Dnes je utorok, 27.jún 2017, meniny má: Ladislav, Ladislava
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Talentovaná herečka a speváčka Katarína Hasprová: To, čo sa stalo mame, mi zmenilo život

august 17, 2016 - 11:13
Sympatická KATKA HASPROVÁ, ktorá momentálne hviezdi v muzikáli Mačky, otvorene pre Slovenku porozprávala o veľkom trápení jej mamy Soni Valentovej aj o jej hereckých aktivitách.

Katka, o zdravotnom stave vašej mamy sa v poslednom polroku popísalo už veľa. Aké prežívate obdobie?

Nie je to najlepšie obdobie svojho života. Paradoxne, pracovne som mala pekný, šťastný rok. Hoci toho bolo veľa a cítim sa vyčerpaná, tieto prázdniny som sa rozhodla, že nepôjdem na dovolenku, napriek tomu, že by som to veľmi potrebovala. Keby som však bola ďaleko od maminy, bola by som veľmi nervózna a vôbec by som si neoddýchla. Človek nikdy nevie, vždy sa môže niečo vyskytnúť. Aj kvôli komplikáciám som dobre urobila, že som nikam nešla. Žijem zo dňa na deň.

Ako vyvažujete všetok stres a negatívne emócie, ktoré zažívate takmer denne? Asi to vôbec nie je jednoduché...

Veľmi mi pomohlo, že sme začali skúšať svetový muzikál Mačky. Najprv som mala strach, či to vôbec zvládnem, chodiť do nemocnice, starať sa o maminu a ešte aj skúšať muzikál. Navyše som skúšala dve postavy zároveň. No, pomohlo mi to, lebo stres a strach o maminu som ventilovala na skúškach. Vtedy moja myseľ musela tento problém vytesniť a venovať sa naplno divadlu. Na predstaveniach sme mali tak natrieskané a vypredané, ako Nová scéna už dlho nemala. Nenašlo sa jedno voľné miestečko! Veľmi priaznivé ohlasy som mala aj od kolegov, čo si nesmierne cením. Možno to bolo emóciami a pocitmi, ktoré som do toho vkladala.

Prispôsobili ste každodenný režim starostlivosti o chorú mamu. Trávite s ňou každý deň?

Keďže sú prázdniny, nehrá sa, je aj menej vystúpení. Naplno sa teda venujem mamine. Kto to nezažil, nevie si predstaviť, čo to obnáša. Súcitila by som s takým človekom, no nevedela by som si predstaviť, koľko energie to človeka stojí. Nie sú to len dennodenné návštevy. Ja sa v nemocnici o mamu starám, obvykle tam strávim tak dve až tri hodiny. Plus je to veľmi veľa vybavovania. Papierovo – účty, poisťovne, sociálne veci... Všetko, o čo sa starala, som prebrala ja. Je to na román, čo sme všetko už pozažívali v nemocnici. Tí, čo riešia podobné veci, presne vedia, o čom hovorím.

Ako prebiehajú vaše stretnutia s mamou?

Určite sa snažím o všetkom ju informovať. Keď sme skúšali Mačky, prišla som jej ukázať fotky z líčenia, keď som mala v televízii vystúpenie, tak jej reláciu pustili, aby ma počula... Závisí to vždy aj od stavu, v ktorom sa mama momentálne nachádza. Od toho sa odvíjajú aj témy našich rozhovorov. Sú dni, keď sa ani veľmi nerozprávame, len ju hladkám...

Chodia za mamou aj kolegovia z brandže?

Mnohí kolegovia mi volali, pýtali sa na maminu a chceli za ňou prísť, no ona návštevy odmieta. Chápem to, človek má čo robiť sám so sebou... Možno nechcela, aby ju videli v takom stave, v akom je... Návšteva ju vyčerpáva, pacient, ktorý je naozaj ťažko chorý, nemá ešte silu na návštevy. Našli sa v okruhu našich známych aj takí, ktorí to nevedeli pochopiť, no podľa mňa treba v prvom rade rešpektovať prianie pacienta.

Ako vnímate záujem médií o dianie okolo mamy? Nemáte pocit, že človeku bulvár nedá vydýchnuť, ani keď je naozaj zle? To, ako nafotili vašu mamu v liečebni, bolo na hranici novinárskej etiky...

Je to hyenizmus v medziľudských vzťahoch. Nepáči sa mi jedna vec. Chápem, že bulvár musí paparacovať, no nech striehne na nevery alebo postbohatlíkov, keď robia špinavé veci. Ale nech títo novinári rešpektujú, keď je niekto ťažko chorý. Živo si spomínam, ako striehli na Miška Dočolomanského v nemocnici... Istá morálka alebo hranica v novinárskej brandži by mala existovať. Bulvár totiž nepremýšľa nad tým, akú lavínu otázok alebo telefonátov spustí po tom, čo vyjde s nejakým „odhalením“. Namiesto toho, aby som sa sústredila na pomoc mame, musím zdvíhať telefóny a odpovedať na otázky... Je to hrozné. Do nemocnice, kde mama leží, priviezli jej kolegu, známeho herca, už tam čakal novinár a lovil fotky... Nie je to však len novinársky hyenizmus. Donášači sú medzi dispečermi, na súdoch, v divadle... Bolo by skvelé, keby sa niekto z novinárov s rovnakou vervou zažral do toho, aký úbohý je stav v našich nemocniciach.

