Dnes je streda, 21.november 2018, meniny má: Elvíra
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Bratislava si pripomína 65. výročie oslobodenia

apríl 20, 2010 - 14:30
Dejiny každého národa sa pohybujú v akejsi sínusoide. Z výšav svojich hviezdnych okamihov klesajú k temným chvíľam vlastnej histórie a tak sa to opakuje v pravidelných cykloch počas celej jeho existencie. Jar roku 1945 určite patrila k tým najkrajším chvíľam našej histórie. Plameň vojny, ktorým Bratislava musela prejsť, sa ukázal ako očistený. Bol akousi katarziou, ktorou sa tento národ zbavil predovšetkým svojej morálnej traumy spôsobenej šesťročným prisluhovaním najneľudskejšej ideológii našej epochy – nacizmu. O tejto dlhej a bolestivej ceste z noci do dňa nám porozprával historik, rodák z Bratislavy, PhDr. Jozef Kľačka.

Svitanie
Začiatok roku 1945 znamenal pre obyvateľov Bratislavy neistotu a strach o svoje životy. Ustupujúca nemecká armáda zahrnula mesto aj s jeho okolím do obranného systému, ktorý pomenovala „Die Festung Pressburg“. Okolo mesta začala budovať niekoľko súvislých zákopových pásov, systém pevnôstok. Vo vojenských plánoch mala táto pevnosť na Dunaji zastaviť sovietske vojská aj za cenu úplného zničenia mesta.

Obyvateľstvo sa denne muselo zúčastňovať na opevňovacích prácach riadených veliteľstvom pevnosti. Odmietnuť znamenalo trest zaradenia do pracovných útvarov, alebo deportáciu do koncentračného tábora. Obranný systém tvorilo niekoľko zákopových pásov od Jura pri Bratislave cez Vajnory až po Malý Dunaj. Na strategických bodoch boli zosilnené protitankovými zátarasmi a priekopami. Okrem tejto vonkajšej línie tu bola aj vnútorná. Prebiehala od Rosslerovho kameňolomu popri západnom okraji Dynamitky smerom na Pasienky, Štrkovec a Pálenisko. Tu vybudovali betónové pevnôstky, kryty a palebné postavenia pre guľomety a delá.

Počítalo sa aj s pouličným bojom a niektoré bloky domov na križovatkách a hlavných uliciach boli určené za ohniská odporu. Na západných vyvýšeninách mesta umiestnili ťažké zbrane a vybudovali sklady vojnového materiálu. Vláda nariadila mobilizáciu ďalších ročníkov, zastavila vyučovanie na školách a odporúčala dobrovoľnú evakuáciu. Koncom marca nariadila nútenú evakuáciu južnej a západnej časti mesta. Striktne evakuovali priestor medzi Trnávkou a Trnavskou ulicou. Predstavitelia vlády odišli do Holíča a odtiaľ do Rakúska.

Boje o Bratislavu
Večer 1. apríla 1945 prestali pracovať úrady a továrne, premávať električky a trolejbusy. 2. apríla bolo mesto bez elektrického prúdu a plynu, fungovala len vodáreň.Letecké poplachy sa tak husto striedali, že ľudia nevedeli rozlíšiť, kedy sa začína a kedy končí. Nemci odvliekli dôležité súčiastky výrobných zariadení z Dynamitky, Apolky, Siemensky, zničili most, železničnú trať a rozhlasové zariadenie, podpálili niekoľko administratívnych budov. Obyvateľstvo zostalo bez informácií.

Veliteľstvo 2. ukrajinského frontu vydalo príkaz strategickým manévrovaním prinútiť Nemcov vydať mesto bez boja. Nemci ale prisunuli nové útvary z peších divízií, zo záloh 8. armády a z 27. maďarskej divízie. Tieto zaujali obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát. Na priamu obranu boli určené všetky strážne jednotky v meste, nemecká posádka a tzv. „festungsbatalióny“ zmobilizované zo starších ročníkov bratislavských Nemcov. Na petržalskej strane obranu tvorili 6. nemecká a 3. maďarská armáda.

Boje o mesto začali 2. apríla 1945, keď prvé oddiely sovietskej armády obsadili Vajnory a opevnili sa na ich západnom okraji. Odtiaľto ostreľovali nemecké postavenia na svahoch Malých Karpát. Po krátkej leteckej príprave a prudkej delostreleckej a raketovej paľbe vyrazili pešie jednotky ráno 3. apríla asi o 7. hodine do útoku. Domy horeli v oblasti železničnej stanice Bratislava-filiálka, na Krížnej ulici a pri železničnej stanici Bratislava-Nivy. Vytlačili Nemcov z oblasti Dynamitky, Vajnorskej, Trnavskej ulice a z Trnávky.

