Dnes je sobota, 22.september 2018, meniny má: Móric
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Rakovina ma už nestraší

júl 21, 2014 - 12:02
S chorobou nemožno bojovať. Chorobu treba prijať a naučiť sa s ňou žiť. To je poznatok Danuše Sačurovskej z Modry, ktorá sa pred šiestimi rokmi stretla s rakovinou. V tom čase aj ona patrila k ľuďom, ktorí sa to slovo báli čo len vysloviť, a myslela si, že určite zomrie. Odvtedy prešla ťažkú cestu a hoci vie, že jej uzdravenie nemusí byť definitívne, naučila sa prijať aj tento fakt a veriť, že to zvládne.
„Vždy som bola bojovníčka. Vlastne po celý život som o niečo bojovala, naháňala sa, usilovala sa, aby bolo všetko perfektné. Tri deti, zamestnanie, domácnosť, záhrada, ale aj moje nechty... Nikdy by som z domu nevyšla neupravená! Roky s chorobou ma naučili spomaliť, zastaviť sa. Keby som mohla čas vrátiť, už by som žila celkom inak,“ rozpráva pani Danuša v tieni stromu vo svojej krásnej záhrade. Hoci tvrdí, že už zďaleka nie je taká perfekcionistka ako kedysi, jej záhrada plná kvetov svedčí o opaku.
„Kvety sú moja veľká záľuba,“ hovorí akoby na ospravedlnenie. „A ešte hudba... To je môj životný doping. Dokážem ju počúvať celý deň. Milujem Cohena, ale aj operu. Rodina je zo mňa až nešťastná, keď si na plné kolo púšťam nahrávky,“ smeje sa. Záľuba v kvetoch, hudbe a k tomu krížovky jej teraz vypĺňajú väčšinu času. „Naučila som sa hovoriť – nič nemusím! A podľa toho sa správam.“
Ktovie, kedy by bola takto spomalila, nebyť choroby. 
 
Kde ste boli doteraz?!
Pred Veľkou nocou pred šiestimi rokmi umývala okná. Stolička, na ktorej stála, sa prevrhla a ona sa bolestivo udrela o operadlo. Veľká modrina na hrudníku ju znepokojovala, preto sa vybrala k obvodnej lekárke a tá ju pre každý prípad poslala na gynekológiu, lebo mohol byť udretý prsník. Gynekologička odporúčala mamografické vyšetrenie, ktoré ukázalo hematóm. Ten by sa mal po čase vstrebať, preto mala pani Danuša prísť na opakované vyšetrenie.
„Aj keď ma ubezpečili, že nejde o nič vážne, vnútorne som cítila, že nie som v poriadku. Dovtedy som bola ako motorová myš, teraz ma všetko unavovalo,“ spomína. Hoci ju rodina upokojovala, že sa naozaj nemá čoho báť, keď to tvrdia aj lekári, ona pokojná nebola.
Od marca do septembra bola niekoľkokrát na vyšetrení. Domnelý hematóm stále nemizol, ale nik z viacerých lekárov, ktorí výsledky videli, nevyslovil podozrenie, že by mohlo ísť o niečo vážne. Až mladý chirurg, ktorý jej mal nemiznúci novotvar vyoperovať, ju poslal na onkológiu so slovami – istota je istota, keď vás otvoríme, môže to byť hocičo...
Skúsený lekár v Národnom onkologickom ústave pri prvom pohľade na jej prsníky zareagoval: „Kde ste boli doteraz?!“ a neveriacky listoval v jej dokumentácii, potvrdzujúcej, že už niekoľko mesiacov nerobí iné, len chodí po vyšetreniach. 
„Urobili mi biopsiu a po troch dňoch mi lekár telefonoval, že mám okamžite prísť, lebo je to zhubné... Nádor v  prsníku mal vtedy už takmer osem centimetrov.“
 
Viac sa dočítate v SLOVENKE!
 
ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: Daniel Kaplavka

- - Inzercia - -