Prejdime na pozitívnejšiu tému. Kariérne sa vám veľmi darí, aké sú vaše najbližšie pracovné plány?

V septembri sa robia „oprašovačky“ muzikálov, takže začneme opäť hrať Mačky, Jesus Christ Superstar spolu s Maľovaným na skle v športových halách. V Česku dohrávam moju životnú rolu v muzikáli Sunset Boulevard. Som šťastná, že to si ešte mama zažila, že mohla byť na premiére. Nič krajšie ako túto postavu som nezažila.

Vy ako vychytená herečka, máte v talóne mnoho hereckých skvostov. Prečo je práve táto rola vaša najobľúbenejšia?

Je to krásny herecký oblúk. Ide o postavu herečky, ktorá bola hviezdou nemého filmu, no s príchodom zvukového filmu o ňu prestal byť záujem. Žije vo vile plnej prepychu, no trochu sa z celej situácie zbláznila. Cestu jej skríži mladý scenárista, do ktorého sa zaľúbi, no on ju len využíva a celý príbeh sa končí tragicky... Je tam čo hrať a čo spievať. Túto ponuku mi dalo Národní divadlo moravskoslezké v Ostrave, ktoré disponuje aj veľkým živým orchestrom. Je radosť tam chodiť hrať. Ďakujem Bohu, že mi doprial postavy, ako je práve Norma Desmond, Kleopatra, Mária Magdaléna, Grizabella a mnohé iné...

Práve excelujete ako Grizabella, ktorej postavu si mimochodom zahrala aj slávna Barbra Streisand. V čom je muzikál Mačky pre vás jedinečný?

Veľmi sa podarilo líčenie, parochne, kostýmy i samotná choreografia Lacka Cmoreja. To je najsilnejšia časť muzikálu. Pri klaňačke si nás ľudia dokonca fotia!

Skúste nám opísať váš nezabudnuteľný okamih kariéry... Aký bol?

Jeden z posledných koncertov, na ktorom mamička bola. Keď som dospievala pieseň, diváci sa v strede koncertu postavili a začali freneticky tlieskať. To som ešte nezažila. Vtedy som sa rozochvela a začali mi tiecť slzy... Pre toto sa oplatí hrať a spievať!

Ako sa udržiavate v takejto skvelej forme, ste maximálne prirodzená a krásna žena, ktorá sa už roky nemení.

Sú určite aj krajšie odo mňa, no smejem sa, že som už asi posledná v tejto brandži, ktorá nemá nejaký zákrok. Asi to na mne už aj vidieť... (smiech) Ja sa umelých vecí bojím, lebo som herečka a potrebujem mimiku. Načo budem krásna plastická figurína, keď mi odíde herecký výraz a mimika? Pravdupovediac tieto herečky nechápem. Keď totiž hrajú, je to nepekné... No ak má niekto prioritu krásu, je to jeho vec. Úprimne poviem, že som premýšľala, ako vyriešiť moje kruhy pod očami. Keď som si však na internete pozrela, ako sa pod oko vpichuje kyselina hyalurónová, rozmyslela som si to. Ihiel sa veľmi bojím!

Čo sa týka životosprávy alebo športu, je niečo, čím sa riadite?

Milujem tanec! Keď som bola malá, chcela som byť baletka. Maminka ma však odhovorila, vraj by som išla skoro do dôchodku, navyše so zničenými kĺbmi. Keďže som šla študovať muzikál, tanec sme mali ako vyučovaciu hodinu každý deň, balet dvakrát do týždňa, takže sa mi môj sen nepriamo splnil. Chodievala som aj pravidelne cvičiť, vždy som mala osobného trénera, no keď sa prihodili veci s maminkou, musela som prestať, nevládala som. Zo skúšky v divadle rovno do nemocnice... Bola som hotová. Veľmi mi to, čo sa stalo, zmenilo život.

Je vám váš partner Ivan v týchto ťažkých chvíľach oporou?

Práve som ho poslala na prázdniny, potrebuje si oddýchnuť, lebo to všetko so mnou prežíval a veľmi mi pomáhal. Nie nadarmo sa hovorí, v núdzi poznáš priateľa. Nie je to jednoduché, obdivujem ho, že neušiel, asi ma fakt ľúbi. (smiech)

Mnohokrát sa s v súvislosti s vami skloňovalo aj slovíčko svadba, v akom štádiu je sobáš dnes?

Chceli sme sa vziať, no vyskytli sa okolnosti, kvôli ktorým sme svadbu posunuli, a teraz musí ísť sobáš zase bokom. Momentálne nie je atmosféra na radovanie. Na akékoľvek vybavovanie sobáša nie sú nervy, čas a ani chuť. Čakám, kedy sa mame polepší, a potom už nebudeme so sobášom čakať. Nebude to svadba snov, ale čo už... Neviem si predstaviť, že by svadba bola bez nej, lebo sme na seba príliš naviazané.

Keď je vám ťažšie, na čo najviac spomínate?

Mamine robilo dobre, keď chodila na moje predstavenia. Niekedy dokonca chodievala tak často, až som jej hovorila,: Mami, už nechoď, veď ako to bude vyzerať, že som malé decko, keď si na každom vystúpení. Po prvej premiére Mačiek mi tiekli slzy, čo by som za to dala, keby tu bola mama so mnou...

- - Inzercia - -