Dnes je piatok, 16.november 2018, meniny má: Agnesa
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Mária Kráľovičová: Hlavnú rolu dostala na prvýkrát!

marec 15, 2013 - 23:59
Herečka Mária Kráľovičová (85) začínala svoju hereckú dráhu na doskách martinského divadla. Hoci bola bez akýchkoľvek skúseností, obsadili ju do hlavnej úlohy. Odvtedy si získala srdcia hádam všetkých divadelných divákov. Napriek tomu, že pred pár dňami oslávila 65 rokov, odkedy sa prvýkrát postavila na divadelné dosky Slovenského národného divadla, stále srší energiou a obrovským elánom.Týždenníku STAR poskytla rozhovor o tom, aké boli jej začiatky, aj to aké mala pocity počas svojho výročného dňa, ktorý strávila ako inak, na javisku v predstavení Kto zhasol svetlo.
Ako si spomínate na svoje prvé divadelné predstavenie?
To celkom prvé nebolo v Slovenskom národnom divadle, ale na mojej prvej divadelnej štácii v Martine, kde som už dva roky predtým, ako osemnásťročná, začínala. A hoci som nemala nijakú hereckú prípravu, ani školu, ba ani som nevedela poriadne po slovensky, veď som zo Záhoria, dostala som v Gogoľovej Ženbe hneď úlohu hlavnej predstaviteľky Agafie Tichonovny. Zaujímavé, dodnes si pamätám, že som nemala nijakú trému. V Martine som ostala dve sezóny a odohrala rovných štrnásť premiér.
 
Už je to 65 rokov, čo ste stáli po prvýkrát na javisku SND. Baví vás to ešte?
Keby ma to nebavilo a nenapĺňalo, tak by som sa na javisko nedriapala. Hrať je riadny adrenalín a stáť naživo pred divákmi a cítiť ich odozvu, smiech aj plač, nemôže nikdy vynahradiť robota pred kamerou. Herectvo je práca a na tú som odmalička zvyknutá. Aj rodičov si pamätám vždy len pracovať. Ako dcéra roľníka som videla otca sedieť, iba keď jedol. Vravela som mu: Tato, prečo si nesadneš? A on povedal: Nesadnem, lebo neviem, či by som ešte vstal.
 
Za tie roky na divadelných doskách ste nazbierali nespočetné množstvo spomienok. Je nejaká osobitá či už veselá alebo smutná, ktorá vám utkvela v pamäti?
Azda tá, dnes už legendárna, pri premiére Herodes a Herodias, a zároveň slávnostnom otváraní Hviezdoslavovho divadla, som ako princezná Salome mala tancovať tanec siedmich závojov, za čo chcem hlavu Jána Krstiteľa, ktorého hral Laco Chudík. Môj kostým bol z korálikov a priehľadného padákového hodvábu. Na prezlečenie pred tanečným výstupom som mala minútu. Za scénou  plakala garderobiérka, lebo kostýmu nebolo, ktosi ho schoval. Ostali  tie korálkové šnúry, omotala som sa nimi a nedopustila, aby išla dolu opona. Písal sa rok 1955 a bol to pravdepodobne prvý slovenský javiskový striptíz. Po premiére som skončila v nemocnici na infúzii.
 
Máte za sebou úspešnú premiéru novej hry Kto zhasol svetlo. Aké ste mali pocity po skončení predstavenia, keďže išlo o mimoriadny, výročný deň vo vašom živote?
Už počas predstavenia bolo jasné, že sa nám vydarilo, že to medzi nami klape a divácky funguje. Odozva bola fantastická. Osobne ma prekvapuje, že mi aj po toľkých rokoch ľudia tlieskajú a že som ich ešte neomrzela. A ten extra deň, kedy sa táto premiéra zhoduje na deň presne s tou mojou prvou v SND? Náhoda, na ktorú som prišla pred pár dňami.
 
Viac sa dočítate v aktuálnom čísle týždenníka STAR!
 
Zdroj: RED
Foto: archív

- - Inzercia - -