Dnes je piatok, 22.september 2017, meniny má: Móric
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Oľga Feldeková: Priala by som si ešte osemdesiat rokov manželstva

máj 23, 2017 - 09:16
Nepamätám sa, či som OĽGU FELDEKOVÚ niekedy videla zamračenú, napriek tomu, že nie vždy ju osud ušetril bolesti, sklamania či bezmoci. Vlastne som presvedčená o tom, že ak nájdete na jej tvári vrásky, budú zo smiechu, nie z mračenia sa. Aj to je jedno z posolstiev, ktoré som si z nasledujúceho rozhovoru vzala so sebou domov.

Dnes akoby bolo hanbou priznať, že sa máme dobre. Ako sa máte vy?

Nemyslím si, že by to bola hanba. Pri tejto otázke si spomeniem na svoju poverčivosť. Viem, že keby som povedala, že sa mám zle, splnilo by sa mi to. A keď poviem, že sa mám dobre, čitatelia si pomyslia, že sa chvastám. Takže – mám sa tak akurát. Vtedy mi nikto nebude závidieť, ani ma nik nebude ľutovať.

Relácia Sedem je zrejme vaša veľká srdcovka, alebo sa mýlim?

Nemýlite, ani náhodou. Je to radosť stretávať sa s týmito fantastickými ľuďmi a kamarátmi. Už to spolu ťaháme niekoľko rokov a ešte stále si máme čo povedať. Dokonca sme si pred nakrúcaním Sedmičky museli dať skorší nástup, aby sme stihli maskérňu a aj si porozprávať všetko, čo sme počas uplynulého týždňa zažili.

Prečítajte si tiež: Známi herci prezrádzajú, ako získať štíhlu postavu: Petra Polnišová schudla 12 kíl!

Kedysi ste sa v relácii striedali, dnes už ste stabilná zostava?

V predchádzajúcej televízii sme sa striedali, no potom sme pomerne dlho vystupovali mimo kamier a televízie. Chodili sme so Sedmičkou po Slovensku, dokonca aj mimo neho – Londýn, Manchester... Počas týchto posledných rokov sa z nás stala stabilná štvorica, ktorú tvoríme ja, Eňa Vacvalová, Milan Lasica a Marián Leško. Spolu cestujeme kade-tade, bývame spolu v hotelových izbách. V televíznej relácii k nám pribudol Milan Kňažko, ktorý je však stále pomerne dosť vyťažený, veľa hrá v divadle, doma aj v Česku, filmuje a keď nemôže, zaskakuje za neho Marián Geišberg.

Keď ste spolu na cestách, nevyskytla sa medzi vami ešte známa ponorková choroba?

Myslím, že je to presne naopak. Keď sa blíži termín ďalšej cesty, tešíme sa na ňu. Cestujeme autom, ale aj vlakom a len čo si sadneme do kupé, niekto povie nejakú hlášku a už sa to začína. Smejeme sa celé hodiny. Naša vzájomná spoločnosť nás veľmi obohacuje, osviežuje, máme sa navzájom veľmi radi, sme tá istá krvná skupina. Dokonca si môžeme jeden z druhého uťahovať, lebo vieme, že to znesieme. Je dôležité, že medzi nami nie je nikto taký, kto by sa urazil alebo by si to šiel na toaletu odplakať. 

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní SLOVENKY č.21 

 

- - Inzercia - -