Dnes je utorok, 18.september 2018, meniny má: Eugénia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Marie Rottrová: Vydávať sa už nebudem

júl 19, 2011 - 21:37
Lady Soul, ako volajú speváčku MARIU ROTTROVÚ, po dlhšom čase opäť zavítala na Slovensko. Nedávno absolvovala koncert v Spišskej Novej Vsi, kde jej tlieskala do posledného miesta vypredaná sála Reduty. Po vystúpení nám obľúbená speváčka poskytla krátky rozhovor.

Čo pre vás znamená láska?
Láska je stále rovnaká, či máte osemnásť alebo sedemdesiat. Máličko sa vekom mení do pokojnejšej podoby, človek je vo vzťahu vyrovnanejší.

Celý život ste obklopená mužmi. Aký k nim máte vzťah?
Trúfam si povedať, že za svoj život som ich veľmi dobre spoznala, veď doma som mala troch mužov a aj muzikanti boli samí chlapi. A k tomu, čo poznáte, máte dobrý vzťah. Ženský svet až tak dobre nepoznám, stále ho objavujem.

Máte o šestnásť rokov mladšieho partnera podnikateľa Milana Říhu, hýčkate si ho?
Kupujeme si darčeky, nosí mi ruže. Dokonca, keď sa nedávno vracal z Liberca, tak mi kúpil šaty. Ja mu zasa varím, nosím mu kávu do pracovne, tak ako to muži chcú. Sme spolu a ladíme.

Nechystáte svadbu?
Žiadna svadba nebude. V sedemdesiatich rokoch by bolo smiešne sa vydávať.

Čo musí človek robiť, aby aj v sedemdesiatke vyzeral tak ako vy?
Pre to, aby som vyzerala dobre, nerobím vôbec nič. Veľmi necvičím a veľa toho so sebou nerobím. Nefajčím, neholdujem alkoholu, neprejedám sa, večer jem málokedy, občas si niečo malé, ľahšie dám po koncerte.

Priznali ste však, že vám ku kráse pomohol aj plastický chirurg...
Dvakrát som si dala urobiť operáciu očných viečok, prvý raz, keď som mala asi štyridsaťpäť rokov a pekne sa mi po nej rozjasnila tvár. A dala som si vylepšiť aj krk, kde som mala maličký kúsok ovísajúcej kože. Ale žiadny facelifting. O žiadnej plastike už neuvažujem, nemá to zmysel.

Čo hovoríte na to, že dnes už dievčatá v tínedžerskom veku absolvujú niekoľko chirurgických vylepšení?
Je to svetový trend, asi najrozšírenejší v Južnej Amerike. Hovorí sa, že tamojšie dievčatá dostávajú k narodeninám darčekové poukážky na rôzne plastiky. Nemyslím si, že to je to pravé. Pre ženy v istých povolaniach a v istom veku je takýto zásah adekvátny, ale netreba to preháňať.  
Keď sa tak na vás pozerám, sladkému zrejme neholdujete...
Nemám vôbec rada sladké. Od detstva som sladké nejedla. Skôr som mala rada pikantné veci a kyslé uhorky. Osladím si iba kávu alebo čaj. Čokoláda mi nechutí, ale raz za čas si dám nejaký dobrý, krémový kúsok zákusku. Aj to len preto, lebo sladké má rád môj muž a občas mi domov niečo prinesie.

Bývate vôbec chorá?
Ani mne sa choroby nevyhýbajú. Absolvovala som operáciu slepého čreva, mala som žlčníkové kamene, vyoperovali mi žlčník, mala som dokonca žalúdočné vredy, ktoré mi našťastie neoperovali. Všetky tieto problémy boli psychosomatického charakteru, pretože ako speváčka som bola stále v strese. Preto si musím dávať pozor, čo zjem.

Poďme teda k spevu. Na jeseň absolvujete rozlúčkové turné k jubileu a potom chcete skončiť. Skupina Olympic už skončila niekoľkokrát a stále koncertuje. Nie je to len marketingový ťah?
Keď chlapci z Olympicu končili, nikto z nich nemal sedemdesiat. Ja naozaj končím.

Dlho vo vás toto rozhodnutie zrelo?
Minimálne rok. Hovorila som si, že stále jazdím po kulturákoch ako za mlada, a to už v tomto veku nejde. Spievanie ma strašne baví, ale nebaví ma to okolo toho. Nebaví ma cestovať sedemsto kilometrov na koncert a potom späť, nebaví ma spať v hoteli. I keď zasa občas vypadnúť z domu tiež nie je na zahodenie. Ale to môžem ísť do kúpeľov.

Ako bude vyzerať váš spevácky dôchodok?
Niečo si určite nájdem. Možno budem odpočívať, pozerať televíziu, budem si čítať, možno niečo napíšem a s mužom budeme chodiť na výlety. Môj syn Martin mi hovorí, že budem mať čas častejšie ich navštevovať v Kanade. Možno konečne skúsim urobiť celú pesničku, pretože som si hudbu ani text nikdy sama nenapísala a možno nebudem robiť vôbec nič. Ale to asi nie, lebo mám dom a záhradu, a keď má žena dom a záhradu, tak má vždy čo robiť, pretože byť ženou je zamestnanie.

Údajne sa obzeráte po nasledovníčke. Čo je na tom pravdy?
Je to otázka náhody. Keď mi niekto padne do oka, tak to s ním určite skúsim. Chcela by som robiť producentku niekomu zaujímavému. Niekoho už vyhliadnutého mám, ale nechám tomu voľný priebeh. Uvidím, ako to s niektorými ľuďmi dopadne za rok, za dva.

Máte štyroch vnukov, ale pri všetkej úcte nepôsobíte dojmom babičky, ktorá pletie svetre. Alebo sa mýlim?
Svetre som neplietla ani svojim synom. Vnúčatá mi hovoria Maruško, pretože mama mojej nevesty si nepriala, aby jej hovorili babička, bola ešte mladá. Takže vnuci aj mňa volajú menom. Ale občas ku mne prídu a povedia: „Maruška, môžem ťa volať babička?“

Vaši synovia sa venujú hudbe, myslíte si, že sa aj vaši vnuci raz budú živiť muzikou?
To netuším. Zatiaľ sú to chlapci, ktorí radi športujú. Max hrá florbal a Bruno chodí na džudo a popri tom sa venuje hre na elektrickú gitaru. Chodia spolu aj do takzvaného rockcampu, kde je veľa muzikantov a hrá sa rocková muzika, Max hrá na bicie. Čím sa budú živiť, to je zatiaľ vo hviezdach.

Aká ste vy svokra?
S oboma nevestami máme perfektné vzťahy. Dora je Číňanka narodená v Kanade, s tou sa až tak dobre nepoznám, predsa len, do Kanady chodím raz do roka, ale s Tamarkou sme si veľmi blízke, povedala by som dôverné kamarátky.

Máme tu leto, aký je váš vzťah k tomuto ročnému obdobiu?
Leto milujem, mám rada dovolenky, slnko, mám vtedy úplne inú náladu. Zimu nemám rada, vtedy by som sa najradšej odsťahovala niekam na juh, minimálne do Talianska. Tohto roku pôjdeme s mužom k Lago di Garda a v auguste cestujeme za synom do Kanady. Konečne naživo uvidím vnuka, ktorý sa narodil v januári.

Autor: Oliver Ondráš
Foto: autor, archív

- - Inzercia - -