Dnes je streda, 21.november 2018, meniny má: Elvíra
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Najkrajšie bicepsy na svete má Slovenka

október 21, 2010 - 13:33
Popradčanka Jana Purdjaková má absolútne najkrajšie a najdokonalejšie ženské svaly na svete. Rozhodli o tom rozhodcovia na 28. majstrovstvách sveta v kulturistike, fitness a body fitness v Mexico City. Pre sympatickú 34-ročnú, 54 kíl vážiacu blondínu je to už siedmy titul majsterky sveta v jej hmotnostnej kategórii, avšak najcennejší, pretože porota jej po prvýkrát v kariére udelila aj prestížny titul absolútnej majsterky sveta. Takýmto ocenením sa môže popýšiť iba niekoľko kulturistiek na svete.
„Verila som, že sa to podarí, pretože som bola vo vynikajúcej forme. S titulom absolútnej majsterky sveta som, priznám sa, vôbec nerátala. U všetkých rozhodcov vo svojej hmotnostnej kategórii aj v absolútnom hodnotení som však bola na prvom mieste. Najviac ma teší, že ja so svojimi päťdesiatimi štyrmi kilogramami som porazila pretekárku so sedemdesiatimi kilami. Toto sa totiž nestáva často,“ povedala nám doslova pár hodín po skončení šampionátu usmievavá Popradčanka, ktorá sa z Mexiko City presunula do amerického Las Vegas, kam išla obhajovať titul na majstrovstvá sveta v tlaku na lavičke federácie AAU, v ktorom je tiež niekoľkonásobnou šampiónkou a rekordérkou.

Oslavy neboli
To, že sa zamestnankyňa Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica môže stať absolútnou víťazkou, naznačila už prezentácia súťažiacich v dejisku majstrovstiev. Najviac novinárov a fotografov sa krútilo práve okolo krásne vypracovaného svalnatého tela Janky. To bolo neklamným znakom, že patrí medzi top favoritky. Zo Slovenky však sebavedomie veľmi nevyžarovalo, nemohla totiž zabudnúť na nominačné preteky, ktoré sa konali týždeň pred šampionátom a kde ju porazila súperka z Chorvátska. „Priznám sa, že som bola troška v rozpakoch. Novinári sa však vyznajú. Samozrejme, že nik vám dopredu nič nepovie, ale tým, že vás fotia, dávajú vám najavo, že patríte k najlepším,“ smeje sa známa kulturistka. Samotné preteky potvrdili, že Jana má superformu.

Najväčší stres z nej opadol po semifinálovom kole, keď už vedela, že ďalší majstrovský titul jej nemôže ujsť. Prvým gratulantom bol šéftréner Slovenskej asociácie kulturistiky, fitnes a silového trojboja Milan Čížek, avšak nijaké veľkolepé a bujaré oslavy sa v hlavnom meste Mexika nekonali. Kto pozná Janu, vie, že na oslavy veľmi nie je, ako zodpovedná športovkyňa nepije alkohol a neponocuje. „Kulturistika je pre mňa práca a môj zamestnávateľ odo mňa požaduje medailové umiestnenia. Samozrejme, bola som pod veľkým tlakom, veď od šesťnásobnej majsterky sveta sa očakáva, že prinesie ďalší titul. Ale cieľ som splnila, život ide ďalej a mňa čaká príprava na ďalšiu sezónu,“ hovorí skromne šampiónka.

Šampiónkou odmlada
Jana Purdjaková sa kulturistike venuje od svojich sedemnástich rokov. K tomuto zaujímavému športu ju priviedol jej priateľ, bývalý úspešný popradský kulturista Peter Čapka. Janka mala talent a na rozdiel od iných dievčat aj výdrž, pevnú vôľu, ochotu drieť, hladovať a navyše bola zdravo súťaživá. Rodičia jej v tom nebránili, hoci kulturistika nie je klasickým dievčenským športom, podporovali ju. Prvé úspechy nenechali na seba dlho čakať. O pár rokov prišiel prvý titul z majstrovstiev sveta juniorov, prvý titul svetovej šampiónky si vybojovala v roku 2000 vo Varšave, potom v rokoch 2003 až 2005 trikrát po sebe.

V roku 2006 skončila druhá a následne pridala ďalšie dva tituly. Vlani majstrovstvá sveta vynechala, lebo štartovala na majstrovstvách Európy v Bratislave, kde si tiež vybojovala prvenstvo. Najviac si však cení titul zo svetových hier, čo je vlastne olympiáda neolympijských športov. „Dostanú sa tam športovci len na základe pozvania organizátorov. Vyberajú len tých najlepších, čiže majstrov sveta alebo Európy za posledné štyri roky, a tam som dokázala zvíťaziť,“ pochváli sa úspešná Popradčanka.

