Dnes je piatok, 24.november 2017, meniny má: Emília
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Exkluzívne pre Slovenku Marek Brodský: Žiť s priezviskom Brodský je ťažké

august 09, 2017 - 12:31
Robiť rozhovor s Markom Brodským je náročné, ale príjemné. Radšej sa pýta, ako odpovedá a keď sa prelomia ľady okúňavosti, stáva sa z neho nezvyčajne dobrý poslucháč a zrazu máte pocit, že sa poznáte roky. Ak ste ho doposiaľ poznali len ako syna slávneho otca zistíte, že ide predovšetkým o skvelého výtvarníka, textára a muzikanta, človeka mnohých talentov ale aj nesmiernej plachosti, zakódovanej v priezvisku Brodský.

Skúsme to trochu chronologicky. Začnime od detstva.

Nepamätám si z neho veľa, skôr si pamätám pubertu. Tá bola u mňa pestrá a vzdorovitá. No neviem, či som bol aj ako dieťa vzdorovitý. S pubertou prišli úteky z domu, to som mohol mať asi pätnásť rokov. Mama na mňa bola pomerne prísna, dnes, s odstupom času ani ona nie je veľmi pyšná na svoje "maminkovanie". Mali sme veľké konflikty.

Kam ste utekali?

Scenár sa prakticky vždy zopakoval. Dva-tri dni som bol veľmi statočný, potuloval som po kamarátoch a potom som to nevydržal, zaparkoval som u otca, ktorý túto situáciu začal diplomaticky riešiť (smiech). 

Otec bol ten zhovievavejší?

Bol to "víkendový tatínek", čo bola veľká výhoda. Tento druh otcov rozmaznáva a je na svoje deti prehnane dobrý. Inak si to prakticky ani nepamätám. Mama ho vyhodila z domu, keď som mal pol roka, teda nevyrastal som s ním denno-denne ani chvíľu.

Zazlievali ste jej to niekedy?

Nie. Pre mňa to bola od začiatku normálna situácia, preto nemôže byť reč o žiadnom šoku. Je pravda, že keď sa otec rozviedol s Janou Brejchovou, mal som určitú túžbu aby sa moji rodičia k sebe vrátili. Ale nikdy som im to nepovedal, ani som v tom žiadne kroky nepodnikol.

Apropos, macocha Jana, aký ste mali vzťah?

Nemám si na čo sťažovať, Jana bola ku mne vždy milá a dobrá. Mal som ju rád. Jana bola tá, ktorá bojovala za moje dlhé vlasy, chápala ma, akoby bola na mojej strane. Keď sa vrátila z Ameriky, kam šla na pozvanie Miloša Formana, priniesla mi nové platne a džínsy. Viete čo to v tej dobe bolo pre chalana v puberte? Potom sa to medzi ňou a otcom pokašlalo. Otec mi o tom neskôr rozprával, niektoré veci ma nemilo prekvapili, ale to by sa naše rozprávanie zmenilo na bulvárne, a to predsa nechceme. 

Ako sa darí maminke dnes?

Špatne. Už je viac ako pol roka v nemocnici. Na druhej strane, má 95 rokov, nie je sa veľmi čomu diviť. Má za sebou niekoľko zlomenín, tá posledná najvážnejšia bola zlomenina bedrového kĺbu. Zhoršuje sa aj mentálne, preto pravdepodobnosť, že sa domov už nevráti je žiaľ vysoká. Je to smutné, ale čo môžeme robiť. Som pri nej každý druhý deň. Už to nie je tak celkom o rozprávaní, skôr o blízkosti. No myslím, že mama si tu užila krásny mejdan.

Marek, kedy ste zistili, že sa aj vy vydáte po umeleckej linke?

Ako dieťa som dlho nevedel, čo budem robiť. O strednej škole v mojom prípade rozhodla mama, lebo sa o mne hovorilo, že mám talent. Ani na to som sám neprišiel. Keď som bol ešte menší, prial som si byť smetiar. Zamilovane som sa na smetiarov díval z okna a nechápal vyhrážky rodičov – keď sa nebudeš dobre učiť, budeš smetiar. Prečo? Veď sa mi to zdalo byť skvelé! 

Celý rozhovor s Marekom Brodským nájdete v akutálnom čísle týždenníka Slovenka 32/2017 

- - Inzercia - -