Dnes je nedeľa, 25.august 2019, meniny má: Ľudovít
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Najkrajšie dvojičky TWiiNS: "Nevydržíme byť dlho bez seba"

august 19, 2015 - 12:46
Najznámejšie slovenské sestry sú už skoro 20 rokov kolegyne a najlepšie kamarátky. Ani doteraz ich takmer nie je možné rozoznať. Svoju podoby vraj nezneužívali, aj keď malé šibalstvá si občas dovolili. Odžili si zahraničie, stále ich láka ešte svet, ale základňa je pre nich na Slovensku pri rodine.

Ich puto a príbeh bolo inšpiráciou k projektu Chips AHOY! Dvojnásobne neodolateľní, ktorého sa stali súčasťou.

Kedy ste začali vnímať to, že ste rovnaké? Aké to v detstve bolo? 
Veronika: „V detstve sme to nejako nevnímali, chodili sme rovnako oblečené a naozaj sme boli ako jedna a pre nás to bolo úplne normálne.“
Daniela: „Na niektorých fotkách z detstva sa nevieme rozoznať dokonca ani my. Ľudia, ktorí nás už poznajú, nás vedia rozoznať ľahko. Každá inak gestikulujeme, máme inú mimiku alebo naši rodičia nás rozoznajú už aj podľa chôdze.“ 
 
Robili ste aj nejaké šibalstvá? Zneužívali ste to? 
V: „Na základnej škole sme boli taký kolektív, že keď sme sa stali známe, decká nám nič nenechali a keby sme sa aj vymenili, tak by to nažalovali a robili by nám určite zle.“ 
D: „Jediné, čo sa dalo, tak pri písomkách sme si občas vymenili papiere. Mne išli lepšie rovnice, Veronike zase geometria, tak sme si to vymenili a prvú polku napísala jedna, druhú polku napísala druhá.“ 
D: „A potom už na strednej, keď sme už mali externé štúdium, ja som veľmi ochorela a vtedy sme každý druhý týždeň hrávali v muzikáli Rebelové v Prahe. Niektoré dni boli fakt ťažké, boli tam aj dvojáky. Tým, že ja som bola chorá, mala som možnosť učiť sa, lenže Veronika sa nestíhala učiť, keďže musela hrať prestavenia aj za mňa. Tak som to urobila tak, že najprv som išla za seba a potom na ďalší deň som išla za Veroniku. Vtedy ešte nosila okuliare, tak som si nasadila jej okuliare. To bolo asi jediný krát, čo sme sa vymenili. Alebo minule som si dala pohárik vínka a hovorím, segra, vyhrala si konkurz na šoféra a ona začala stresovať, že čo spravíme, že nemá doklady a ja, že veď ja mám. (smiech)“
 
Neliezli ste si niekedy na nervy?
V+D: (jednohlasne) „Nie.“ 
V: „My sa na seba ani nevieme hnevať.“ 
D: „Keď vznikne nejaká situácia, tak si povieme svoje, ale ideme ďalej.“ 
V: „My sa vždy vieme porozprávať, aby sme sa nehádali.“ 
D: „Takmer vôbec sa nehádame.“ 
V: „A aj keby sme sa pohádali, tak to už vidím, že by sme sa na seba pozreli, začali by sme sa smiať a vyšla by určite aj nejaká tá slza.“ (smiech)
 
 
Ako najdlhšie ste boli od seba? 
D: „Asi dva-tri týždne. Raz za pár dní si určite musíme  zavolať, napísať, čo robíme, aký máme denný plán. “ 
V: „Čo ideme variť.“
D: „Ale keby sme boli bez seba veľmi dlho, to by sme si nevedeli predstaviť, keby som napríklad žila v inej krajine, tak si určite veľmi chýbame.“ 
 
