Dnes je pondelok, 25.máj 2020, meniny má: Urban
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Poviedka na pokračovanie časť 15 - Listy od mŕtveho

apríl 06, 2020 - 15:00
Eve sa splnil sen. Zistila, že čaká dieťa a spolu s Marekom prežívajú najšťastnejšie chvíle. Kazí im ich len fakt, že Eva je ešte stále manželkou Andreja, a tak dieťa bude podľa platných zákonov považované za jeho. Zájde za advokátom, ale ten bohužiaľ nemá pre ňu dobré správy. Rozvod s neprítomným manželom, rovnako ako proces vyhlásenia za mŕtveho sú veľmi zdĺhavé a do termínu pôrodu sa ani jedno, ani druhé nestihne.

Všetko so všetkým súvisí

„Pani doktorka, už ste to videli?“ Stará Gáliková vletela do ordinácie celá vzrušená a mávala pred Evinými očami titulkou bulvárneho plátku. „Tóna chytili kdesi v Poľsku a vraj je už za mrežami. No, povedzte, čo je toto za svet...“

„Aké máte ťažkosti, pani Gáliková?“ spýtala sa Eva sucho, čím dala na vedomie, že o ničom inom ako o zdravotnom stave sa s ňou baviť nebude.

„Nuž, viete, však tlak, ako vždy,“ zamrmlala dosť nahnevane, že stratila možnosť získať nové informácie, ktorými by mohla zažiariť na trhu miestnych klebiet.

Sestrička vám ho zmeria,“ rukou jej pokynula Eva, aby sa usadila na stoličku

„Nuž, ale ešte som vám chcela povedať čosi, čo by vás určite zaujímalo...“ nevzdávala sa Gáliková.

„Máte aj iné zdravotné problémy?“ Eva zdôraznila slovo zdravotné.

„Nie, ale vy ich o chvíľu budete mať,“ zašomrala Gáliková na pol úst a neochotne vystrela ruku smerom k tlakomeru.

Eva si vydýchla, keď nepríjemná pacientka zavrela za sebou dvere. No aj keď sa ju snažila ignorovať, nedalo jej to a cestou z práce si tie noviny kúpila. Na prvej strane svietila fotografia Tóna, ako mu kukláči dávajú na ruky putá.

Doma šmarila noviny na stôl, rovno Marekovi pred nos.

„Už som to videl,“ poznamenal.

„Super, nie?“ dodala ironicky.

„Ľudia sú pre peniaze schopní naozaj všetkého a vôbec nezáleží na tom, koľko ich majú. Nič tak spoľahlivo nedegraduje charakter ako práve ony.“

„Rada by som sa pripojila k tvojmu moralizovaniu, ale toto sa ma, žiaľ, bezprostredne týka.“ V jej hlase sa skrýval strach. „Čo myslíš, kedy sa to celé skončí?“

Vyšetrovanie vraždy Ribanského sa pomaly chýlilo ku koncu. Všetky dôkazy smerovali k Tónovi. Ten spočiatku zahmlieval a popieral, ale keď počas prehliadky našli v jeho záhrade zakopaný revolver a balistika ukázala, že to bola zbraň, ktorou sa vraždilo, priznal sa k činu. Schyľovalo sa k megaprocesu, ktorý vzrušoval celý kraj, v očakávaní, čo všetko ešte vypláva na povrch.

Eva vnímala tieto udalosti len akosi z úzadia. Pohltil ju jej vlastný problém, aj keď úzko súvisiaci s tým prvým. Tak, ako povedal jej advokát, súd vydal verejnú vyhlášku, ktorou vyzval každého, kto by mal o tejto osobe nejaké správy, aby sa prihlásil a podal svoje svedectvo.

Spočiatku sa nedialo nič. No po dvoch mesiacoch jej zavolal doktor Lysický s tým, že sa musia stretnúť, lebo má dôležitú informáciu.

„Nuž, pani Tibenská,“ spustil takmer bez úvodu, len čo vkročila do dverí, „zdá sa, že sa nám to akosi zamotáva. Ozvala sa vaša svokra a vyzerá to, že nejde len o jej fantazmagórie.“ Sadla si do kresla napätá, z toho, čo si vypočuje. „Prirodzene, že neprišla za mnou sama, ale skontaktoval sa so mnou jej advokát a zdá sa, že dôkazy ktoré majú, sú naozaj relevantné.“

............

Stretli sa na súde. Eva už nemohla zakryť tehotenské bruško a Viera to nijako slovne nekomentovala. Pozrela na ňu studeným, pohŕdavým pohľadom, a to bolo všetko. Sudkyňa vyzvala najprv Evu, ako navrhovateľku, aby sa jej spýtala, či na svojom podaní trvá a čo ju k tomu viedlo. Ako verklík zopakovala už hádam po stýkrát celý príbeh, doktor Lysický predložil fotografie Andrejovho hrobu a záznam rozhovoru s tým sedliakom z Bosenských hôr. Po tom už bol rad na Viere.

„Vážený súd, môj syn nie je mŕtvy. Viem to celé roky a ak som o tom mlčala, tak len preto, aby som ho ochránila. Mám dôkazy, ktoré vás o tom presvedčia.“

„Predložte ich,“ vyzvala ju sudkyňa. Vierin advokát vybral z aktovky zväzok listov a pobral sa smerom k sudkyni. Keď Eva uvidela v jeho rukách kopu obálok, ktoré sa nápadne podobali na tie tri, ktoré si aj ona našla v schránke, prišlo jej priam fyzicky zle.

