Dnes je piatok, 20.január 2017, meniny má: Dalibor
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

"Kóma mi otvorila oči," prezrádza bývalá investigatívna novinárka

jún 10, 2016 - 13:40
Bývalá novinárka Monika Ščevovichová, ktorá sa po mesiacoch prebrala z kómy, radikálne zmenila myslenie. „Svoju druhú šancu nechcem premárniť,“ úprimne priznala pre časopis Slovenka.

Monika Scevovichova

V auguste pred ôsmimi rokmi sa jej zo dňa na deň prevrátil život hore nohami. Ťažká autonehoda spôsobila, že z nezastaviteľnej investigatívnej reportérky sa akoby mihnutím oka stala žena balansujúca medzi životom a smrťou. Tri mesiace v kóme, počas ktorých mala mesiac vyše štyridsaťstupňové horúčky a nie príliš pozitívne predpovede o zdravotnom stave, z ktorých mrazí. „Všetci tvrdili, že budem mentálne postihnutá,“ začína svoje rozprávanie blondína na invalidnom vozíčku, ktorej život uštedril poriadne tvrdú lekciu. Našťastie, táto priateľmi prezývaná „neriadená strela krátkeho doletu, ale rozumná“ nemala po autonehode poškodenú miechu, a jej mozog, ktorý sa len o centimeter vyhol krvácaniu, sa postupne takisto dáva do poriadku. Ani dočasné ochrnutie troch končatín ju vďaka jej aktívnej povahe neodradilo ísť ďalej.

Bolo to ako sen

Ufrflaná vozíčkarka? Kdeže. Monika, ktorá od detstva prechádzala mnohými životnými tortúrami a ťažkou rodinnou situáciou, je po ôsmich rokoch od autonehody plná optimizmu, svojského humoru a nových vízií. Novinárka, ktorá v minulosti vyhrala súd so scientológmi na Slovensku, známym nebankovým subjektom a ako jedna z mála sa púšťala do najzamotanejších ekonomických káuz, sa v tridsaťpäťke namiesto zakladania rodiny znova učila objavovať samu seba. „Trpela som stratou pamäti a identity. Zlý americký film. Vedela som len meno, dátum narodenia a rodné číslo. Nič viac,“ spomína na trpký návrat medzi živých. „Dnes mi niektorí kamaráti závidia a smejú sa mi, že aj oni by chceli mať reset a nič si nepamätať,“ hovorí Monika, ktorá si podľa jej vlastných slov nespomínala ani na to, či s niekým niekedy chodila alebo vôbec niekoho milovala. Či videla tunel a na konci svetlo? „Bola som v úplnej tme a ležala som v beztiažovom stave. Bolo mi dobre. Videla som priateľov a známych, ktorí, kľačiac, sa za mňa modlili. Nakoniec svojho synovca, ktorý ma na niečo prehováral a vysvetľoval mi, aby som sa nebála. Bolo to ako sen. Spomínam si na momenty a situácie z kómy, a presne tak som aj pripravovala otca na smrť. Aby sa nebál, snažila som sa mu to priblížiť cezo mňa. Keď som sa prebrala, cítila som, že niečo mimo nás nad nami existuje,“ opisuje nezabudnuteľné chvíle, na ktoré sa jej pýta asi každý.

Chcela zomrieť

Kóma človeka poznačí, no Moniku najviac mrzelo, keď jej istý nemenovaný odborník povedal, že skončí v domove dôchodcov, kde po nej „ani pes neštekne“. Práve to odštartovalo vlnu samovražedných myšlienok, ktoré behali jej hlavou pol roka. „Keď som si uvedomila, že som mohla zabiť štyroch ľudí, že nemám nikoho a že som všetko pokašľala, nemala som prečo žiť. Premýšľala som nad tým, že sa predávkujem liekmi, ďalšou verziou bolo, že skočím z balkóna. Tretí nápad? Podrežem si žily. Ani jedna verzia mi však nehrala do kariet, tak som si uvedomila, že si to všetko musím odtrpieť,“ vysvetľuje akčná novinárka, ktorá sa nikdy nebála ísť do tých najťažších prípadov. „Nebola som v práci obľúbená, práve naopak. Politici ma nemali radi, nebála som sa ísť ani za mafiou a vždy som smerovala in medias res. Spupná, vzdorovitá, večne nespokojná, zvedavo asertívna žena, ktorá vŕtala... Stále som bola v revolte, čo mnohým nevyhovovalo,“ naznačuje Monika, prečo bola pre mnohých nepríjemným sústom.

 Viac sa dočítate v aktuálnom čísle SLOVENKY!

- - Inzercia - -