Dnes je pondelok, 24.september 2018, meniny má: Ľuboš, Ľubor
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

K dcére sa už nevrátila

marec 11, 2010 - 22:23
Prevádzka sauny uložila svoju dcéru po zamestnaneckom večierku spať do miestnosti vedľa sauny. Ešte jej stihla povedať, že príde za ňou o pár minút. Čo však nasledovalo potom, bolo hotové peklo. V hoteli Liptov v stredisku Jasná vypukol veľký požiar. Jediná osoba, ktorá ostala vo vnútri bola jej dcéra. Za ňou ju už však hasiči nepustili. Bolo to príliš riskantné, aby o život prišla ďalšia osoba.
Mladá sympatická Pribylinčanka sa chystala zavŕšiť jarné prázdniny víkendom v lyžiarskom stredisku Jasná, presnejšie v Hoteli Liptov. Nešla však oslavovať koniec týždňového voľna s kamarátmi. Tešila sa na to, že sa stretne so svojou mamou, ktorá v hoteli pracovala asi dva a pol roka ako prevádzkarka sauny. Nebolo to prvý raz, čo v hoteli strávila noc. Chodievala tam pomerne často. V osudný víkend sa však na cestu do Jasnej tešila obzvlášť. Mama ju totiž pozvala na večierok zamestnancov hotela. Kto chcel, mohol si priniesť aj karnevalovú masku. Večierok sa vydaril, zábava trvala až do neskorej noci. Silvia sa však uložila do postele skôr. Miestnosť vedľa sauny poznala. Mama jej pred odchodom na lôžko povedala, že príde o pár minút za ňou. Živú ju však už nikdy nevidela.

Nepustili ju za dcérou
„Poviem vám, prvých dvadsať minút to bola čistá panika,“ hovorí jeden z obyvateľov hotela, ktorý si neželal byť menovaný a požiar prežil bez ujmy na zdraví. „Hotel bol v podstate plne obsadený. V prvých minútach sme vôbec nevedeli, čo sa deje. Všetci vybehli von a sprvoti nik neriešil, či niekto ostal dnu, alebo nie. Až po pár minútach som sa od kamarátov dozvedel, že vnútri ostala Silvia. Nedalo sa k nej však dostať. Pokúšali sme sa o to viacerí, ale stačilo prejsť pár metrov a cez hustý dym a to teplo sa nedalo prejsť,“ vysvetľuje mladík. Horieť začalo okolo trištvrte na tri v noci v priestoroch sauny. Hasiči z Liptovského Mikuláša plamene likvidovali na dvoch frontoch. Jedna partia sa pokúšala k ohnisku dostať cez hlavný, druhá cez zadný vchod. Mama Silvie postávala s kolegami vonku, uvedomila si, že asi jediný človek, ktorý ostal dnu, je jej Silvia. Keď videla dym valiaci sa z okien, kričala s ostatnými „Silvinka vstávaj!“ V panike prosila hasičov, aby mohla ísť dnu. Chcela im ukázať, kde presne leží jej dieťa. Nedovolili jej to. Nechceli totiž riskovať aj jej život alebo zdravie. Zúfalej žene to však bolo už vtedy jedno. „Chcela som ísť za ňou, hasiči ma nechceli pustiť. Keby som im rýchlo ukázala, kde ju majú hľadať, možno chýbali minúty a ešte by žila,“ vysvetľuje zronená tridsaťosemročná Pribylinčanka. Napokon sa druhý tím dostal až do miestnosti pri saune. Na zemi pri posteli našli ležať bezvládne telo mladého dievčaťa. Silvii už nebolo pomoci, udusila sa. Riaditeľka Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši Eva Krajčiová hovorí, že priestory boli silno zadymené, nebola tam žiadna viditeľnosť a prechod komplikovalo aj sálavé teplo. „Nepustili sme ju tam pre jej bezpečnosť. Ani keby sme jej dovolili vojsť dnu, dievčaťu by sme už nepomohli,“ reaguje riaditeľka.

