Dnes je piatok, 28.apríl 2017, meniny má: Jarmila
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Rande s Pavlom Trávničkom: Trojmesačný syn je stredom môjho vesmíru!

apríl 08, 2017 - 10:11
PAVEL TRÁVNÍČEK bude už naveky v mysliach Čechov i Slovákov zaradený do princovskej škatuľky. V súkromí je to však otec a aj pestúnka trojmesačného Maxíka, ktorý je momentálne celým jeho vesmírom.

Profimedia

Žiadne kruhy pod očami, akoby ste ani nemali trojmesačné dieťa.

No to viete, že ho mám. Je to môj poklad a nedal by som ho za nič na svete. A je úžasný, nielen v tom, že nás nechá vyspať. Nebudí sa, neplače, nedávno sa začal usmievať. Ideálne dieťa.

Zvládate Maxíkovi vymeniť plienku, okúpať ho, uspať...

V minulosti som to už absolvoval, tak som mal natrénované. No a dnes sa vám s čistým svedomím môžem pochváliť, že som celkom dobrá opatrovateľka. Oceňuje to najmä Monika, aspoň má chvíľu čas na iné veci.

pavel-travnicek.jpg

Foto: 
arc p.t.

Maxiho ste už vychválili, no na koho sa podobá viac?

Každý vidí niečo iné. Niekto hovorí, že Maxi je celá babička, iný zasa, že sa podobá na maminu a nos má po mne. Ale ja vám neviem. Keď sa tak na neho zadívam, mám pocit, že je ešte v období života, keď sú si všetky deti podobné (smiech). Ono to ani nie je dôležité. Dôležitá je prítomnosť oboch rodičov, najmä v detstve. Dieťa sa formuje, záleží na tom, ako je vychovávané, s kým sa stýka, kto ho ovplyvňuje. Človek prakticky celý život čerpá z toho, čo získal v detstve. A preto tomu treba dať systém a poriadok.

Aj vy ste boli vychovávaný v tomto duchu?

Áno. Presne, ako je to napísané na divadelnej nástenke, vtedy a vtedy má nástup ten a ten. To sme mali aj doma. Mali sme prehľad a všetko šlo akosi ľahšie.

profimedia-0256409853.jpg

Foto: 
Profimedia

Doma ste mali nástenku? To mi pripomína film Pelíšky.

(smiech) Vidíte, približne takto nejako to vyzeralo aj u nás. Mali sme nástenku, na ktorej bol časový rozvrh. Podľa neho naši presne vedeli, kde sa kto z nás nachádza a kedy sa mám vrátiť z klavíra, z futbalu, zo školy... Celkovo sme mali pomerne prísnu výchovu, rodičia mali zásady, z ktorých nechceli poľavovať. Dnes som za to rád, nemohli sme sa flákať, čo bolo dobre. Otec bo prísny, miloval hudbu, rád muzicíroval, no nikdy nie profesionálne. Hudba bola jeho veľký koníček. Sestra vášeň k hudbe zdedila po ňom, na konzervatóriu vyštudovala hru na flaute, jej ten dril pomerne dlho vydržal. Pamätám si, ako nad nami otec stál, ja pri piane, sestra pri flaute a hrali sme dlhé hodiny. V polovici sa k nám otec pridal na husliach a už sa ho nedalo zastaviť (smiech). A kamaráti vypiskovali a volali pod oknom – poď už hrať futbal. No nemohol som, musel som hrať Schumanna (smiech).

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.14-15 

 

- - Inzercia - -