Dnes je utorok, 26.máj 2020, meniny má: Dušan
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Florence Nightingalová - Dáma s lampou

apríl 04, 2020 - 11:27
Veľakrát sme svedkami toho, že najgeniálnejšie riešenia sú najjednoduchšie. Platí to aj v boji s infekčnými chorobami, kde najúčinnejšia je hygiena. Ošetrovateľka FLORENCE NIGHTINGALOVÁ „naučila“ ľudstvo umývať si ruky a zachránila tým milióny životov. A táto zdanlivá samozrejmosť je mimoriadne aktuálna aj dnes, keď svet bojuje s pandémiou koronavírusu.

Florence Nightingalová - Dáma s lampou

Narodila sa v máji v roku 1820 do veľmi váženej a majetnej šľachtickej rodiny. Navyše prišla na svet obklopená atmosférou romantickej lásky v jednom z najkrajších miest na našej planéte, vo Florencii. Jej rodičia William a Frances  tam trávili medové týždne či skôr mesiace, keďže ich svadobná cesta sa predĺžila na celé dva roky. Všetky okolnosti nasvedčovali, že vznešená slečna prežije život ako v bavlnke. Neočakávalo sa od nej nič, len aby získala slušné vzdelanie, naučila sa zdvorilej konverzácii, hrať na klavíri a vybrala si vhodného manžela. No osud s ňou mal iné plány. Sudičky jej nadelili nielen pôvab a nadanie, ale aj srdce plné súcitu a potreby pomáhať biednym a trpiacim.

A hoci zvyčajne nás zaujmú ľudia, ktorí sa z dna spoločnosti vypracovali na výslnie, v jej prípade to bolo inak. Jej konanie sa úplne vymykalo dobovým zvyklostiam. Musela prekonať veľa prekážok a preukázať nesmierne odhodlanie, kým sa jej podarilo opustiť blahobyt svojej privilegovanej triedy a nájsť zmysel života uprostred špinavých lazaretov a verejných nemocníc pre chudobných. Tie sa jej podarilo natoľko zmodernizovať, že sa stali miestami uzdravenia a neboli len bezútešnými čakárňami na smrť.

Florence sa namiesto hry na klavíri venovala čisteniu prepchatých žúmp a odstraňovaniu potkanov a iných uhynutých zvierat, šíriacich smrteľné nákazy. A hoci sa jej ušľachtilé poslanie stretlo s tvrdým odporom rodičov, pochopenie našla v mužovi, ktorý ju nadovšetko miloval. Richarda Milnesa mladá, krásna a oduševnená slečna očarila natoľko, že ju požiadal o ruku. Napriek tomu, že jeho žiadosť odmietla niekoľkokrát, nestrácal nádej. Stál na jej strane a podporoval ju, ako to len bolo možné. Manželmi sa nikdy nestali, ale spájalo ich dlhoročné úprimné priateľstvo.

Anjel milosrdenstva

Florence pochopila svoje poslanie na prechádzke ulicami Londýna. Zamenila  obvyklú trasu, vedúcu cestičkami udržiavaných a upravených parkov, a zamierila do chudobných štvrtí plných špiny a biedy. Pohľad do jednej z verejných nemocníc jej doslova obrátil život naruby. Prechádzala sa po nevetraných, preplnených miestnostiach, v ktorých sa ozývalo mučivé stenanie chorých spod nepraných prikrývok. A všade sa šíril neznesiteľný zápach. Pochopila, že viac ako choroby tu zabíja prostredie, v ktorom sa títo úbožiaci nachádzajú, a že oveľa účinnejšie než rôzne relikvie a modlitby bude mydlo a čistá voda. Rozhodla sa, že sa stane ošetrovateľkou a pokúsi sa zaviesť do lazaretov nové poriadky. Keď sa jej konečne podarilo prekonať odpor rodiny, odišla do nemeckého Düsseldorfu a vyškolila sa za ošetrovateľku.

Po návrate do Londýna sa zamestnala v ústave pre chorých. Čoskoro sa vďaka svojim metódam vypracovala na vrchnú sestru a začala s prevratnými zmenami. Najzásadnejšou bolo, že rozdelila pacientov do pavilónov podľa typu choroby. Tých, čo mali infekčné ochorenie, prísne izolovala od ostatných. O niečom takom nemali dovtedy v Anglicku ani potuchy. Čoskoro to prinieslo ovocie a úmrtnosť klesla...

