Dnes je pondelok, 16.október 2017, meniny má: Vladimíra
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Herečka Anka Rakovská: Som chlapské ucho

september 27, 2017 - 10:47
Mladá a talentovaná herečka Anka Rakovská má na konte už niekoľko pozoruhodných hereckých príležitostí. Či už na javisku domovskej scény Divadla Andreja Bagara v Nitre alebo vo filme Špina, či pripravovanej snímke Martina Šulíka, ktorá sa dočká premiéry na jar budúceho roka.

Ako sa cítite už ako právoplatná herečka v Divadla Andreja Bagara? 

Je to zvláštny pocit nebyť už študentka, ale oficiálne zamestnaná v divadle. Je to nová životná etapa, ako pre každého, kto skončil školu. Už nemám ISIC ale preukaz zamestnanca. (smiech) Prechod od „študentskej bezstarostnosti“ k uvedomeniu si nových povinností, aj radostí. Zároveň nové prostredie, noví ľudia, na ktorých som sa tešila.  

 Je to pre vás stresujúce?

Vôbec nie. Je to výzva, ale nie stresujúca. Určite aj vďaka mojim skvelým kolegom, ktorých týmto pozdravujem. Naopak, teším sa na nové postavy a som vďačná Divadlu Andreja Bagara za šancu. Ostáva už len nesklamať.

 

Nie každý mladý herec má také šťastie, že má po škole ihneď stály angažmán vo veľkom zabehnutom divadle.

Veľmi dobre si to uvedomujem. Ako mi bolo hovorené: herecký kumšt a prax nadobudnete len v divadle, ktorého ste súčasťou. Myslím si, že je podstatné práve po škole fungovať v súbore. Spoznať tak chod divadla so všetkým, čo k tomu patrí. No najmä potrebujete príležitosti hrať a zdokonaľovať sa.   

Koľko predstavení máte momentálne?

Začala som Štefánikom, preskúšavam Povolanie pápež, Z rúčky do rúčky a Ferda Mravca. Teraz sme začali skúšať Zaľúbeného Shakespeara, ktorý bude mať premiéru v novembri, Otca Goriota a predstavenie Ľudia, miesta a veci. No nie je to nič výnimočné, sú herci, ktorí majú v repertoári 15 predstavení. Je pravda, že im pribudli postupne, no mala som dva mesiace „skúšobnej lehoty“, počas ktorej som sa učila texty.

Kde ste teraz doma? V Nitre, kde je práca, alebo v Bratislave, kde je láska?

V Bratislave a do Nitry dochádzam. Práca je tak trochu stále aj v Bratislave, hosťujem v Slovenskom národnom divadle, kde mám pár predstavení. Hodinka dochádzania za prácou nie je nič strašné, dá sa to zvládnuť. Koľko je ľudí, ktorých situácia s prácou je oveľa horšia a nemajú na výber. Snažím sa z toho vyťažiť pozitíva a počas cesty si oddýchnuť, vyvetrať hlavu a keď nie som unavená, pozerám si texty.

Ako to teda máte so zázemím v Nitre, keď treba prespíte v šatni?

(smiech) No ako kedy. Sme mladý kolektív a jeho výhodou je, že sme priateľskí a keď treba, nájde sa u niekoho miesto na gauči. Ale je tu možnosť aj v tej spomínanej šatni, ako ste hovorili.

Máte rozbehnuté aj nejaké televízne projekty?

V televízii nie, skôr to bude filmové plátno. Po filme Špina som dostala príležitosť od pána režiséra Martina Šulíka. Tento film bude mať premiéru na jar budúci rok a bola to pre mňa fantastická skúsenosť, za ktorú som veľmi vďačná. Možnosť hrať vo filme s pánmi Petrom Simonischekom a Jiřím Menzlom prichádza raz za život. Bolo to niekoľko veľmi príjemných natáčacích dní, dokonca som oprášila svoju nemčinu.

Robiť film s Martinom Šulíkom musí byť pre začínajúceho herca zážitok, pri nakrúcaní Špiny s Terezou Nvotovou sa mi podľa rozprávania zdalo, že to bola jedna veľká párty.

