Dnes je sobota, 29.apríl 2017, meniny má: Lea
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Dánske princezné, ktoré sa prizerali na skazu rodiny...

marec 31, 2017 - 10:21
Miky, Willy a Georg boli traja bratranci, ktorí sa mali v detstve veľmi radi. Keď sa z jedného stal cár Mikuláš II., z druhého anglický kráľ Juraj V. a z tretieho nemecký cisár Wilhelm II., stretli sa na krvavých jatkách prvej svetovej vojny, ktorá zničila Európu aj ich samotných. V pozadí tohto rodinného konfliktu stáli ich matky, dánske princezné Dagmar a Alexandra a ich britská príbuzná Vicky, dcéra kráľovnej Viktórie.

V roku 1865 prežívali Romanovovci obrovský smútok. Na smrteľnej posteli ležal cárovič Nikolaj, legitímny nástupca na trón. V posledných chvíľach života stála pri ňom jeho pôvabná snúbenica dánska princezná Dagmar a brat, budúci cár Alexander III. Už dávno svoju nádejnú švagrinú miloval, no láska k bratovi mu nedovoľovala prejaviť tento cit a tak ho ukrýval hlboko v srdci. Teda aspoň si to myslel.

Tajomstvo, ktoré tak dobre strážil, neostalo celkom utajené. Poryvy jeho duše si určite všimol umierajúci Nikolaj, lebo z posledných síl vzal do dlaní ruku Dagmar a mlčky ju spojil s bratovou. Potom vydýchol. Ťažko povedať, čo malo toto gesto znamenať. Uvedomoval si snáď dôležitosť politického spojenia medzi Dánskom a Ruskom, alebo to bolo z čisto romantických a nesebeckých pohnútok? Tak či onak, umierajúci princ požehnal jednému z najšťastnejších manželstiev, aké ruská dynastia zažila.

Bude vás zaujímaťOdvážne princezné v nebezpečných časoch

Zbožňovaná cárovná

Hoci po pohrebe cároviča sa Dagmar vrátila do rodnej Kodane, neprešli ani tri roky, keď do Dánska zavítal Alexander s jediným úmyslom, požiadať svoju nezabudnuteľnú lásku o ruku. Keď opúšťala rodnú zem, prišli sa s ňou rozlúčiť davy ľudí. Medzi nimi bol aj rozprávkar Hans Christian Andersen, ktorý si zapísal do denníka: „Úbohé dieťa. Ach, Pane, buď k nej milostivý. Hovoria, že v Petrohrade je nádherný dvor a cárova rodina je láskavá, no aj tak je to cudzia, neznáma krajina, kde žijú iní ľudia, vyznávajú iné náboženstvo a nebude tam mať nikoho zo starých priateľov.“

Obával sa zbytočne. Drobnú princeznú prijalo Rusko s otvoreným srdcom, tak ako to len tento národ vie. Dagmar mu lásku opätovala. Konvertovala na pravoslávnu vieru a prijala meno Mária Fjodorovna. O tom, že ju naozaj na dvore prijali s otvorenou náručou, hovorí aj fakt, že ju čoskoro podľa vzoru jej manžela Alexandra začali všetci oslovovať zdrobneninou Minnie.

Deviateho novembra 1866 sa konala veľkolepá svadba v kaplnke Zimného paláca. Po svadobnej noci si Alexander zapísal do denníka: „Dal som jej dole striebrom vyšívaný župan a ucítil som telo svojej milovanej pri svojom... To, čo nasledovalo, sa ani neodvažujem opísať.“

Prečítajte si tiež: Statočné princezné v nebezpečných časoch

Medové týždne trvali dlhých pätnásť rokov. Dagmar milovali nielen cárovi príbuzní, ale aj poddaní. Bola veselá, spoločenská, krásne sa obliekala a vedľa hrmotného, ramenatého Alexandra pôsobila ako krehký, pôvabný kvietok. Hneď od začiatku si vedela nájsť cestu k ruskému ľudu. Do politiky sa veľmi nemiešala, akurát sa nikdy nezbavila nepriateľského postoja k Nemecku, keďže bola očitým svedkom toho, ako Nemecko pripravilo jej rodné Dánsko o časť územia. Netušila, že budúce udalosti jej dajú dôvod na ešte väčšiu nenávisť k tejto krajine.

FOTO: Wikipedia

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.14

- - Inzercia - -