Dnes je nedeľa, 23.september 2018, meniny má: Zdenka
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Osobnosti Bratislavy: Soňa Valentová

jún 26, 2015 - 16:46
Jedna z najvýraznejších osobností slovenského divadla a filmu, Soňa Valentová - Hasprová, pochádza z Trnavy. Od detstva sa venovala baletu, hrala tiež na klavír a po maturite nastúpila na bratislavskú VŠMU, kde vyštudovala herectvo (1967).

Excelovala predovšetkým v postavách dramatických až tragických úloh (Obzri sa v hneve, Antigona, Othello, Mačka na rozpálenej plechovej streche, Zločin a trest). Na javisku uplatnila nielen svoj pôvab, ale aj schopnosť komediálnej nadsázky, vďaka tanečnej príprave obsiahla aj pohybovo náročné postavy, prejavila aj spevácke vlohy. Hereckú dráhu Sone Valentovej sprevádzajú tiež početné ocenenia; už v roku 1970 dostala slovenskú divadelnú Cenu Janka Borodáča, za svoje televízne vystúpenie bola ocenená Zlatým krokodílom (1975). Tesne pred pádom komunistického režimu získala titul zaslúžilá umelkyňa (1988). Prezident SR Ivan Gašparovič jej 31. augusta 2006 udelil štátne vyznamenie - Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry.

Aký je Váš vzťah k Bratislave?

Nikdy by som z nej nemusela odísť. Mne stačí „moja Bratislava“. Narodila som sa v Trnave, to je moje rodisko. Do maturity som bola v Trnave a skončila som veľmi mladá, sedemnásťročná v Bratislave. Rovno som sa dostala k najlepšiemu pedagógovi Lackovi Chudíkovi.  Bratislava mi úžasne vyhovuje, pohybujem sa v okolí hradu, chodím do Nového divadla, bez auta a to je môj šport. Videla som rôzne hlavné mestá, človek si ich rád pozrie, ale to je len na chvíľu, s Bratislavou si vystačím.

Čo považujete za svoj kľúčový moment, ktorý ovplyvnil Vašu kariéru?

Mala som aj trochu šťastie, ale akoby ma Stvoriteľ viedol. Cestička bola tak hladučká, že až som sa čudovala. Dobrý pedagóg na vysokej škole, potom som sa zoznámila s mojim manželom, to bolo tiež dobré vedenie, pretože sa o mňa staral aj umelecky. Mala som možnosť pracovať na krásnych hrách s veľkými hercami – s pánom Kvietikom, pánom Gregorom, pani Meličkovou, Ivanom Mistríkom, Ivanom Rajniakom - boli to skvelí herci a kolegovia. Nebolo tam nenávisti.

Na ktorú rolu, ktorú ste stvárnili, si spomínate najradšej?

Nemôžem Vám odpovedať, pretože som stvárnila 400 postáv v televízii, v divadle a ešte pätnásť filmových. Všetko to boli nádherné postavy so skvelými režisérmi, mala som šťastie aj na nich. Nielen s mojim manželom, ale napríklad aj s pražským režisérom Krejčíkom, s Filipom Renčom. Milovala som Dostojevského postavy a prvá dramatizácia bola Idiot, robila som to s Ivanom Mistríkom ešte ako školáčka, potom Zločin a trest, Bratia Karamazovci. Milovala som Dostojevského, lebo tam bolo všetko, láska, vášeň, politika.  

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste svoj život zasvätili inej profesii?

Nie, nič iné neviem (úprimný smiech). Som totálne neschopná, čo sa týka techniky a nemám ani internet. Mobil mám najobyčajnejší, iba na telefonovanie.
Správy by som mohla posielať, ale to už sa mi nechce. Mám rada ľudský hlas, lebo tam hneď viem, kto má akú náladu. Od malička som chcela byť herečka – dala som si mamičkine vysoké štekličky, hodvábne šáliky, hrala som sa na princeznú, mama to vycítila, tak ma dala do hudobnej školy na klavír, do baletnej školy, potom som chodila do divadelného krúžku. Takže to bolo jasné, že pôjdem
na herectvo.

Aké je Vaše obľúbené miesto v Bratislave?

Samozrejme, že okolie hradu.

Čo by ste na Bratislave zmenili?

Myslím, že hlavné mesto by nemalo mať také miesta, kde si človek vytkne nohu. Myslím cestu od hradu, k Dómu sv. Martina. Veď naozaj tam chodí veľa turistov, takže by bolo fajn, keby to bolo bez jám, poprípade, keby na tie horšie úseky dali zábradlie. Tiež by som privítala väčšiu čistotu Bratislavy, ale tá záleží aj od každého z nás.

Zdroj a foto: Metropola

- - Inzercia - -