Krymská vojna

Konflikt, ktorý prepukol v marci roku 1854 medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a Tureckom na jednej strane a Ruskom na druhej, je dnes už len takmer zabudnutý lokálny konflikt, o ktorom sa veľa nehovorí. A hoci výrazne neovplyvnil svetové dejiny, bol zlomom, pokiaľ ide o hygienické opatrenia vo vojnových lazaretoch a pomohol prežiť mnohým zraneným.

V októbri toho istého roku poveril Sidney Herbert, britský minister vojny, Florence, ktorá si svojou prácou už vydobyla všeobecný rešpekt a uznanie, aby spolu s dobrovoľnými ošetrovateľkami odcestovala na Krym a pomáhala zraneným britským vojakom vyliečiť sa z rán.

Počas svojej praxe už bola Florence zvyknutá na všeličo, ale to, čo videla tam, ju skutočne vyviedlo z miery. Špina, smrad a zanedbaná hygiena dovtedy typická pre mnohé „akože“ nemocnice, neboli nič oproti hororovým podmienkam, v ktorých sa liečili zranení britskí vojaci v nemocnici Scutari, v jednej z instabulských štvrtí, kam ju vyslali. Florence však nebola len obetavá a zručná ošetrovateľka, bola aj výborná organizátorka a rýchlo zhodnotila situáciu. Štatistika, ktorú vypracovala, bola viac ako tragická. Zistila, že štyria z piatich vojakov, ktorí zahynuli vo vojne, nezomreli na následky smrteľných zranení z bojiska, ale na infekčné choroby, ktoré na nich „striehli“ v lazaretoch. Týfus a cholera zasahovali oveľa presnejšie ako ruské guľky.

Prvé, čo s dobrovoľníčkami urobila, bolo, že vyčistila a vydezinfikovala priestory nemocnice. Potom prišli na rad ďalšie opatrenia. Kontrola stravy, aby v nej neboli plesne, čo bola dovtedy obvyklá „prísada“, vyváranie obväzov, bielizne, v ktorej ležali chorí, a prísne umývanie rúk zo strany pacientov aj zdravotného personálu. O zranených vojakov sa starala nepretržite. Po nociach sa často prechádzala s lampášom v ruke a kontrolovala ich zdravotný stav. Práve preto jej prischlo pomenovanie – Dáma s lampou.

Lekári sa jej spočiatku posmievali. Tvrdili, že tá ženská ničomu nerozumie, veď tam ide predsa o liečenie a nie o nejaké organizačné banality... Výsledky jej práce boli však viac ako presvedčivé. Prísne hygienické opatrenia, ktoré zaviedla, znížili úmrtnosť zranených zo štyridsiatich na dve percentná...

Celebrita svojej doby

Florence sa vrátila s Krymu ako vojnová hrdinka. O jej skúsenosti a vedomosti sa zaujímala aj kráľovná Viktória, ktorá s ňou prebrala nutnosť reformy zdravotníctva. Podľa pokynov skúsenej ošetrovateľky dala postaviť novú vojenskú nemocnicu so štandardmi, aké navrhla Florence.

Slečna Nightingalová, ako ju s úctou oslovovali, sa tešila takej dobrej povesti a jej meno vzbudzovalo taký všeobecný rešpekt, že sa jej pomerne v krátkom čase podarilo vyzbierať dostatok finančných prostriedkov na založenie školy pre ošetrovateľky. V inštitúcii, ktorá bola na tie časy veľmi moderná, sa učili nielen britské, ale aj dievčatá z iných krajín, a tak sa učenie Florence dostalo do celej Európy. A ani v časoch, keď ju zradilo zdravie a bola na celé desaťročia pripútaná na lôžko, nezľavila zo svojej práce. Napísala a publikovala viac ako dvesto prác, kníh a brožúr, prostredníctvom ktorých viedla kampaň na zlepšenie zdravia  spoločnosti, najmä najnižších tried, ktoré boli najzraniteľnejšie.

Dožila sa deväťdesiatky. Zomrela 13. augusta v roku 1910 a podľa jej poslednej vôle ju pochovali v Kostole sv. Margaréty v Londýne. Florence Nightingalová nerozbila atóm, nevymyslela žiarovku, ani parný stroj. Naučila však ľudstvo najjednoduchším veciam, rozhodujúcim pre prežitie. Dodržiavať hygienu, umývať si ruky a izolovať infekčných pacientov od ostatnej populácie. Skrátka veci, ktoré sú aktuálne aj dnes a oplatí sa ich pripomínať.

- - Inzercia - -