Dnes je utorok, 27.jún 2017, meniny má: Ladislav, Ladislava
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Miriam a jej boj s rakovinou: Moja choroba bol zdvihnutý prst zhora

august 24, 2016 - 12:55
„Keď sa človek nevyhovára a neľutuje, ale hľadá spôsoby a riešenia, keď sa nepoddá strachu a nesnaží sa nahovoriť si, že všetko zvládne len sám, ale obráti sa s prosbou o radu a pomoc aj na iných, vždy je cesta,“ hovorí životom skúšaná Miriam Veterníková, ktorej minulý rok diagnostikovali rakovinu.

Kedysi tmavovláska s hrivou, dnes žena s krátkymi vlasmi. Krehká, no silná zároveň. Vyše dvadsať rokov v oblasti marketingu, reklamy a PR urobí svoje. Navyše, ak sa človek popri tom z presvedčenia a pasie venuje aj life aj business koučingu. Svoje o tom vie aj Miriam Veterníková, ktorej sa život doslova počas noci obrátil naruby. Leukémia, tak znel verdikt lekárov. „Všetko, čo som kedy robila, som robila s nadšením, radosťou a s láskou, a vlastne aj prípadný stres sa stal akoby mojím kamarátom. Keď to už preháňame a staráme sa doslova o všetko a všetkých okrem seba samých, tak nám zhora jednoducho príde zdvihnutý prst. Môže mať rôzne podoby, napríklad príde ako choroba. Ja som sa o tej svojej dozvedela tak netypicky, že som tomu napriek absolútnej vážnosti stavu odmietla v prvých momentoch uveriť, a to ma možno zachránilo. Všetko sa totiž odohráva v hlave, o tom to je,“ hovorí Miriam, ktorá si musela uvedomiť aj svoju zainteresovanosť na samotnej chorobe. „Telo si všetko pamätá, je to pravda o nás. A moje prvé myšlienky? Samozrejme smerovali k rodine, hlavne k synovi, nech to všetci zvládnu. O sebe som nezapochybovala ani na sekundu, ja totiž veľmi milujem život,“ začína svoje rozprávanie Mirka, ktorá sa nikdy nevzdáva.

Nečakaná zmena

„Začiatkom mesiaca som bola ešte úplne zdravá, no v jeho posledný deň som sa ocitla doslova na prahu života a smrti. Keď mi potvrdili po prevoze do nemocnice a výsledkoch kostnej drene verdikt, nebolo mi všetko jedno. Uľahčiť mi to mala informácia, že keď zvládnem a prežijem prvé dni liečby, tak mám vyše 90-percentnú šancu na vyliečenie. V takom prípade si aj najväčší workoholik uvedomí, že najdôležitejšie stretnutie každého dňa je to so sebou samým,“ hovorí Miriam, ktorú držia nad vodou aj mnohí ľudia, ktorí ju majú radi. Pre nikoho z nich to nebolo ľahké. Mirka, hrdá mama dvadsaťštyriročného syna, dostáva obrovskú podporu od rodiny, rovnako ako aj od cudzích ľudí. „Keď priatelia v decembri urobili výzvu na krv pre mňa, prišlo veľa darcov, stalo sa však niečo ešte úžasnejšie. Takmer okamžite sa spustila vlna psychickej podpory, nie ľútosti, ale skutočnej podpory. Prišlo mi veľa správ, odkazov, emailov, od mojej rodiny, priateľov aj od cudzích ľudí, ktorí si prešli ťažkými diagnózami, či od ich rodiny, priateľov, korí to s nimi prežívali. Práve táto kumulovaná láska a dobro priamo zo sŕdc mi dennodenne dodávali silu pokračovať ďalej,“ hovorí s úsmevom odhodlaná Miriam, ktorá sa počas liečby musela popasovať s mnohými náročnými momentmi. Jedným z nich boli aj finančné ťažkosti. „Keď som skončila v nemocnici s akútnou leukémiou APL a prognózy sa neodvážil nik zaručiť, musela som sa, len čo to bolo možné, postaviť realite a oznámiť to klientom. A keď som už vedela, že som prišla o všetku prácu a teda aj príjem, šokom pre mňa bolo, keď som sa dozvedela, že na moju diagnózu existuje ako hlavný liek jediný medikament na svete, ktorý vyrába jediný výrobca a navyše, tento liek minulý rok vyňali z preplácania poisťovňou,“ otvára Pandorinu skrinku bývalá podnikateľka.

