary. Zuzana na neho len mlčky pozerala. Toto sa jej vážne opýtal človek, s ktorým prežila takmer tridsať rokov manželstva a porodila mu tri dcéry? Nedávalo jej to nijaký zmysel. Neomylnou ženskou intuíciou však vycítila, že je definitívny koniec.

MANŽELSTVO v trojici

Len čo sa za Igorom zabuchli vchodové dvere, Zuzana skĺzla do hlbokého kresla, hlavu vložila do dlaní a zúfalo sa snažila nájsť odpoveď na otázku, kde sa stala chyba. V myšlienkach zašla do ďalekej minulosti, celkom na začiatok ich spoločného príbehu, ktorý mohol byť naozaj pekný, ak by ho tvorili dvaja. Lenže oni boli od počiatku traja. Fakt, ktorý celý ten čas odháňala od seba, no on sa stále niečím pripomenul, odrazu nadobudol priam ozrutné rozmery a dával bolestivo jasnú odpoveď. Pravda, pred ktorou celé tie roky zatvárala oči, no Igorova minulosť ich dobehla. Zaklopala na dvere v podobe jeho dávnej stratenej lásky Andrey, od ktorej ho život na dlhé roky odlúčil, ale stále mala miesto v jeho srdci. A teraz stála tu. Reálne, živá, atraktívna blondína, ktorej ani vek neubral na pôvabe.

ZLOMENÉ SRDCE

Zuzana prišla do Bratislavy z malej dediny na východe. Veselá, mladá študentka, ihneď si našla mnoho kamarátov a nápadníkov. Zaujal ju však len jeden. Tichý, introvertný chalan, ktorý sedával vždy tak trochu bokom od ostatných, so zasneným pohľadom, v ktorom sa tajil akýsi divný smútok. Povesť samotárskeho čudáka mu však dodávala šmrnc tajuplného romantika a pre citlivé dievčenské srdcia bola táto zmes priam neodolateľná. Zuzana nebola výnimkou. A čo viac, svojím šiestym zmyslom vycítila, že ani ona nie je Igorovi ľahostajná. Vzájomné sympatie prerástli najskôr len do priateľstva. V jednej slabej chvíli sa jej Igor zveril so svojím trápením. V maturitnom ročníku sa zoznámil s o rok mladšou Andreou. Bola to láska na prvý pohľad. Veľká, silná, osudová, pre Igora jediná. Po roku však Andrea emigrovala s rodičmi do USA. S jej stratou sa nevedel vyrovnať. A vlastne ani nikdy nevyrovnal. Nikto nevie, čím ho tak k sebe pripútala, ale po jej odchode chodil ako prízrak bez duše. Zuzana to všetko vedela, ale napriek tomu vzťah s Igorom riskla. Verila, že jej láska a blízkosť dokáže vymazať obraz Andrey z jeho srdca. „Milovala som ho aj napriek tomu, že sme sa takmer stále hádali,“ spomína. „Dôvodom bola jeho náladovosť, žiarlivé scény a sústavná nedôvera. Vyčerpávalo ma to a povedala som si dosť. S týmto narušeným chlapom končím. O týždeň mi lekár vtisol do ruky tehotenský preukaz.“

