Dnes je streda, 14.november 2018, meniny má: Irma
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Havel mal Astorku rád...

január 19, 2012 - 11:09
O osobe aj nášho bývalého prezidenta, dramatika, štátnika, disidenta a filozofa Václava Havla sa po jeho skone už asi napísalo takmer všetko, jedno však možno jeho slovenskí fanúškovia nevedia.

 

 

Ako divadelník bol veľkým priateľom a obdivovateľom bratislavského divadla Astorka, ktoré ako prvé uviedlo aj jednu z jeho hier. Riaditeľ divadla Vladimír Černý nám o jeho priateľovi Vaškovi povedal viac.


Náš bývalý prezident a dramatik Václav Havel odišiel nedávno do divadelného neba. Práve on bol symbolom Nežnej revolúcie, stretli ste sa s ním v revolučných časoch?
Osobne som sa s ním stretol až po predstavení  jeho hry Vyrozumenie, keď ako novozvolený československý prezident navštívil Slovensko a hru si prišiel k nám do divadla pozrieť. Bolo to 30. októbra 1990. Samozrejme, v tom čase som vedel o ňom všetko, čo sa vedieť dalo, a nebol som sklamaný. Vyžarovala z neho skromnosť, múdrosť, skrátka, bol to veľmi sympatický človek.


Pre divadlo Astorka Korzo 90, ktorého ste riaditeľom, je práve Havel dôležitý, veď jeho hra Vyrozumenie v réžii Vladimíra Strniska bola 14. septembra 1990 prvou premiérou súboru.
Samozrejme, že je pre náš súbor nesmierne dôležitý. Divadlo Korzo 90, ktoré vzniklo 1. apríla a ktorého vznik vtedy podpísal prvému riaditeľovi Ľubovi Gregorovi a prvej umeleckej šéfke divadla minister kultúry a tribún revolúcie Ladislav „Agnes“ Snopko, pokračovalo v spolupráci s pánom režisérom Strniskom, Lasicom, Satinským, Kňažkom, Labudom, Dančiakom a ďalšími staršími korzákmi. Viem, že Milan Lasica bol Havlov osobný priateľ a jeho hry aj vynikajúco prekladal, preto bolo prirodzené a zároveň obdivuhodné, že Havel prišiel práve k nám. Ľubo Gregor a Zita Furková boli tiež členmi bývalého Divadla na korze.


Zúčastnil sa autor aj na premiére? Ako sa mu páčila inscenácia?
Na premiére sa síce nezúčastnil, ale 30. októbra 1990, keď hru videl, bol s inscenáciou veľmi spokojný. Prichystali sme mu vtedy aj jedno malé prekvapenie. V záverečnej scéne namiesto Ľuba Gregora neočakávane nastúpil Pavel Landovský, ktorý v českej verzii hry hral rovnakú postavu.  Za obrovského potlesku publika sa pri klaňačke s Havlom vyobjímali a bolo to naozaj dojemné. Neskôr mal čas porozprávať sa aj s jednotlivými účinkujúcimi a pripil si na úspešné pokračovanie uvádzania jeho hry. Potom sme mu priniesli jeho obľúbené pivečko, čo ho tiež potešilo...


Divadlo Astorka Korzo 90 nadväzuje na zrušené Divadlo na Korze, ktoré bolo vnímané ako istý oponent komunistického režimu, čo muselo byť Havlovi, ktorý sa v divadelnom prostredí pohyboval od začiatku šesťdesiatych rokov, zrejme sympatické...
Určite to bolo tak, ako hovoríte. Havel mal totiž medzi korzákmi priateľov. Staré Korzo sa totiž kamarátilo so známym pražským Činoherným klubom, v ktorom boli také herecké osobnosti ako Petr Čepek, Pavel Landovský, Jozef Somr a mnohí ďalší. Petr Čepek, ktorý bol priateľom Havla a bol aj naším veľkým priateľom, sa stal jedným z popredných členov Občanského fóra a protagonistom revolúcie. Je teda jasné a asi aj logické, že Václav Havel prišiel práve k nám. No beriem to zároveň aj ako poctu, Havel bol predsa už pred Nežnou najmä na Západe jedným z najhranejších českých dramatikov. 


Ako vnímate dnes osobu nášho prvého porevolučného prezidenta?
Osobne som „havlovec“, ak sa to dá tak povedať. Všetko, čo som mohol, som si od neho a o ňom prečítal, niekoľkokrát som sa s ním aj osobne stretol.

Naše divadlo navštívil ešte dva razy. V máji 1994 videl výborné predstavenie Cyrano v réžii Romana Poláka a v hlavnej úlohe s vynikajúcim  Milanom Lasicom. To predstavenie vzniklo v spolupráci so Štúdiom L + S. Potom o pár rokov neskôr, 17. septembra 1999, sme sa museli vyrovnať s obrovskou trémou. Václav Havel si pri svojej návšteve Slovenska spolu s manželkou Dagmar vybral naše predstavenie Ujo Váňa, ktoré režíroval Roman Polák. Bol som  v tom čase len krátko riaditeľom. Maroš Zednikovič hral Uja Váňu vynikajúco a ja doktora Astorova vraj tiež. Vedeli sme, že Havel má Čechova veľmi rád a aj keď predstavenie bolo dovtedy mimoriadne úspešné, mali sme z hrania pred Havlom „veľký vietor“. Dopadlo to nad naše očakávania. Predstavenie sa mu veľmi páčilo a aj po predstavení  s nami ešte dlho zotrval v priateľskej debate. Potom som sa s ním viackrát stretol na filmovom festivale v Karlových Varoch a vždy spomenul návštevu v Bratislave a nášho Uja Váňu.
Po smrti Václava Havla vzniklo v Astorke akési spomienkové miesto s kondolečnou knihou. Aké odkazy sa tam stretli?
Dali sme pred divadlo v ráme jeho fotografiu s čiernou páskou a kvet. Kondolenčná kniha je v divadle od 10. januára 2012, keď hráme prvé novoročné predstavenie, Tolstoj a peniaze. Mimochodom, túto hru pre nás napísal český dramatik Jan Novák, zhodou okolností tiež veľký priateľ Václava Havla. Nakrútil o Havlovi dokonca dva skvelé dokumenty Václav Havel jede na dovolenou a Občan Havel přikuluje.
Hoci dnes sa o Havlovi vraví viac ako o štátnikovi, politikovi a mravnej autorite, nepochybne bol aj veľmi veselým, vtipným a nekonformným človekom. Máte s ním nejakú príhodu, ktorá by to potvrdzovala?
To, bohužiaľ, nemám. Som však po jeho odchode smutný. Jeho odchod pre mňa symbolicky znamená definitívny koniec Československa.



Autor: ANDRIJAN TURAN
Foto: Divadlo Astorka, sita

- - Inzercia - -