Môžeme povedať, že ste najlepšie kamošky. Máte aj ďalšie svoje najlepšie kamošky? 
V: „Máme ešte z detstva výborné kamarátky, ktoré sú tiež dvojičky o rok a pol staršie od nás a stále sme spolu v kontakte. 
D: „Boli časy, keď sme mali ešte každá svoju kamarátku. Veronika mala a v Trenčíne svoju a ja v Bratislave svoju, ale tým, že sme sa začali stretávať, skamarátili sme sa všetky. Čiže tak či tak, každá kamarátka sa stane spoločnou.“ 
 
Začali ste spievať veľmi mladé. Zrazu vás všetci poznali. 
D: „Keď sme boli malé, náš tatino hrával v kapele na basgitaru, spieval a doma cvičil pesničky a my spolu s ním. Už keď sme mali dva roky, vedeli sme si pustiť magnetofón a vedeli sme všetky skladby, ktoré boli vtedy moderné.“ 
V: „Keď sme mali desať, v televízií chodievala spevácka súťaž Hviezdička, tak sme to doma sledovali a mamina vraví, veď tie naše dievčatá spievajú lepšie ako niektorí speváčikovia tam, poďme ich prihlásiť. Tak nás prihlásili a už vtedy v štúdiu z nás boli unesení. Nie, že by sme sa chválili, ale na to, koľko sme mali rokov, neverili, že máme také hlasy. Súťaž sme vyhrali a ľuďom sa to naozaj páčilo, keďže sme získali prvé miesto aj detskú porotu. Nikdy nikto nevyhral obe ceny naraz.“ 
D: „Potom sme nahrali pár demonahrávok. Malo o nás záujem niekoľko vydavateľstiev. Vybrali sme si Forzu, ktorá bola svojho času veľmi silné vydavateľstvo a prakticky zo dňa na deň sme sa stali známe. Žiadny detský projekt vtedy ani nebol, lebo vtedy prestala spievať aj Miška Paštéková, aj Martin Madej. My sme boli jediné a dokonca ani po nás nikto neprišiel. Tínedžerská hudba naozaj nebola, takže naozaj aj dnes keď sa stretneme s babami, ktoré sú od nás mladšie, tak nám hovoria, že..“ 
V: „...my sme na vás vyrastali.“ 
D: „Malé deti stále poznajú naše pesničky a keď prídeme na akciu, tak sa pýtajú, či zaspievame pesničky Máme čas alebo Rannú sms. Už to ale nespievame, nakoľko tie texty sa k nám už vekovo nehodia, ale tie pesničky pretrvali dodnes.“ 
 
 
Vôbec to už nespievate? 
V+D: „Ešte Pred polnocou spievame, ale ostatné už nie. Máme 29 rokov a texty typu: „Rannou esemes začíname ráno, želám krásny deň, ako sa ti spalo“ alebo „aký budeš aký, možno krátkozraký“. (smiech). Tie texty boli naozaj šité pre násťročné deti, ale spievali sme ich naozaj rady.“ 
 
Teraz máte viac tanečných pesničiek. 
V: „Na predošlom albume sme mali asi tri štvrtiny pomalých pesničiek, ktoré sú vhodnejšie na eventy, ale keď spievame na diskotékach, kluboch, tak sa momentálne orientujeme hlavne na tanečné skladby.“
D: „Našli sme sa v nich, lebo rady tancujeme, dokonca máme pripravenú tanečnú show s našimi tanečníkmi.“
 
V poslednej dobe vás vidno viac na rôznych charitatívnych akciách. Čo musí mať projekt, aby vás chytil za srdce? 
D: „Rady pomôžeme vždy, keď sa dá, ale už si organizácie preverujeme. Dávnejšie sa nám totiž stalo, že sme boli na charitatívnej akcii pre deti z detských domovov, bola tam obrovská recepcia a tie detičky posielali hladné autobusom preč.“
V: „Naposledy sme boli spievať a navštívili sme centrum pomoci Svetielko nádeje, pre detičky s onkologickým ochorením. Keď môžeme, tak pomôžeme.“
 
