Dnes je sobota, 27.máj 2017, meniny má: Iveta
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Nebojácna Amazonka: Prekonala rakovinu a teraz pomáha druhým

máj 13, 2017 - 09:00
Keď jej diagnostikovali rakovinu prsníka, mala tridsaťjeden rokov. Doma dve krásne deti a milujúceho manžela. Detskej psychologičke, ktorá denne pomáhala ostatným a venovala im svoju energiu, naraz došli baterky a pomoc tentoraz hľadala ona. Zo svojho životného osudu sa LUCIA BLAŽKOVÁ doslova „vypísala“. Tvrdí, že to bola tá najlepšia terapia.

Deň, keď sa jej zmenil život, bol úplne obyčajný. Všetko v dobrých a zabehnutých koľajach. Ráno deti vystrojiť do škôlky a do školy, raňajky, pusa pre manžela, a hor sa do práce. „Psychológia bol môj osud,“ začína svoju spoveď malé krehké žieňa, ktoré som mala chuť pri zvítaní sa na brehu Dunaja okamžite objať. Práca v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Hlohovci ju dokonale napĺňala, ale priznáva, že práci venovala až príliš a jej každodenným spoločníkom bol stres.

Napriek tomu si stihla všimnúť, že s jej telom niečo nie je v poriadku. Lucia začala otvorene rozprávať o svojom trápení: „Hrčku na prsníku som si nahmatala sama pri sprchovaní. Na ten deň nikdy nezabudnem. Najskôr som sa upokojovala tým, že 70 percent hrčiek je nezhubných, že som ešte mladá, že to nebude pozitívne. Veď predsa mne sa to stať nemôže!“ Následne sa objednala k lekárovi a po vyšetrení ju prepadol zvláštny pocit: „Vtedy som začala tušiť, že to nebude dobré. Bol to týždeň permanentného napätia. Nikdy som taký paralyzujúci pocit nezažila. Nemať život vo vlastných rukách je príšerné.“

Prečítajte si tiež: Chcela lásku, prežila peklo

Prvé, čo jej okamžite napadlo, boli deti. Spolu s manželom Majom vychovávajú dvoch chlapcov Majka (13) a Matúška (7). „Bohužiaľ, v prvej chvíli myslí človek na to najhoršie. V práci som sa nedokázala na nič sústrediť, mala som stiahnutý žalúdok a hlavou mi behali naozaj strašidelné myšlienky...“ Po štyroch dňoch prišlo menšie uvoľnenie a akési vnútorné zmierenie sa so situáciou: „Hovorila som si, že už som pripravená na všetko. Na akúkoľvek diagnózu.“

1.jpg

Foto: 
arc slovenka

DEŇ, KEĎ SA DOZVEDELA DIAGNÓZU

O týždeň prišli výsledky a verdikt znel jasne a kruto: invazívny duktálny karcinóm. Magnetická rezonancia ukázala, že nález mal osem centimetrov. Keď vyšla z ambulancie, spustila obrovský plač. „Tie slzy mi veľmi pomohli. Doslova som sa zo všetkého vyplakala, pomohlo mi to dostať tú bolesť zo seba.“ Následne nastal kolotoč vyšetrení, pri ktorých sa človek ani nestačil nadýchnuť a vnímať, čo sa okolo neho deje.

Mohlo by vás zaujímať: Váš príbeh: Smrť jej zobrala lásku, Yulia prišla o otca i manžela

Nabehla na chemoterapiu, ale reakcia na ňu nebola ani zďaleka taká, ako si lekári predstavovali. Jej telo ju neprijalo. „Začali mi padať vlasy a bolo mi strašne zle. Vracala som, dva dni som nevedela vyjsť z postele, nič som nejedla ani nepila. Musela som zostať na infúziách, ktoré mi chodila sestrička denne pichať domov.“ Po troch cykloch chemoterapie, ktoré ako hovorí, boli „živým utrpením“, lekári rozhodli, že musí ísť na operáciu.

Celý článok nájdete v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.19

 

 

- - Inzercia - -