Dnes je streda, 14.november 2018, meniny má: Irma
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Dobrý novinár je dravý aj empatický

jún 08, 2011 - 20:19
„Nemenila by som! Mať prácu v úžasnom prostredí je veľká výhra,“ hovorí redaktorka Danica Kleinová o Záhorskej Bystrici, kam denne chodí už trinásť rokov. „Za ten čas sa Bystrica veľmi , veľmi zmenila, samozrejme, k lepšiemu.“

Pamätáte si ešte na svoj prvý príspevok vo vysielaní Markízy?
Pamätám si veľmi presne, bol z tlačovej besedy ministerstva obrany. Po nástupe do redakcie sme sa ako nováčikovia dva týždne zaúčali. Chodili sme s redaktormi na výroby, učili sme sa strihať a tvoriť reportáže. Henrich Krejča, ktorý mal na starosti tento rezort, išiel na dovolenku, a tak na tlačovú besedu poslali práve mňa.

Pomáha vám pri práci, že ste vyštudovali Ekonomickú univerzitu?
Určite, veď ekonomika sa dotýka každej oblasti nášho života. No a ako redaktorka som za tie roky prešla viacerými rezortmi. Od rezortu obrany, cez zdravotníctvo, školstvo, ale aj financie. Takže, áno.

Dokáže vás ešte niečo pri vysielaní alebo pri príprave prís - pevkov prekvapiť?
Spolu s mojimi tromi kolegyňami moderujeme Rýchle televízne noviny. Štyrikrát do dňa vysielame naživo priamo z redakcie spravodajstva, a tak núdza o prekvapenie a kuriózne situácie naozaj nie je. V redakcii je čulý ruch, každý sa niečomu venuje, a keď vysielame live, to si už málokto uvedomí. Stalo sa, že ma kolegovia oslovili, alebo iný nahlas kýchol, alebo kolegyňa prešla medzi mnou a kamerou počas živého vysielania. Treba byť na prekvapenia pripravený!

Na čo ste vo svojej kariére najviac pyšná?
Na to, že aj vďaka našim reportážam, ktorá som spracovávala, sa podarilo odsúdiť muža za týranie dieťaťa na takmer maximálnu hornú hranicu trestu. To dieťa ostalo nevidiace, hluché a imobilné.

Dostali ste sa niekedy do situácie, keď ste sa pri svojej práci báli?
Ani nie, viete, pri tvorbe reportáže stoja pri nás kameramani a na nich sa dá spoľahnúť. Aj keď raz, počas jedného rozhovoru, sa muž otočil, rozbil sklenenú výplň na dverách, zobral sklo a porezal sa. Vtedy som chvíľu mala strach, čo sa stane. Ten muž bol veľmi nešťastný.

Aké vlastnosti a danosti by mal mať dobrý novinár?
Vzdelaný, sčítaný, zvedavý, mal by mať zdravú dávku dravosti, empatie, a byť tak trochu aj „ukecaný". A pokorný.

Sú spravodajcovia zvláštnou, privilegovanou kastou v televízii?
Redaktori sú rovnako dôležití ako tí, ktorí sa tiež podieľajú na tvorbe reportáží a vysielaní. To znamená kameramani, vedúci vydania, strihači, režiséri.... Len tých nie je vidno. Aj keď najväčšia zodpovednosť je na pleciach redaktora. Dáva reportáži svoju tvár, a to by malo znamenať, že si za všetkým, čo je v nej povedané, aj stojí.

Ako vyzerá príprava televízneho príspevku – kam chodíte po námety?
Je to rôzne. Napríklad sa na našu televíziu často obracajú ľudia, ktorí majú problém, treba ho riešiť a takto sa im snažíme pomôcť. Alebo niečo zaujímavé videli, odfotia to, urobia video. Potom je to aktuálny denný servis, tlačové besedy, vláda, parlament... A príprava reportáže? Každá sa pripravuje rozdielne. Keď je napríklad nehoda, požiar, treba sadnúť do auta, ísť, nakrútiť, získať na kameru respondentov, ale keď je to analytickejšia reportáž, treba si o téme naštudovať podrobnosti, hľadať kompetentných ľudí a presvedčiť ich, aby išli na kameru, je to naozaj rozdielne. Niekedy sa redaktor „trápi" nad reportážou aj niekoľko dní, inokedy je hotová do hodiny. Ale spoločné je to, že keď sa už s nakrúteným materiálom vraciame do práce, treba mať reportáž v hlave, ako by mala vyzerať. To znamená, od úvodného zahlásenie moderátorom – to, čo prečítajú na obrazovke, im napíšeme my, no a potom reportáž postriháme, nasleduje kontrola vedúcim vydania a je to.

Ako bojujete proti syndrómu vyhorenia, ktorý sa zvykne objavovať, keď človek dlho pracuje na jednom mieste?
Absolútne nijako, lebo ho nemám. Som rada, že robím vMarkíze, že robím redaktorku, túto prácu mám veľmi rada. Nikdy neviem, čo ma čaká, kde sa s kamerou dostanem, každý deň je iný. A teraz, keď jeden týždeň vmesiaci moderujem Rýchle televízne noviny, je to ešte pestrejšie. Všetky texty, všetky informácie a vôbec celý servis si robíme sami. To znamená, že si nevydýchneme. Stále sme na nohách, aby informácie boli aktuálne, zrozumiteľne podané pre diváka.

Danica, máte nejaký nesplnený profesijný sen?
Nemám taký sen. Rada prijímam to, čo mi život prinesie. Za tie roky som si mala možnosť vyskúšať moderovanie Televíznych novín s Ivanom Jandom a Vladom Repčíkom. Pár rokov som moderovala Nočné správy. Spolu s kolegami sme vytvorili dokumenty o Kube, o Mexiku, z Turecka, jeden dokument o dravcoch dokonca vyhral Medzinárodný festival. Aj niektoré moje reportáže získali pár ocenení. Teraz naša televízia pripravuje veľmi zaujímavý projekt, možno sa dostanem do Afganistanu, uvidíme. Už len si želať, nech som zdravá a všetko bude tak, ako má byť.

Autor: RED
Foto: TV Markíza

- - Inzercia - -