Áno, s Terezkou to bolo veľmi pohodové nakrúcanie, ale rozhodne sme nežúrovali od rána do večera. Tereza je mne aj Dominike Zeleníkovej vekovo blízka a jej prístup k nám bol logicky iný. Absolvovali sme spolu sústredenie na odľahlých dreveniciach na severe Slovenska, kde sme riešili tému znásilnenia, ktorá bola pre film Špina ústredná. Čítali sme scenár, rôzne blogy, veľa sme sa o tom rozprávali, aby sme o tejto téme získali viac informácií a dokázali ju čo možno najvernejšie zahrať. Chceli sme, aby táto problematika zarezonovala v divákoch bez zbytočného pátosu. A pán režisér Šulík? On so svojimi skúsenosťami, to je naozaj iná šálka kávy. Je to človek veľmi láskavý, s pozitívnym vyžarovaním a výborným humorom, vďaka čomu sme sa na pľaci cítili dobre.

Anička, vzhľadom na váš vek to nie je tak dávno, čo ste sa rozhodovali, čím budete, keď budete veľká. Zvažovali ste niekedy aj inú profesiu ako herectvo?

Ani nie. Pre mňa je to povolanie a poslanie zároveň, na strednej škole ma síce bavili jazyky a jeden čas som chcela tlmočiť, ale v istom momente všetky sny a predstavy prevážilo divadlo. Je to prostredie, v ktorom chcem byť a žiť a mám pocit, že inde by som nebola šťastná.

Keď ste spomínali tie jazyky, znamená to, že ste tak jazykovo vybavená, že vo vašom prípade by prichádzalo do úvahy aj hranie v zahraničí?

S angličtinou som na tom lepšie ako s nemčinou, na nej ešte musím popracovať, čo som zistila aj pri už spomínanom poslednom nakrúcaní. So zahraničím to pre slovenských hercov vôbec nie je ľahké. No keď príde príležitosť, využijem ju.

Už sme sa trochu rozprávali o študijnom lete, no stihli ste aj niečo precestovať?

Mám rada, keď je leto pestré a rada cestujem. Pri hereckej profesii je to trošku náročnejšie, nemôžete si cez rok zobrať dovolenku a odísť na týždeň preč, všetok oddych si musíme užiť v lete. S Robom sme boli vo Veľkej Fatre a tri týždne v Andalúzii a bolo to úžasné. Podľa mňa je to jeden z najkrajších kúskov sveta. Precestovali sme kus Španielska, ale zároveň sme sa pozreli na miesto, kde Robo kedysi žil a brigádoval ešte ako mladý. Máme kopec nových úžasných zážitkov.

Vzťah herec-herečka má mnohé úskalia, na druhej strane si dokážete pomôcť a poradiť.

No úskalia... Smiali sme sa, keď sme sa dávali dokopy, pretože Robo vždy tvrdil, že nechce mať za frajerku herečku. Vedel, čo to znamená a chcel sa tomu vyvarovať. A vidíte, stalo sa. (smiech) Je pravda, že sa doma o robote bavíme, neviem, či to robia všetky herecké páry, ale nám sa to deje a pomerne často.

Dokáže vám pomôcť, poradiť?

Áno, oboch nás zaujíma naša práca, nedokážeme to len tak pustiť z hlavy. Keď príde jeden alebo druhý domov s novou inscenáciou, dlho sa o nej rozprávame, vymieňame si nápady... A učíme sa spolu doma texty, prechádzame si ich spolu. Aj vďaka Robovi som zistila, o čom to herectvo vlastne je, že to je profesia, ktorá sa nerobí pre peniaze, ale skôr z lásky. Hoci veľa ľudí si o hercoch myslí, že sú bohatí, no v skutočnosti sa máme čo obracať.

Keď sa spýtam na plány, ktoré máte na najbližšie obdobie, nezaskočím vás?

Sú to skôr želania. Stále riešim to, čo je aktuálne, snažím sa systematicky, pomaly posúvať. Moje dlhodobé plány sa týkajú divadla, v ktorom chcem svoju prácu robiť čo najlepšie .

A čo tie súkromné? Alebo na rodinu ste ešte príliš mladá?

No neviem, čo sledujem aj vo svojom okolí, teraz je trend rodiť skôr ako neskôr.(smiech) Rodine sa nechcem vyhnúť, nebola by som rada, keby som prepásla príležitosť na rodinu. Túžba mať muža a deti je vo mne zakorenená a je mojou súčasťou. Hoci som tak trochu chlapské ucho. Mám staršieho brata, ktorý ma, povedzme, polovychoval a veľmi ma v mojom živote ovplyvnil.  

 

- - Inzercia - -