Dnes je streda, 16.august 2017, meniny má: Leonard
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Eleonóra Amália von Schwarzenberg – Princezná upírov?

august 10, 2017 - 11:09
Hodiny na veži práve odbíjali polnoc, keď sa s desivým škripotom otvorili brány zámku v Českom Krumlove a vyšiel z nich pohrebný kočiar s telom nebohej kňažnej Eleonóry.

Na poslednej ceste ju odprevádzali len štyria sluhovia, fakľonosiči, a vystrašený kňaz, ktorý drmolil modlitby a napriek polnočnému chladu si utieral kropaje potu z čela. Morbídnu scénu dokresľovalo žalostné vytie vlkov, ktorých Eleonóra chovala na zámku a preukazovala im nepochopiteľnú, priam posvätnú úctu. Vydesení muži stuhli hrôzou, krvi by sa v nich nedorezal, boli presvedčení, že to sa ozývajú temné sily a najradšej by utiekli, no museli si splniť svoju kresťanskú povinnosť. Sprievod zastal pri kaplnke v miestnom chráme, rakvu položili na zem, sňali z nej veko a jeden z nich pristúpil k mŕtvej. Jediným úderom jej odťal hlavu, vložil do úst kameň a srdce prebodol zaostreným kolom. Kňaz pri týchto úkonoch len silne zvieral v rukách krucifix, až mu pritom zmodrali prsty. Len potom ju uložili do hrobky, na večný odpočinok, ako všetci dúfali.

Eleonóra svojím zvláštnym spôsobom života a nevšedným správaním vzbudzovala u svojich poddaných hrôzu aj za živa. No po smrti prepukla v okolí úplná panika. Poverčiví ľudia boli presvedčení, že ich kňažná sa spriahla s infernom a stal sa z nej upír, ktorý bude ubližovať aj po smrti.

V 18. storočí, keď sa tento príbeh odohral, bola viera v upírov silne zakorenená v celej Európe. Strach z „nemŕtvych“, ktorí sa vracali z onoho sveta a živili sa krvou svojich susedov, neprevládal len u prostých ľudí, ale priživovali ho aj duchovní, ktorí doslova nabádali svojich veriacich striehnuť na rôzne anomálie v ľudskom správaní, ktoré by mohli poukazovať na vampirizmus. Takto postihnutý človek musel byť pochovaný v noci a jeho telo zmrzačené, tak, aby nemohlo vstať z hrobu. Tento osud stihol aj nešťastnú kňažnú. Jej tragédia spočívala v tom, že hoci sa občas správala dosť neštandardne, nebolo to tým, že by koketovala s temnými silami. Diabolskú povesť si vyslúžila len vďaka nenaplnenej láske k svojmu manželovi Adamovi Františkovi Schwarzenbergovi,  pre ktorého bola ochotná urobiť čokoľvek, v márnej nádeji, že ju raz predsa len bude milovať...

 

Dobrá víla

Eleonóra sa narodila v roku 1682 ako najmladšie, trináste dieťa Ferdinanda Augusta Lobkowicza. Od detstva vyrastala v barokovej nádhere a nesmiernom prepychu a bolo jasné, že keď vyrastie, vydá sa za rovnako významného šľachtica. Idylický život prominentnej dievčiny však narušili dve po sebe idúce rodinné tragédie. Umrela jej švagriná a o pár rokov neskôr aj jej sestra Mária Karolína. Súcitná kňažná sa vzdala pohodlia a podujala sa na výchovu svojich polo osirelých synovcov a neterí. V kruhu detí bola skutočne šťastná a pochopila, že jej miesto je v mnohopočetnej rodine. Snívala o princovi na bielom koni, ktorý ju povedie k oltáru, ona mu porodí kopu detí a budú šťastne žiť až do smrti. Prostá túžba každej ženy. Pre ňu sa však ukázala byť nedosiahnuteľná. Ako pre každú príslušníčku vtedajšej elity láska pri manželských zväzkoch nezohrávala podstatnú úlohu. Aj jej manžela vybrali na základe dobových kritérií, platiacich pre jej spoločenskú triedu. Stal sa ním Adam František z vplyvného a bohatého šľachtického rodu Schwarzenbergovcov. Ona sa do neho okamžite zamilovala. On jej city, žiaľ, nikdy neopätoval. Krátko pred svadbou vyšlo najavo, že knieža svoje srdce venoval inej, grófke Márii Karolíne Althannovej, s ktorou sa tajne oženil počas študijnej cesty v Ríme. Bol z toho škandál, ale moc a peniaze ženíchovho otca  dokázali, že manželstvo anuloval sám pápež. Adamovu ruku tak dostala, no jeho láska zostala pre ňu nedosiahnuteľná. Po piatich rokoch manželstva, v roku 1706 prišla na svet jediná dcéra Mária Anna. Adam, ktorý sa viac zdržiaval v spoločnosti iných žien a na jej výčitky len pohŕdavo odpovedal: „Nedokázala si mi porodiť syna a dediča,“ ju svojím nezáujmom privádzal doslova do zúfalstva. Veta „Neporodila si syna“ jej neustále rezonovala v duši a v hlave sa jej zrodil priam šialený plán.