Zrejú ako víno
Hoci to znie nepravdepodobne, u kulturistov platí presne to, čo o víne: čím sú starší, tým sú lepší. Vekový priemer špičkových kulturistov je okolo štyridsať rokov. Výnimkou nie sú ani päťdesiatroční šampióni. „Starší sú lepší, pretože majú viac natrénované, lepšie poznajú svoje telo, majú prepracovanejšie svaly,“ vysvetľuje šarmantná kulturistka. Tá vo svojich tridsiatich štyroch rokoch prežíva svoje vrcholné obdobie v kariére. Kulturistika sa pre ňu stala životným štýlom, inak by ani nemohla byť niekoľkonásobnou svetovou šampiónkou. S výnimkou sobôt trávi každý deň asi hodinu dopoludnia a popoludní v posilňovni. Trénuje väčšinou sama, občas jej poradí priateľ. „Už viem, čo mám robiť, presne viem, ako telo zareaguje. Nič ma neprekvapí. Prekvapí ma akurát to, keď mi niečo nevyjde. Na začiatku kariéry to bolo horšie.

Bolo to trápenie, ale postupne som si na to zvykla,“ hovorí Jana o tvrdom každodennom tréningu. Zvykla si aj na to, že nemôže dať do úst hocičo, ako aj na drastické diéty pred súťažou. „Diétnu stravu mám stále. Doprajem si akurát cez víkend, napríklad halušky s bryndzou. Počas predsúťažnej prípravy niečo také nemôžem zjesť, štyri mesiace pred pretekmi nastupuje diéta, kuracie prsia uvarené na vode, rybie filé, zelenina, ryža. Posledný týždeň sa telo odvodňuje a počas pretekov prestávame piť tekutiny, cez preteky vypijem najviac tri deci vody za deň. Každú hodinu jeme piškóty a hrozienka, med, lekvár, volá sa to cukrovanie, cukor viaže v tele vodu. To všetko robíme preto, aby bolo na tele detailne vidieť každý sval,“ opisuje drastickú životosprávu a chudnutie najlepšia slovenská kulturistka.

Dokonalá, ale poraziteľná
Má ešte Jana po zisku siedmich titulov majsterky sveta vôbec nejakú motiváciu do ďalšieho trénovania a súťaženia? Niekoľkonásobná majsterka sveta a Európy má jasnú odpoveď: „Na tele je vždy čo vylepšovať, vždy sa nájdu nejaké nedostatky. Navyše, konkurencia je z roka na rok silnejšia. Nesmiem v ničom poľaviť, pretože súperky poznajú moje telo tak dokonale, že vedia o každom slabom mieste a vedia sa na mňa pripraviť, takže im musím vždy o kúsok ujsť. V kulturistike je všetko o načasovaní formy. Pretekárka, ktorá toho roku skončila na šiestom mieste, ma môže o rok poraziť. Sledujem stavbu tela každej pretekárky, pozerám akú má perspektívu, čo ma môže ohroziť. Hovorím síce, že pretekárky, ktoré som porazila, ma už poraziť nemôžu, ale priateľ ma po takýchto slovách dá vždy dolu na zem slovami, že poraziť ma môže aj tá posledná. Otvára mi oči, aby som nezaspala na vavrínoch, hovorí mi, že aj keď som dokonalá, nie som neporaziteľná. Všetci sú totiž poraziteľní,“ vysvetľuje šampiónka.

Na druhej strane, nechce zbierať zápisy do Guinnessovej knihy rekordov. Preto rozmýšľa vždy len rok dopredu. Vrcholovú kulturistiku chce robiť dovtedy, kým ju bude baviť. Nelákajú ju ani profesionálne súťaže typu Mr. Olympia. Podľa nej je to všetko o biznise, navyše, nepáčia sa je veľké svaly. Na rozdiel od iných vrcholových športovcov vie, čo by chcela robiť po skončení kariéry. „Samozrejme, chcela by som mať  rodinu a trénovať ľudí. S priateľom sa na túto tému občas rozprávame, ale do ničoho ma netlačí. Tieto veci neriešime, pretože súťaženie ma stále baví. Myslím si, že nič mi neujde. Keď je žena v poriadku, môže porodiť zdravé dieťa aj vo vyššom veku,“ konštatuje úspešná športovkyňa.  

Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: archív

- - Inzercia - -