Strach o existenciu

Ten pocítila Mirka už na začiatku svojej liečby, keď netušila, z čoho ju zaplatí. Priatelia sympatickej hnedovlásky zorganizovali v snahe pomôcť aj charitatívny koncert pod názvom Spievame pre Miriam. „Ale čo ostatní pacienti? Nejde predsa len o lieky, ale aj o špeciálnu stravu a ostatné potreby. Ja osobne za veľmi veľa, a to nielen čo sa liekov týka, vďačím mojej lekárke, ktorá sa bije za každého pacienta ako levica. Jej aj celému personálu na hematológii na Antolskej ulici v Bratislave budem celý život vďačná. Problém liekov sa však netýka len mňa, ale mnohých pacientov s inými ťažkými diagnózami, kde sa lieky preplácajú iba na ministerskú výnimku a občas sa stane sa, že kým sa k liekom dopracujú, tak sú často na hranici života a smrti, alebo je už neskoro,“ krúti hlavou žena, ktorá chce do budúcna pomáhať ľuďom, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii. „Všetky moje aktivity vždy čiastočne smerovali aj k pomoci iným, a hlavne bez podmienok. Všetko som robila zo srdca a s vedomím, že niekde sa všetka tá pozitívna energia kumuluje a znovu sa aktivuje na inom mieste. Keď sa človek nevyhovára a neľutuje, ale hľadá spôsoby a riešenia, keď sa nepoddá strachu a nesnaží sa nahovoriť si, že všetko zvládne len sám a obráti sa s prosbou o radu a pomoc aj na iných, vždy je cesta,“ tvrdí Miriam, ktorá sa momentálne cíti zdravá a šťastná a spomienky na nemocnicu pomaly vytesňuje z hlavy. „Vždy som sa snažila myslieť pozitívne. Verím, že aj preto som od začiatku výborne znášala liečbu. Rozprávala som sa veľmi veľa so svojím telom a veľa som rozjímala – o Bohu, o živote, o sebe samej.“

Rozdáva silu iným

Počas posledných mesiacov sa Miriam plne sústredila na svoje zdravie, fyzické aj psychické, pomaly sa vracia do „normálneho“ života. „Cez môj príbeh môžem pomôcť aj mnohým iným ľuďom, ale v prvom rade sebe. Vždy tu budem pre svojich blízkych, ale zároveň je potrebné žiť svoj vlastný život. Mám ešte nesplnené sny a ciele, ktoré krôčik po kroku začínam napĺňať. Venujem sa svojmu zdraviu, sebazdokonaľovaniu a šíreniu dôležitosti prevencie. A najmä, teším sa zo života. Treba, aby človek pochopil, čo mu je, prečo sa to stalo a čo by mohol urobiť pre to, aby problém ustúpil. Je to stále o ňom a jeho mysli, jeho tele a pravda sa ukáže, lebo telo si pamätá všetko, čo prežilo. V júni som mala potvrdené dobré molekulárne aj genetické výsledky pri kontrole kostnej drene a keďže lekári tvrdia, že sa to môže a nemusí vrátiť, tak túto procedúru absolvujem každé tri mesiace. Za zdravú ma vyhlásia až po uplynutí udržiavacej liečby,“ vyratúva optimistka, ktorej cieľom je šíriť potrebu prevencie, keďže si uvedomila, že sama ju rýchlosťou života v uplynulom období podcenila. Podarilo sa jej spoznať možnosti, ktoré rada sprostredkuje ostatným, lebo je veľmi dôležité spoznať stav svojho tela. „Najrýchlejší spôsob, ktorý poznám ja, je absolvovaním neinvazívnej preventívnej diagnostiky. Rada by som v budúcnosti dotiahla do finále ešte aj jeden enviroprojekt, na ktorom už viac rokov pracujem, je to môj najväčší sen. Budem však šťastná, ak sa mi podarí urobiť čokoľvek, čo bude mať zmysel nielen pre mňa, ale pomôže, resp. bude to prospešné aj pre iných,“ uzatvára Miriam.

- - Inzercia - -