Dnes je sobota, 18.november 2017, meniny má: Eugen
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Váš príbeh: Naše výročie svadby

máj 23, 2017 - 14:34
Keď Saska a Ivan Krížovci uvažovali nad spoločným vzájomným darčekom na pätnáste výročie vzťahu a tretie výročie manželstva, padlo jednoznačné a veľmi rýchle rozhodnutie – musí to byť zážitok, a to nielen pre samotných manželov, ale aj rodinných príbuzných, kamarátov a stovky nielen japonských turistov.

Ako vznikol nápad oslavovať vaše výročia inak, ako je to bežné?

Náš vzťah sa začal v máji pred pätnástimi rokmi. Od prvých mesiacov bol veľmi intenzívny a už po pár týždňoch sme odštartovali spoločné bývanie. Vždy sme mali vzťah k histórii, umeniu, hudbe a móde, a to najmä k tej z tridsiatych rokov. Bolo to čarovné obdobie, plné elegancie, zmyselnosti a radosti zo života. Postupne sme si začali budovať aj naše vlastné bývanie v tomto štýle a vždy, pokiaľ to príležitosť umožňovala, tak aj zážitky napojiť na tento smer.

Čo sa teda špeciálne dialo v nedávnu májovú sobotu?

Musím nadviazať ešte na skorší dátum. Keďže 10. mája 2014 sme sa rozhodli oficiálne spečatiť náš už dvanásť rokov trvajúci vzťah, aj vtedy rozhodnutie bolo jednoznačné – bude to v štýle tridsiatych rokov. Príprava svadby nám trvala síce takmer pol roka, ale stálo to za to. Od nášho oblečenia, hudby až po autá a samotných svadobných hostí bolo všetko zladené do tohto obdobia. Mali sme prenajaté veterány, šaty nám ušili podľa predlôh, ktoré som našla na internete, počas hostiny nám „spievali“ Marlen Dietrich či Hot Serenaders – škoda len, že sprostredkovane cez dídžeja ☺.

Takže začínam tušiť, že aj spomínané výročia boli v tomto duchu...

My si nezakladáme na hmotných alebo materiálnych darčekoch a ak niečo oslavujeme, radi sa o to podelíme aj s ostatnými. Niekto by si vybral radšej dovolenku, niekto by sa tešil zo šperku. Naša spoločná radosť je spojená so zážitkami. Teší nás, ak tým dokážeme vyčariť úsmevy na tvárach aj našich blízkych či dokonca neznámych ľudí.

Podarilo sa vám to aj tentoraz?

Veríme, že áno. Minulý týždeň v sobotu sme si rezervovali veterány z rokov 1927, 1929 a 1931, pozvali sme našich najbližších a kamarátov, ktorí však museli dodržať „dress code“. Štart bol z nášho domu do reštaurácie v Starom Meste, v ktorej sme mali aj samotnú svadbu. Najväčší oriešok však bolo vybaviť si povolenie na vstup týchto áut do historického centra, ale podarilo sa. Bol to nepredstaviteľný emocionálny zážitok – dovolím si povedať pre všetkých zúčastnených a najmä pocit, keď sa veziete v kolóne troch veteránov, neznámi ľudia vám kývajú, tešia sa s vami, fotia si vás a dokonca plné terasy ľudí a najmä turistov zo všetkých kútov sveta si to všetko nakrúcajú a tlieskajú. V dnešnej hektickej dobe plnej stresu a nevraživosti je to presne to, čo ľudia potrebujú – úsmev a naučiť sa tešiť sa s ostatnými.

- - Inzercia - -