 
Veronika, čo prípravy na svadbu? 
V: „Už mám v podstate všetko zariadené, budem už len  dolaďovať posledné detaily počas leta.“ 
 
Aj si nejako pomáhate? 
V: „Dadka mi vždy poradí, keď sa neviem rozhodnúť.“ 
D: „Jedlo, šaty,... Chodím s ňou, aj jej poradím, predsa len svadbu som už mala za sebou, tak viem, čo všetko treba zariadiť.“ (smiech) 
 
Vy ste stále veselé a vysmiate. Čo pre to robíte? 
V: „To máme asi v génoch. Aj naša maminka je taká, aj so starkou.“ 
D: „Naša maminka, ráno ešte len vstane a je krásne vysmiata ako slniečko a to ti neskutočne dodá energiu.“
 
Bez čoho by sa váš vzťah nezaobišiel? 
D: „Jedna druhej sme oporou a navzájom sa dobíjame energiou.“  
V: „Takisto by sa nezaobišiel bez otvorenosti. My si vždy povieme všetko narovinu a sme nastavené na jednej vlne. Keby sme sa v niečom rozchádzali a nechceli ísť tou istou cestou, nemohli by sme asi spolu pracovne fungovať.“ 
 
Boli ste v Amerike, žili ste tam chvíľu. Plánujete ešte do inej krajiny, alebo zostávate na Slovensku? 
V+D: „Určite ešte niekam pôjdeme. Aj máme niečo už rozbehnuté.“ 
V: „Základňu chceme mať na Slovensku, vonku je síce veľmi veľa možností, ale nám by chýbala rodina.“ 
D: „My sme až moc rodinne založené. Kvôli kariére by sme sa nedokázali vzdať rodiny.“ 
Aj keď sme boli v Amerike a všetko tam bolo úžasné, to objatie cez skype necítiš. 
 
 
Aký je váš spoločný veľký sen? 
D: „Pamätám sa, že keď sme boli ešte malé a sledovali sme Katku Hasprovú na Eurovízii, povedali sme si, že by bolo úžasné raz stáť pred takým publikom na takom obrovskom pódiu. To sa nám splnilo.“ 
V: „Keď vyšiel v roku 2000 náš prvý album a vyšiel aj album Sugababes, snívali sme o tom, aby sme mali v zahraničí tak skvele vyprodukovaný album. Aj to sme si splnili.“ 
D: „Ešte sme aj moderovali vlastnú hudobnú reláciu, zahrali si hlavné úlohy v muzikáli, zaspievali si pesničku s Flo Ridom a Snoop Doggom.“ 
V: „Ja už fakt neviem, akú métu by sme si mali dať.“
 
Čo plánujete v lete? 
V: „Nedávno sme predstavili nový klip Sagapo, najbližšie nám vyjde singel „Hey Boy“ s Kalim. Je v angličtine, Kaliho part je v slovenčine, hoci sme skúšali dať celý text do slovenčiny, no žiaľ, nevyšiel  podľa našich predstáv.“ 
D: „V júli a v auguste už máme naplánované vystúpenia, čiže leto budeme tráviť aj pracovne, ale určite si nájdeme čas aj na dovolenku.“ 
 
Prečo ste sa rozhodli zapojiť do projektu Chips AHOY! Dvojnásobne neodolateľní?
V+D: „Myslíme si, že je to pekná myšlienka a keďže sme dve, tak sme sa s tým okamžite stotožnili. Veď „ve dvou se to lépe táhne.
 
Ottestuj sa s novou appkou!
Zisti, či máš aj ty pre sebe osobu, na ktorú sa môžeš v živote vždy spoľahnúť vďaka skvelej appke tu!
 
Zdroj foto: dvojnasobneneodolatelni.sk
 
 

 

- - Inzercia - -