Žena v sudcovskom talári pomaly otvárala jednu obálku za druhou a vyberala z nich listy s lakonickým textom. Často obsahovali len jednu, nanajvýš dve vety. „Žijem. Vrátim sa, keď vyjde pravda najavo,“ akoby ten, kto ich písal, sa čohosi bál a nechcel o sebe prezradiť viac, ako to bolo nevyhnutné. Odpoveď na otázku, prečo tieto dôkazy nepredložila už skôr, v čase, keď sa ešte pátralo po nezvestnom, bola v ďalšom liste, v ktorom Andrej žiadal svoju mamu, aby v záujme jeho, ale aj jej a Evinej bezpečnosti uchovala jeho korešpondenciu v tajnosti.

Evin advokát sa snažil dokázať, že Viera je duševne narušená a že nie je dôvod veriť autenticite tých listov. Vyslovil podozrenie, že ide o podvrh. „Aj moja klientka dostala tri listy a okolnosti, za ktorých sa ocitli v jej schránke, naznačujú, že ich skutočne písala sama odporkyňa, v snahe hrubo zasahovať do jej súkromia.“ Podišiel k sudkyni s tromi listami a vyrozprával, ako sa dostali k Eve.

Bolo to tvrdenie proti tvrdeniu a len ťažko sa objektívne dalo posúdiť, ktorá z tých žien má vlastne pravdu. Aj preto nebolo možné vyhlásiť rozsudok a sudkyňa vydala len uznesenie, na základe ktorého súdne pojednávanie prerušila a prizvala do procesu znalca z oblasti grafológie.

..............

Do termínu Evinho pôrodu zostávalo už len pár týždňov, keď sa  s Vierou opäť stretli na súde. Ani jedna zo zainteresovaných strán už nemala veľa čo povedať a ich spor mal rozhodnúť súdny znalec, grafológ a psychológ doktor Dravecký. Na tvári tohto odborníka bolo vidieť rozpaky a dosť nedôverčivo si obzeral tak Vieru ako aj Evu vo vysokom štádiu tehotenstva. Zrejme nevedel, čo si má o celej veci myslieť.

„Veľmi podrobne som skúmal grafologické znaky v písme z poskytnutých listov a porovnával som ich s rukopisom nezvestného Andreja Tibenského.“ Doslova cítil, ako ho pri týchto slovách priam prepichujú dva páry ženských očú a očakávajú jeho verdikt.

„Musím povedať, že s ničím podobným som sa ešte vo svojej praxi nestretol.“ „A k čomu ste napokon dospeli?“ vyzvala ho sudkyňa, aby už konečne prešiel k veci. „Nuž, je pravda, že písmo v listoch sa mierne odlišuje od rukopisu pána Tibenského, ale sú to len odlišnosti, ktoré vyplývajú z momentálneho duševného rozpoloženia pisateľa a môžu byť spôsobené stresom, napätím, alebo inými nepriaznivými okolnosťami. Pri podrobnom, opakovanom skúmaní som však došiel k záveru, že listy s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou skutočne písala jedna a tá istá osoba, v tomto prípade Andrej Tibenský.“

V tom okamihu sa Eva v mdlobách zviezla k zemi, a tak už nevnímala ten obrovský zmätok a rozrušenie, ktoré nastalo v súdnej sieni.

............

Z nemocnice ju pustili asi po týždni, keď sa konečne upokojila, teda aspoň navonok. Ani čakanie na príchod bábätka ju už nevedelo vrátiť do duševnej rovnováhy. Nebolo pochýb, že Andrej žije a že musí mať obrovský strach pred niečím, alebo niekým, keď predstieral svoju smrť. Stála za oknom a počúvala buchot dažďových kvapiek. V ich monotónnom zvuku sa jej pred očami odrazu vynoril dávny obraz, ktorý jej dlho nedával spať. Opäť videla Andreja v momente, keď odchádzal na rafting do Bosny, a ten zvláštny výraz v jeho očiach, ktorý tak dlho nevedela dešifrovať. Teraz jej však svitlo. Bolo v nich zúfalstvo a nemá rozlúčka. Už vie, že toto bol ten kľúč, ktorý mala vtedy rozoznať.

...........

Trestný senát odsúdil Antona Jurského na dvadsať rokov väzenia  nepodmienečne za obzvlášť závažný trestný vraždy podnikateľa Ribenského. Rudolfovi Bázikovi dokázali spoluvinu, za ktorú dostal pätnásť rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine. Ďalšieho podozrivého Andreja Tibenského sa nepodarilo vypátrať a predviesť na výsluch. Kapitánovi Michalicovi to však nedalo. Znovu a znovu sa vracal k starému prípadu tragického raftingu v Bosne, ktorá si vyžiadala jedného mŕtveho a jedného nezvestného. Bol presvedčený, že tieto prípady minimálne spolu úzko súvisia, ak dokonca nejde o jeden a ten istý, a obetí je viac, ako sa až doteraz predpokladalo...

Dokončenie v budúcom čísle

- - Inzercia - -