A BOLA SVADBA

So všetkým, čo k tomu patrí. Družičky, pán farár, stovka hostí, dojatá nevesta. Nikto netušil, že slzy v Zuzaniných očiach nie sú od šťastia, ale od strachu, čo ju v živote čaká. „Keď sa Igor dozvedel, že som tehotná, ihneď ma požiadal o ruku a zdalo sa, že dieťa, ktoré sa hlásilo na svet, mu pomohlo vyrovnať sa s prežitou traumou. Úplne ožil. No týždeň pred svadbou som ho našla sklesnutého a deprimovaného ležať v izbe. Hoci som sa mu prihovárala, nevidel ma ani nepočul. V rukách držal list od Andrey, ktorá sa mu ozvala po dlhom čase z Michiganu. V prvom momente mi napadlo, že svadbu okamžite zruším. No neurobila som to. Bála som sa, ako to vysvetlím rodine. Konvencie zvíťazili nad rozumom.“ Pár týždňov po svadbe Igor narukoval na povinnú vojenskú službu a Zuzana sa pripravovala na príchod dieťaťa. Verila, že ten drobček všetko zmení. „Bola som v siedmom mesiaci, keď Igorovi prišiel domov list zo štátov. Dva týždne som ho obchádzala, ale zvedavosť mi nedala. No čo, otvorím ho, povedala som si. Veď mám na to právo, som predsa jeho žena.“ Z jeho obsahu sa jej podlomili kolená. Andrea písala z pozície ženy, ktorá si bola stopercentne istá Igorovou láskou. „Žiadna pochybnosť, nijaká otázka, či niekoho máš, alebo ako žiješ. Bol to list o nich dvoch, o tom, čo spolu prežili a o čom v odlúčení snívajú. Neverila som, že dieťa šťastne donosím.“ Napokon sa narodila Kristínka. Igor sa vrátil z vojny a po dvoch rokoch pribudli dvojčatá Martinka a Vaneska. Starostlivosť o tri deti a domácnosť zabrali Zuzane takmer všetok čas. Vlastne ani nestihla rozmýšľať nad drobnosťami, ktoré odrazu vyzerali ako nepodstatné. „Andrea sa na dlhý čas odmlčala. Dostala sa mi do uší správa, že sa vydala a porodila syna. Dúfala som, že jej prízrak definitívne zmizne z nášho života a prežijeme pokojné roky manželstva, vychováme dcéry a v dôchodku nám urobia radosť vnúčatá. Veľmi som túžila po harmonickej rodine.“
V podstate sa jej to aj splnilo. Manželstvo naozaj plynulo pokojným tokom, bohužiaľ, až príliš pokojným. Nehádali sa, vlastne sa spolu ani nerozprávali. Len si vymieňali praktické informácie týkajúce sa výchovy detí a chodu domácnosti. „Žili sme vedľa seba, ale vlastne nikdy spolu,“ hovorí Zuzana. „Nesmierne mi chýbala láska. Obyčajný dotyk alebo len pohladenie, čokoľvek, čo by nasvedčovalo tomu, že ma vníma, že je rád, že tu so mnou a s našimi deťmi je. No nič také sa nestalo. Určite nás mal svojím spôsobom rád, ale tá mrcha akoby mu vyrvala srdce. Z celého manželstva mi ostala len jedna jediná krásna spomienka, ktorú si uchovávam ako drahocenný šperk. Stála som na brehu mora a dávala pozor na dievčatá. Odrazu podišiel kum ne, zľahka sa dotkol môjho pleca a podával mi zmrzlinu. Tak ma to dojalo, až sa mi podlomili kolená. S trasúcimi rukami som zovrela kornútok. Bol to jediný dôkaz jeho náklonnosti. Pre mňa nesmierne vzácny.“

KRUTÁ REALIT

Prešlo dvadsaťsedem rokov. Deti vyrástli. Kristínka sa vydala, dvojičky končili vysokú školu. Zuzana sa už pomaly zmierovala s tým, že s Igorom zostarnú vedľa seba, síce bez lásky, ale bude ich spájať aspoň pocit spolupatričnosti. Vtom sa ozvala minulosť, a to veľmi nástojčivým a dôrazným hlasom. Medzitým, čo živorilo Zuzanino manželstvo, na opačnom konci oceánu stroskotalo iné na nedostatok lásky. Andrea sa rozviedla, len čo sa syn osamostatnil a keďže jej už nič nebránilo zariadiť si život podľa seba, vrátila sa domov do Bratislavy, kde ju čakala náruč milovaného muža. Čo na tom, že zostarli. Jej pestovaná tvár ešte vždy prezrádzala dávnu krásu a čas, ktorý strávili bez seba, len umocnil ich puto. „To, že sa Andrea vrátila, som sa dozvedela veľmi kurióznym spôsobom,“ hovorí Zuzana. „Raz som otvorila mail a neveriacky čítam: ‚Nevieš si predstaviť, aký som šťastný, že si sa vrátila. Už budeme spolu navždy. Ľúbim ťa, ľúbim ťa, Andrea.‘ Ten magor v rozpoložení tokajúceho tetrova omylom poslal mail mne,“ trpko konštatuje Zuzana. Na vysvetlenie nebol čas. Igor v ten večer neprišiel domov, ani nasledujúcich dvadsať. „Vypol si telefón, v práci si vzal dovolenku. Nevedela som, čo s ním je, ale tušila som miesto jeho pobytu.“ Vrátil sa po troch týždňoch, aby si zbalil veci. Posledná vec, ktorú na rozlúčku Zuzane po dvadsiatich siedmich rokoch manželstva povedal, bolo: „Vieš ty vôbec, čo je láska?“ A rozplynul sa skôr ako para z kúpeľne. „Asi som ju naozaj nikdy nepoznala,“ odpovedala prázdnym stenám sklesnutým hlasom. Rozviedli ich po pol roku, hneď na prvom pojednávaní. Igor sa férovo dohodol na majetkovom vyrovnaní. Čo je s ním, Zuzana nevie. Nemá záujem stretávať sa ani so svojimi dcérami ani s vnukom. Len z počutia vie, že žije s Andreou striedavo na Slovensku a v Amerike. Akoby chcel za minulosťou spraviť hrubú čiaru, úplne ju vymazať, akoby nikdy ani neexistovala.

- - Inzercia - -