Dnes je štvrtok, 19.október 2017, meniny má: Kristián
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková: S každou postavou objavím nový svet

marec 23, 2017 - 15:43
Na tohtoročnom odovzdávaní filmových cien Český lev medzi ocenenými zarezonovala aj slovenská manželská dvojica. Kameraman Martin Štrba získal sošku za najlepšiu kameru, jeho manželka, Katarína Štrbová Bieliková domov priniesla cenu za najlepšie kostýmy. Obaja za film Masaryk, hoci Katarínu akademici na Českého leva nominovali aj za film Učiteľka.

Zrejme ste viac zvyknutá na zákulisie, než na spovedanie novinármi, však?

Presne tak. Ale Slovenka je časopis môjho detstva, moja babička ho odoberala a ja som zbožňovala chvíľu, keď prišlo nové číslo. Krížovka a rozhovor so spevákom či nejakým hercom, alebo román na pokračovanie, to bolo moje

Začnime teda spomienkami na detstvo. Fakt, že ste kostýmová výtvarníčka, sa musel zrodiť z talentu. Máte ho v génoch?

V našej rodine výtvarné cítenie prítomné bolo, otec študoval fotografiu na ŠUP-ke a aj mama vie kresliť. To, že mňa uchvátila scénografia a kostýmové výtvarníctvo, za tým treba trochu hľadať aj môjho deda Rudolfa Látku, ktorý bol herec v martinskom divadle. Trávila som s ním v detstve veľa času, brával ma do divadla. Presedela som tam nejednu skúšku, prostredie divadla ma jednoducho fascinovalo. Samozrejme, najskôr som chcela aj ja byť herečka, no keď som to povedala dedovi, rýchlo mi vysvetlil, že nemám herecký talent, vraj mám ostať pri kreslení. Až neskôr som pochopila, že aj výtvarníci sú pre divadlo dôležití a dokážu sa v ňom uplatniť.

Posledných takmer dvadsať rokov žijete v Prahe. Tam ste doma?

Občas si myslím, že doma som na cestách. Pojem domov sa stane relatívny, keď stále cestujete. Z Martina som odišla študovať strednú školu do Prahy, keď som mala pätnásť rokov. Tam som vlastne prežila dôležité roky svojho dospievania. Neskôr som študovala na vysokej škole v Bratislave, kde som prežila zlomové obdobie, spoznala tu priateľov, ktorí ma sprevádzajú celý život. Aj oni mi do veľkej miery dávali pocit domova. Naša každodennosť je v Prahe, prežili sme tu väčšinu nášho života, takže sme si tu vytvorili domov. Keď sme sa sťahovali z Bratislavy, deťom som hovorila, že domov je tam, kde sme spolu. 

V Bratislave ste sa spoznali aj s manželom?

Áno. S Martinom sme sa stretli na jednom večierku hneď v mojich prvých dňoch na VŠMU. Koniec-koncov, tá naša brandža je taká malá, že skôr či neskôr sme sa museli stretnúť.

 

img_0456.jpeg

Foto: 
archív K.Š.B.

Keď ste mali po škole, prišli deväťdesiate roky, ktoré nepriali slovenskému filmu alebo pôvodnej televíznej tvorbe. Bol to nedostatok pracovných príležitostí, ktorý vás „vyhnal“ do Česka?

To bol hlavný dôvod, prečo sme sa odsťahovali. Slovenská filmová tvorba jednoducho prestala existovať. V tom čase mal Martin veľa ponúk z Česka, mala som pocit, že je tam neustále. Preto bolo praktickejšie presunúť sa s celou rodinou za ním. Postupom času sa ukázalo, že to bol veľmi dobrý krok aj pre mňa. Dostala som také príležitosti, o ktorých by sa mi na Slovenku nikdy ani nesnívalo. 

Celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom čísle časopisu Slovenka 12/2017

- - Inzercia - -