Dnes je pondelok, 16.október 2017, meniny má: Vladimíra
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Ondřej Vetchý: Som lepší otec, než partner

september 20, 2017 - 10:38
Kvôli úlohe vo filme Po strništi bos schudol osem kíl a prišiel o vlasy. Ľudia oňho začali opierať ľútostivé pohľady a ponúkali mu pomoc mysliac si, že bojuje s ťažkým ochorením. On ale robil to, čo robí vždy. Naplno sa zahryzol do hereckej role a prežíval s ňou radosť, smiech i bolesť. Ondřej Vetchý herectvo napriek tomu nevníma ako cieľ, ale ako cestu, ktorá mu umožňuje meniť svet k lepšiemu.

Pre Svěrákov je typická akási hladivá nostalgia. Vám je sympatická?

Mám ju rád, robí mi dobre, keď sa na ňu dívam. Viete, hrôz okolo nás je veľmi veľa. Toľko idiotov a ľudí, ktorí majú pocit, že čím viac budú ťažiť zo sveta, tým bude ich kvalita života lepšia, máme vôkol seba... Niekedy mám pocit, že sa nenosí byť slušným človekom a pritom rovnováha sveta je narušená zakaždým, keď sa dobrý človek skazí. Veľa ľudí, najmä intelektuálov, má Svěrákom za zlé, že točia pekné veci. Ale to je predsa ich videnie sveta, ich potreba, ktorá slúži ako úžasná protiváha všetkých oportunistických a agresívnych hlúpostí, čo sa na nás valia nielen z kina a televízie. Svěrákovci pre mňa reprezentujú to krajšie, takto sú nastavení a ja jediné čo môžem povedať je vďaka bohu za to že sú takí, akí sú.

Dá sa povedať, že ste ich dvorný herec, dostali ste od nich už celkom pestrú paletu charakterov.

Vždy chcú niekoho iného ale nakoniec aj tak prídu za mnou. (smiech)

To je ale lichotivé, nie?

Určite áno. Vždy, keď s nimi niečo robím, som ešte disciplinovanejší než pri iných režiséroch. Azda je to tým, že sa pri nich nedá improvizovať. Improvizovať som mohol len v Koljovi a trochu v Tmavomodrom svete, ale nie tu. Ich príbehy sú presné, štylizované a v neposlednom rade subjektívne. Vedia, že keď ich postava vďaka mne ožíva, som schopný sa do nej naplno dostať, myslieť aj cítiť v jej intenciách. Herec sa nemôže spoliehať na to, že to nejako dá a v strižni mu to nepokazia. Musím dať toľko energie do postavy, koľko si jej žiada, a to do každého záberu. Pretože keď už v nej raz tá energia bude, už jej ju nikto nikdy nevezme. Myslím, že to je dôvod, prečo sa ku mne Honzo a Zdeněk vždy vrátia.

Napriek tomu, že povestná filmová kamera zvykne kilá ešte pridať, vy v tomto filme vyzeráte veľmi neduživo.

Aj fyzicky som sa musel vpasovať do predstáv Honzu Svěráka. Keď mi postavu „tatínka“ prvýkrát opísal zasmial som sa – Honzo, veď ty ma chceš vykastrovať! Povedal mi, že áno, presne o to mu ide. (smiech) No dal som sa na to, pripravoval som sa počas dovolenky, veľa som cvičil, plával, aby som schudol. A skutočne som schudol pred nakrúcaním osem kíl. Oblečený som vyzeral veľmi krehko a subtílne, no keď som sa vyzliekol bol som vyrysovaný, akoby som sa práve vrátil z profesionálneho sústredenia. A keďže som mal byť plešatý, počas nakrúcania mi vyholili hlavu. To by nebol problém, no pri predstaveniach v našom Činohernom klube, kde sú diváci veľmi blízko hercov, som počúval z hľadiska – pozri na toho Vetchého, on má asi rakovinu, ako zle vyzerá, asi chodí na ožarovanie. Chudák, ten dopadol. A toto aj niekoľkokrát za predstavenie alebo aj vtedy keď som prechádzal po ulici... To bolo peklo! 

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom čísle týždenníka Slovenka 38/2017

- - Inzercia - -