Dnes je štvrtok, 15.november 2018, meniny má: Leopold
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

História a súčasnosť kaviarní Bratislavy

apríl 18, 2014 - 12:52
Pokračujme spolu v prechádzke po najznámejších kaviarňach našej metropoly. Veď kaviarenským životom Bratislava žije už niekoľko storočí až dodnes. Buďme radi, že je to tak.
Z histórie kaviarní Carlton a Savoy
Hranicu medzi Starým mestom, Mestom Františka Jozefa a Mestom Márie Terézie - Podhradím, tvorilo oddávna súčasné Hviezdoslavovo námestie. Predtým Kossuth Lajos - Platz či Kossuth Lajos - tér. Odjakživa to bola najväčšia mestská Promenáda. Stáli tu pozoruhodné historické stavby, medzi nimi veľké hotely Palugyaov Zelený strom a National. Zelený strom preslávil barón Jakub Palugyay z Palúdzky a Bodíc. Prevzal ho od pôvodného vlastníka J. Lowa st. v roku 1848, ktorý ho dovtedy prevádzkoval 30 rokov.
Z balkóna hotela 17. marca 1848 vyhlásil Kossuth Lajos znovuzrodenie Uhorska. Ubytovaní tu boli veľavážení hostia : arcikniežatá  Johann, Wilhelm a Friedrich, dokonca aj Jeho veličenstvo František Jozef I. V premenovanom hoteli na Carlton v roku 1950 hosťoval sovietsky režisér Dombrovskij. Z hotela do náprotivného divadla chodieval v pyžame. Nechcelo sa mu vraj prezliekať. V bare Lotos pod Carltonom sa veselo tancovalo už v roku 1959, pod vedľajšou Savoykou v Cercle bare v tomže čase tiež vyhrávala veselá muzika. 
 
Kaviareň Carlton
Najveľkolepejším hotelom mesta bol a zostal Carlton. Vznikol prestavbou a nadstavbou starších objektov podľa projektu architekta M. M. Harminca v rokoch 1925 - 29. A práve v ňom bola najnavštevovanejšia a najznámejšia bratislavská kaviareň. V 30. rokoch minulého storočia sem chodieval môj tatko, neskôr aj s mamou. V nóbl kaviarni sa pohybovala spoločenská špička mesta - lekári, advokáti, notári, profesori, inžinieri, obchodníci. Navzájom politizovali, obchodovali, radili si či len tak diškurovali. Ako ináč, pri  kávičke či pohári vínka !  
Po vojne, napriek zmene režimu, kaviareň Carlton fungovala naďalej. Tatko ma sem vodieval už trojročného. Bol som zvedavý ako každé decko. Načúval som diškurzom s otvorenými ústami, ale najmä ušami. Tu som nasával trojjazyčnú Bratislavu - nemčinu, maďarčinu a slovenčinu. Tatko sa ma na chvíľu zbavil vtedy, keď mi strčil do rúk otvorené noviny v napnutých farebných trstinách. Nevedel som ešte čítať, ale dospeláckym ksichtom som nazeral do článkov a obrázkov čerstvých novín. Tatko sa tu dozvedal pozoruhodné a čerstvé informácie. Nemusel už doma tajne počúvať Slobodnú Európu. V týchto rokoch v kaviarňach už špicľovali eštébáci a hľadali svoje obete. Najčastejšie sme sem chodili v nedeľu dopoludnia. Mama mala kľud pri varení sviatočného obeda. Na ceste domov sme na korze u Mayera či Sturzera nakúpili chutné šuteméne. Pyšne som ich niesol domov. 
Ako absolvent Vysokej školy ekonomickej som v roku 1971 nastúpil do služieb Štátnej banky československej v centre na Gorkého. Každoročne som sa zúčastňoval celoštátnych bankových športových hier. Bankári sa striedavo stretávali v Prahe, Brne a Bratislave. U nás sa trojdňové súťaženie zakončilo spoločensky v priestoroch Carltonu. Zábava prebiehala v kaviarni, Carlton hale aj jej záhrade. Fontánky s pingpongovými loptičkami spríjemňovali vonkajšie sedenie. Čerešničkou na torte bola voľba Miss Banka ČSSR.
Môj citový vzťah ku Carltonu pokračoval. Svadobnú hostinu a zábavu som zabezpečil v Lotos bare. V jednej z hotelových izieb sa odohrávala naša svadobná noc. Dodnes si s manželkou v Červenom salóniku Carltonu pripomíname výročia svadby. Spájame to tradične s návštevou divadla. Spomíname na socialistické ceny, ktoré sú nenávratne preč. Ale dojímavú nostalgiu si nenecháme vziať ! Starý Carlton je už zrenovovaný a má aj nového majiteľa.
 
 
Kaviareň Savoy
Ľudovo prezývaná Savoyka bola súčasťou spoločného hotelového komplexu. Do kaviarní Carlton aj Savoy bol samostatný prístup.  Ovšem Savoyka mala inú kaviarenskú príchuť, aj štruktúru  hostí. S rodičmi som sem chodieval iba občas. Častejšie už s rovesníkmi ako študent strednej a vysokej školy. 
Vyhradenú časť kaviarne okupovali gayovia. Ak sme im náhodou vošli do rajóna, slušne nás upozornili. Onedlho príde Ruženka - oznámil nám fešák, ktorý tu mal zrejme rande. V bývalom Československu po Brne mala Bratislava najviac homosexuálov. My sme im hovorili jednoducho teploši. Raz si k nám prisadol sympatický štyridsiatnik,  odborný asistent Elektrotechnickej fakulty. Nám, študentom, zaplatil drink. Nuž a potom sa pustil do dlhej, odbornej prednášky. Prezentoval výhody a krásu spolužitia dvoch mužov. Tento inteligent rozprával tak zanietene, presvedčivo, že zrazu sme boli v ohrození. Ešte jedna takáto fundovaná prednáška a vyplníme prihlášku do spolku bratislavských teplošov ! Vtedy im šéfoval dobre známy, elegantne sa obliekajúci Szécsényi. V tele mu kolovala šľachtická krv. Z obavy, že sa nám prestanú páčiť nádherné a zvodné bratislavské dievčatá, prestali sme Savoyku navštevovať.
 
Viac sa dočítate v Metropole!
 
Zdroj: Metropola, Peter Malík

- - Inzercia - -