Bola na vine piecka?

Príčiny požiaru, ktorý vypukol v hotelovej saune a ktorý sa hasičom podarilo definitívne zlikvidovať ráno, vyšetrujú experti z Kriminalistického a expertízneho ústavu v Banskej Bystrici. Na expertízu zobrali viacero vzoriek z miesta požiaru, okrem iných aj káble zo sauny, aby zistili, či príčinou tragického požiaru nemohla byť zlá elektroinštalácia. Prevádzkarka sauny totiž tvrdí, že s pieckou nebolo v ten víkend všetko v poriadku. „Inokedy sa sauna vyhriala na sto stupňov za dve hodinky, teraz za taký istý čas mala okolo päťdesiat stupňov. Vyhadzovalo aj ističe. V piatok sme ich nahadzovali minimálne dvadsaťkrát, ešte som vravela, že ma táto sauna raz zabije,“ prezradila zronená žena. Podľa policajného vyšetrovateľa polícia v čase našej uzávierky nikoho v tejto veci neobvinila. Boli vypočutí svedkovia a pitva potvrdila, že Silvia zomrela na následky udusenia splodinami horenia a oxidom uhoľnatým. Oslovili sme aj dotknutý hotel, na recepcii nám odkázali, že túto udalosť nebude nik komentovať.

Tichá, skromná, nadaná
„Bolo to úžasné dievča. Skromná, tichá, veľmi pekná. V ten večer som jej ešte hovoril, že o pár rokov z nej bude nová slovenská misska. To, že zomrela, mi je strašne ľúto. Je jej škoda.  Keby sme sa vedeli zmobilizovať skôr, možno by sme ju našli ešte živú, ale išlo o sekundy,“ konštatoval s dojatím mladík. Na základnej škole v Liptovskom Hrádku vyvesili čiernu zástavu, v triede, na prázdnej lavici horia sviečky a stojí fotografia usmiatej Sisi, ako ju mnohí volali. Spolužiaci i pedagógovia jej smrť nesú veľmi ťažko. Slzy striedajú v očiach otázniky. Silvia mala komplikované zdravotné problémy, preto jej v škole odsúhlasili individuálny študijný plán. Veronika Škvarková bola jej triedna, učila ju slovenský a anglický jazyk. „Je to hrozná tragédia. Ani by mi nenapadlo, že keď sa budem s mojimi deviatakmi lúčiť, bude ich o jedného menej,“ krúti smutne hlavou kantorka. Silvia bola mimoriadne talentovaná. Maľovala, kreslila a bavilo ju navrhovať odevy. Po skončení základnej školy chcela pokračovať v štúdiu na strednej odbornej škole v Ružomberku, zaujal ju odbor úžitkové výtvarníctvo. Usilovne sa pripravovala na deviatacky monitoring. Bohužiaľ, test už nikdy nenapíše.

Pôjdem za tebou
Mama Silvie sa po tom, čo jej oznámili, že jej dieťa nežije, nervovo zrútila. Hovorí o tom, že do práce v saune sa už nikdy v živote nevráti. Silvia bola pre ňu všetkým. Práve pre dcérinu  chorobu zobrala prácu v hoteli. „Našli sme ľudového liečiteľa, ktorý jej veľmi pomohol. Stav sa jej zlepšoval, mali sme z toho obe radosť. Mala som radšej zomrieť ja, môj život už nemá pre mňa bez mojej dcérky cenu,“ ticho hovorí zronená matka. S tichým a skromným dievčatkom sa rozlúčilo v jej rodnej Pribyline vyše dvesto ľudí. Matka Silvinke na jej poslednej ceste odkázala, že chce ísť čoskoro za ňou do neba. Dúfame, že sa tak nestane a že pani Dana nájde dosť sily, aby túto ťažkú skúšku osudu zvládla. A veríme, že kompetentné orgány určia príčiny a aj vinníka tejto tragédie.

Autor: OLIVER ONDRÁŠ


- - Inzercia - -