Dnes je utorok, 27.jún 2017, meniny má: Ladislav, Ladislava
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Z ulice medzi elitu vďaka hamburgerom: Jurajov príbeh inšpiruje mnohých!

september 19, 2016 - 22:45
Sympatický JURAJ ORAVEC (28) sa vďaka láske k hamburgerom dokázal vypracovať a zaradiť medzi šikovných podnikateľov. Samozrejme, nebolo to zadarmo, no dnes na ťažké časy, keď prespával na ulici, spomína s rešpektom. „Bol to boj,“ tvrdí mladík, ktorý zákazníkom rozdáva úsmev, pokoru, a najmä, nezameniteľné jedlo.

Juraj Oravec Kramáre Burgers

Svoju prácu miluje! Presne to vám napadne pri pohľade na mladíka, ktorý sa s láskou zvŕta medzi burgermi. Jeho domáce sendviče nemôžete označiť inak ako poctivé. Kým vám ich totiž mladý sympaťák v zástere pripravuje, stihne vám zdvihnúť náladu i predstaviť burger týždňa, či ukázať ingrediencie, z ktorých vzniká. A tak nečudo, že sa denne pri neveľkom stánku stihnú vystriedať desiatky ľudí. Študentov, praxujúcich v nemocnici, ktorá je oproti Jurajovmu stánku s občerstvením, politikov, známych tvárí, podnikateľov i rodených „Kramárčanov“. „Ten, kto k nám príde, sa na nič nehrá, má tepláky, mikinu, nerobí mu problém sadnúť si na zábradlie. Mladí i starší zákazníci sa u nás porozprávajú, nasmejú, a najmä najedia...“

Za všetko môže atmosféra a jedlo

„Dobré, kvalitné a s láskou pripravené jedlo je základ. Zákazníci sa o mne však dozvedeli aj z internetu. Robievam totiž každý týždeň video, kde predstavujem burger týždňa. Patrične ho okomentujem, čo ľudí baví. Tieto videá sa medzičasom stali ‚klasikou‘, preto sa o mojich burgeroch hovorí široko-ďaleko,“ smeje sa Juraj, ktorého úspech jeho stánku s „fast foodom“ doslova šokoval. Hrdý Bratislavčan, pôvodom z časti Kramáre, síce sníval o úspechu vždy, nečakal však, že na jeho burgery budú ľudia čakať aj hodiny. Ako je možné, že sa „obyčajné“ domáce sendviče stali takouto vychytávkou, pre ktorú sa ľudia odhodlajú vycestovať aj z okolitých miest? „Je to určite aj tým, že som, aký som. Snažím sa byť priateľský, úctivý a pokorný ku každému zákazníkovi, no nedávam si servítku pred ústa. Ľudia rešpektujú, ako sa s nimi zhováram. A ak im to prekáža, tiež mi to povedia,“ vysvetľuje Juraj praktiky jeho stánku. Ten, mimochodom, vznikol ako jediný svojho druhu, podľa Juraja bol práve vo svete populárny „street food“ to, čo mladým na jeho sídlisku chýbalo. „Mladej generácii, ktorá tu vyrastá, bolo potrebné dať niečo viac ako len ihrisko či les. Chýbalo tu poriadne jedlo,“ myslí si Juraj, ktorý sa krátko po skončení školy vybral na skusy do Londýna. „Popri práci som študoval, cestoval, aby som videl čo najviac krajín a kultúr. Túžil som si rozšíriť obzor o svete, jeho dianí, pokore, úcte a rešpekte.“

Ovplyvnený chudobou

„Na Slovensku sme sa mali ako v bavlnke odmalička. Niekde ľudia nemajú ani vankúš či perinu, aby sa vyspali,“ tvrdí Juraj, ktorého po návrate domov a niekoľkých pokusoch rozbehnúť vlastné podnikanie čakal pád. Desať mesiacov spával v poštovom novinovom stánku veľa toho, ktorý mu dnes slušne zarába na živobytie. „Postavil som sa však na nohy, človek, keď sa dostane do podobnej situácie, snaží sa z nej vymaniť, ísť hore a pracovať na sebe. Dnes si vážim každý deň, keď môžem zaspávať v teplej posteli, mám perinu, vankúš, teplú vodu a základné veci. Bola to však časť môjho života, vďaka ktorej som zamakal. Nikdy som nezávidel ostatným. Každý každému len závidí, ale prácu nevidí. Ľudia u nás si myslia, že budú milionári za mesiac, ale tak to jednoducho nechodí,“ myslí si Juraj, ktorý má síce podporu blízkych, no odjakživa bol vraj čiernou ovcou rodiny. „Predstava mojich rodičov je, že na ôsmu treba ísť do práce, byť tam do piatej a večer si sadnúť a pozerať denný seriál,“ smeje sa sympatický Kramárčan, ktorého za burgery a svojrázny humor jeho zákazníci doslova „žerú“.

Úspech ho nezmenil

Ak by ste si však mysleli, že mu pouličná „sláva“ stúpla do hlavy, ste na omyle. „Žil som predtým takmer rovnako ako teraz. Len s tým rozdielom, že som nemal možnosť robiť toľko vecí, ako dnes. Je pravda, že pracovné úspechy otvárajú rôzne možnosti. Či už zážitkové, alebo materiálne. Som však človek zo skromnej rodiny a v živote som už mal vlnu, keď mi bolo veľmi dobre a nezmenilo ma to. Stále sa snažím stáť nohami pevne na zemi, rozlišovať, čo áno a čo nie. Ale keby som to mal zhrnúť, život predtým bol skôr o tom, vymyslieť finančný nástroj, ktorý mi bude produkovať peniaze. Dnes sa snažím šetriť a žiť život tak, ako sa má,“ hovorí svojský podnikateľ, ktorý sa momentálne teší aj zo súkromných úspechov. „Ako starnem a dospievam, mám iné hodnoty, ako som mal za ‚mlada‘. Prišla mi do života žena, ktorá stojí za to, snažím sa byť v jej očiach ten jediný. Zmenila mi život od základov, je mojou oporou a múzou. Užívam si zrazu celkom obyčajné veci, či už len tak ležíme v tráve, alebo si spolu ráno umývame zuby. Nie je to žena, ktorú stretnete na každom rohu,“ tvrdí Juraj. „Napriek všetkému, čo moje podnikanie obnáša, robím ľuďom s úsmevom na tvári jedlo tak, aby im chutilo. Robím to hlavne pre nich, aby si raz, keď odídem, na mňa spomenuli, že odišiel človek, ktorý rozdával lásku, radosť, úctu a pokoru cez jedlo,“ tvrdí nadšene Juraj.

- - Inzercia - -