Dnes je pondelok, 24.september 2018, meniny má: Ľuboš, Ľubor
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Ponuré miesto s krvavou povesťou

august 11, 2014 - 08:37
Obec Krvavé Šenky vďačí svojmu zlovestnému názvu sérii priam hororových udalostí, ktoré sa tu kedysi odohrali. Dnes tu zostali už len ruiny niekdajších obydlí, v ktorých údajne blúdia nešťastné duše dávnych obetí. Inak sú ľudoprázdne. Takmer...
V bludisku schátraných budov zarastených krovím predsa len po chvíli nachádzame obývaný dom s upraveným dvorom. V bráne nás víta urastený muž stredného veku a o kúsok ďalej na lavičke sedí druhý, o poznanie starší. „Nemáte strach z návštevníkov zo záhrobia?“ pýtame sa so zvedavosťou, ale aj obdivom k ich odvahe. „Prečo?“ Muža otázka prekvapí a zároveň aj pobaví. „Bývam tu už 350 rokov, otec o nejaké to storočie aj dlhšie a nikdy sme nijaký prízrak nevideli.“
Samozrejme, tento privítací rozhovor sa končí všeobecným rozveselením. Majiteľ nehnuteľnosti Štefan Áč aj so synom Ernestom sú na podobné otázky už zvyknutí a berú ich s humorom a nadhľadom. „Určite tu nestraší, nikto sa ničoho obávať nemusí,“ tvrdí Štefan. „Ale čožeby nie,“ zahriakne ho otec, čím v nás oživí kúsok nádeje. „Občas tu strašia sprostí ľudia, čo si vymýšľajú podobné nezmysly,“ schladí naše očakávanie hororového príbehu.
Skutočnosť, že osada spustla a ľudia ju opustili, vedia vysvetliť tiež logickými dôvodmi. „Nebolo to nič mysteriózne, úlohu to zohrala ekonomika. Bývali tu zamestnanci majera, ktorých sem priviedol majiteľ a ponúkol im bývanie úplne zadarmo. Neskôr chcel, aby si platili aspoň energie, keď to odmietli, vypli im prúd a odstavili vodu. Tak sa odsťahovali.“
 
Legenda o mŕtvej stopárke
Po dlhšom rozhovore však okúňavo priznajú, že hoci sami nikdy nič nevideli, predsa len čosi začuli od starších ľudí, čo tu kedysi žili. „Vraj tu kedysi stál hostinec, kde pocestných ozbíjali a neskôr aj pozabíjali,“ vraví Ernest. Taktiež počul o taxikárovi, ktorého si raz uprostred noci  pred piatimi rokmi stopla pár kilometrov pred obcou osamelá žena. Uľútostilo sa mu jej a tak jej zastavil. Žena však celou cestou mlčala a práve vo chvíli, keď prechádzali cez Krvavé Šenky, taxikár chcel nadviazať dialóg a čosi sa jej spýtal. Odpoveď však neprichádzala. S myšlienkou, že unavená asi zaspala, sa pozrel do spätného zrkadla a zdúpnel hrôzou. Zadné sedadlo bolo prázdne, len na mieste za spolujazdcom bol zapnutý bezpečnostný pás.„A čo je na tom čudné?“ komentuje príhodu Štefan. „Veď keď mal za sebou 24-hodinovú šichtu, čo je dnes celkom bežné, tak ho mohlo pokojne mátať aj uprostred bieleho dňa.“ Ich odmietanie nadprirodzeného je skrátka nepriestrelné a tunajšie povery sú im úplne ľahostajné. Spokojne žijú a relaxujú na svojom už desiatky rokov. Prázdniny tu trávi aj ich 11-ročný pravnuk a synovec Markus, ktorý žije s rodičmi vo Švajčiarsku. Aj na jeho tvári sa dá čítať spokojnosť s prázdninami v Krvavých Šenkoch. O bezpečnosť rodiny sa starajú dva psy. Vzrastom síce pomenší, no ich brechot by vyplašil aj samotného grófa Draculu. Ani ten by sa neodvážil stisnúť kľučku na bráne. Sú účinnejší ako cesnak.
Po takomto skeptickom úvode sme naše pátranie po prízrakoch takmer vzdali. Ale našťastie len takmer. Aj napriek idyle, čo vládne na tomto dvore, sa nad spustnutým miestom vznáša akýsi tajomný, ledva postrehnuteľný pach  smrti. Vybrali sme sa teda po jeho stopách a tie nás zaviedli až do Lehoty, obce, do katastra ktorej Krvavé Šenky patria.
 
Viac sa dočítate v SLOVENKE!
 
KATARÍNA HANZELOVÁ
Foto: Daniel Kaplavka

- - Inzercia - -