Tanec s vlkmi

Eleonóra bola nepochybne vzdelaná a sčítaná dáma. Poznala povesť o Romulovi a Removi, ktorých odkojila vlčica. Ktovie, ako si to všetko v tej svojej hlave skombinovala, no usúdila, že keď vlčie mlieko pomohlo zakladateľom mocného Ríma, tak pomôže aj jej splodiť vytúženého syna. Vo vlkoch hľadala spásu, ktorá by jej pomohla získať lásku jej muža. Na zámku v Českom Krumlove začala chovať svorku vlkov a nikto im nesmel ublížiť. Úctu k nim prechovávala aj inak. Hoci bola vynikajúcou strelkyňou a vášnivou poľovníčkou, nikdy nestrieľala na týchto predátorov. Toto čudáctvo jej vyslúžilo veľmi zlú povesť a poverčiví ľudia si začali šepkať, že sa spriahla so samotným peklom. Klebety sa ešte zintenzívnili, keď po rokoch, čo pila vlčie mlieko, skutočne porodila v pomerne vysokom veku, po štyridsiatke, syna Jozefa Adama. A hoci ich súžitiu to naozaj pomohlo, svojmu šťastiu sa dlho netešila. O desať rokov neskôr umiera jej muž, za veľmi bizarných okolností.  V Českom Krumlove ich navštívil cisár Karol VI. a na jeho počesť usporiadali poľovačku. Krátkozraký panovník si však pomýlil knieža s jeleňom, vystrelil na neho a ten bol na mieste mŕtvy. Užialenú kňažnú sa jeho veličenstvo snažilo utešiť spôsobom sebe vlastným. Sľúbil jej, že už začne nosiť lorňon. V rámci spravodlivosti treba dodať, že svoj sľub dodržal.

Pomalá smrť

Eleonóra chradla doslova pred očami svojich poddaných. Zo dňa na deň bola bledšia, chudšia a keď jej postava začala pripomínať len kostru potiahnutú kožou, z tváre jej svietili len vpadnuté oči s neprítomným pohľadom, ktorý akoby už nepatril do tohto sveta. Medzi ľuďmi sa začali šíriť správy, že z kňažnej vysáva krv upír. Keď si to dali do súvislosti s jej vášňou pre vlkov a pitie ich mlieka, ktoré stále užívala v nádeji, že sa vylieči, prischlo jej meno upírska princezná. Jej trápenie trvalo takmer desať rokov. Zomrela v roku 1741 na zámku v Českom Krumlove.

Zasiahla do dejín

Jej smrť vyvolala veľa otáznikov a to aj v odborných kruhoch. Na zámok prišli lekári z Viedne a tí pri pitve zistili, že mala zhubný nádor v oblasti malej panvy a metastázy až v pľúcach. To jej spôsobovalo obrovské bolesti a bolo príčinou markantného úbytku váhy a chudokrvnosti. No pospolitý ľud sa vedeckými argumentmi presvedčiť nedal a Eleonóru pochovali pod rúškom noci, tak, ako im to ukladal  „protivampírsky manuál“.

Hystéria, ktorá sa rozprúdila po jej smrti, popudila aj mladú cisárovnú Máriu Teréziu. Do Českého Krumlova preto poslala svojho osobného lekára Gerharda van Swietena, aby celú situáciu dôkladne vyšetril. Ten nakoniec prehlásil, že žiadni upíri neexistujú a celá aféra je len výsledkom poverčivosti, nevedomosti a tmárstva nevzdelaného ľudu. Mária Terézia teda vydala zákon, ktorý  definitívne zakazoval znesväcovať mŕtvoly a otvárať hroby. Tým ukončila celú túto nezmyselnú hystériu, ktorá v tom čase znepokojovala celú habsburskú monarchiu.

Definitívne víťazstvo vedy nad poverou?

Životný príbeh kňažnej inšpiroval britského spisovateľa Brama Stokera k napísaniu románu Dracula. No, bohužiaľ, nezostal len vo sfére rozprávok pre dospelých. Viera v upírov nezanikla osemnástym storočím ráznym zásahom osvietenej panovníčky. Začiatkom nášho tisícročia otriasol východom Slovenska prípad nelegálneho zmrzačenia mŕtvoly muža. Príbuzní, ktorí sa toho dopustili, tvrdili pred súdom, že ich zosnulý otec sa po svojej smrti vracal domov, oni ho skutočne videli a obávali sa, že im ublíži. Preto otvorili jeho hrob a mŕtvole odťali nohy. No, ale to už je celkom iný príbeh...

- - Inzercia - -