Dnes je streda, 26.apríl 2017, meniny má: Jaroslava
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Beštia Čubírková desí aj po smrti

jún 08, 2016 - 15:17
Deviateho decembra roku 1964 vošla na policajnú stanicu v Trnave príťažlivá žena, aby nahlásila nezvestnosť svojho druha Ambróza Ščepku. „Vaše meno?“ spýtal sa službukonajúci. Irena Čubírková, nesmelo zašepkala a uhrančivo sa na neho zahľadela svojimi nápadne krásnymi, nezábudkovomodrými očami.

cubirkova

Mladý príslušník Verejnej bezpečnosti, očarený jej zjavom, zabudol, že je v službe. Pri odchode jej galantne pomohol do kabáta, otvoril dvere a podal veľkú nákupnú tašku. Netušil, že v nej nesie odseknutú hlavu svojho druha, ktorého pred dvoma dňami surovo zavraždila a ktorú o pár hodín neskôr nájdu jeho kolegovia na toalete osobného vlaku, smerujúceho z Trnavy do Bolerázu.

Beštiálna vražda, ktorá pred viac ako päťdesiatimi rokmi otriasla celým Československom, dodnes rezonuje v pamäti ľudí a stále sa vynárajú nové podrobnosti, dokresľujúce osobnosť zlopovestnej Ireny. Aj nám sa podarilo vypátrať doteraz neznáme detaily. V obci Boleráz, kde sa vražda udiala, sme našli neter nebohého Ambróza Ščepku Annu Hipýkovú, ktorá bola s Irenou vo veľmi úzkom kontakte.

img_4435.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

Bola krásna, ale bezcitná

„Strýko Ambróz bol veľmi dobrý a pracovitý človek, no ona ho neustále podvádzala, ponižovala a využívala,“ reaguje Anna na otázku, či je naozaj pravda, že Ambróz holdoval alkoholu a svoju družku surovo bil, tak ako ho vrahyňa vykreslila na súde. „Žili tu, na majeri Políčko, vzdialenom od Bolerázu asi tri kilometre lesnou cestou. Často k nám chodievala. Ráno zišla z majera do dediny, sadla do šenku s chlapmi, posedela u nás a podvečer sa podnapitá vracala domov. Mňa si veľmi obľúbila a často, keď sa jej už nohy plietli, som šla s ňou domov, tri kilometre lesom, potme a pomáhala jej s nákupom. Keď sa na súde prevalilo, čo vlastne spáchala, moja mamka sa len prežehnala a vzdychla: Bože, veď ona mohla zabiť aj teba. Ešte aj teraz mi skáču zimomriavky po tele, keď si na to pomyslím.“

img_4464.jpg

Foto: 
Ivan Medveď

Báthoryčka z majera

Na samotu pri Boleráze prišla Irena z českého Trutnova. O svojej minulosti nechcela hovoriť a tak sa vedelo len to, že je vdova, má štyri deti, čo zamilovanému Ambrózovi vôbec neprekážalo a len čo sa s ňou zoznámil, doviedol si ju z Čiech na Slovensko, žili spolu v partnerskom zväzku a Irena mu porodila ďalšie tri deti, chlapcov Milana a Mira a najmladšiu Dášenku.

Autor: Katarína Hanzelová

VIAC SA DOZVIETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ TÝŽDENNÍKA SLOVENKA 

- - Inzercia - -