Na tejto čiare sa ustálila východisková situácia do rána 4. apríla. Za podpory pechoty 27. tankovou brigádou a 2. tankovým rumunským plukom z pries­toru od Ivanky pri Dunaji i riečnej Dunajskej flotily začal útok na vnútornú obranu mesta. Začali sa pouličné boje. Odpoludnia dosiahli sovieti západné okraje mesta a tlačili Nemcov smerom na Devín a Lamač. Vo večerných hodinách 4. apríla 1945 bojová vrava utíchla. Moskva si podľa rozkazu č. 330 zo 4. apríla 1945 pripomenula toto víťazstvo dvadsiatimi salvami z 220 diel a niekoľko vojenských jednotiek podieľajúcich sa na oslobodení Bratislavy pomenovala „bratislavskými“.

Kým zakvitli čerešne
Týždeň pred Veľkou nocou, v prvých dňoch apríla, bolo v noci vidieť prvé záblesky delostreleckej paľby. Obyvatelia zakopávali do zeme svoje cennosti a potraviny. Muži sa skrývali v lesoch, aby ich Nemci neodviedli do Nemecka. Železnica nestačila odsúvať ustupujúce vojská, všetko sa tlačilo na nový cestný most. Rusi ho bombardovali, ale Nemci to stíhali opraviť. Cesta z Lamača bola vyhradená len pre motorizované jednotky, pešiaci sa hrnuli paralelne poliami. Sovietske letectvo útočilo na ustupujúcich. 5. apríla bol zničený železničný most pri vstupe do dediny od Lamača i za tehelňou, čím bola železničná ústupová cesta vyradená. Rusi z Malých Karpát delostreleckou paľbou zlikvidovali obranný val pred vápenkou.

Zasiahli aj budovu školy na Chrakovskej. Zaútočili aj od Stupavy a Záhorskej Bystrice, zlikvidovali nemecké opevnenie na tehelni a Kolónii. To bola prvá oslobodená časť Devínskej Novej Vsi. Večer obsadili aj vtedajšiu Cigánsku uličku (dnes Vápencovú). Na svitaní 6. apríla zosilnela delostrelecká paľba sústredená na cestný most. Nemci sa stiahli z Grby, no cestný most bol rus­kým delostrelectvom vyradený. Ustupujúci Nemci sa pokúšali na plávajúcich brvnách preplaviť na rakúsku stranu. Mnohí sa utopili. Červená armáda postupujúca od Devína obsadila Slovinec i Grbu. Vo štvrtok ráno, 6. apríla o 7. hodine, bola obec oslobodená.

Pretože mosty boli zničené, obec zaplavilo množstvo vojakov. Všetky ulice, futbalové ihrisko, i polia (dnešné Kostolné a Podhorské) boli zaplnené zmorenými pešiakmi, vyčerpanými koňmi z vozatajských jednotiek a tlačili sa medzi ne motorizované jednotky. Delostrelecké a rake­tové vojsko sa umiestnilo za železničným násypom, odkiaľ paľbou pripravovalo predmostie na prechod cez rieku. Ľudia sa tešili, že prežili. Kvitli čerešne. A sínusoida dejín sa opäť dala do pohybu. Eufória z jari roku 1945 trvala len tri roky, kým ju opäť vystriedala ďalšia, nemenej deprimujúca ideológia.

Noc, čo nastala vo februári 1948, trvala dlhých 40 rokov a svojou temnotou poznačila a v mysliach ľudí zdeformovala aj pamiatku tých, ktorí za onú pamätnú jar zaplatili svojimi životmi. Ostali tu po nich len pomníky, pripomínajúce tie udalosti. Ak pôjdete náhodou okolo, pristavte sa na chvíľu, veď pod tou mohylou neleží príslušník tej ktorej armády, či nositeľ nejakej ideológie, ale človek, na ktorého kdesi doma čakala mama, žena, dieťa. Je úplne jedno, či sa ho nedočkala v Charkove, Berlíne, alebo v Bratislave. Bolesť zo straty blízkeho je rovnako veľká a nepochopiteľná v ktorejkoľvej zemepisnej šírke, či dobe a smrť vo vojne vždy rovnako zbytočná.

Autor: KATARÍNA HANZELOVÁ

- - Inzercia - -