Dnes je piatok, 16.november 2018, meniny má: Agnesa
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Peter Cmorik: Dva mesiace som musel byť ticho

august 27, 2010 - 12:52
Hoci sa na slovenskej hudobnej scéne objavil iba pred piatimi rokmi, ihneď sa stal miláčikom hudobných fanúšikov. Najprv suverénnym spôsobom zvíťazil v druhej sérii súťaže Slovensko hľadá Superstar, potom sa jeho debutový album Nádherný deň stal za pár týždňov multiplatinovým. Rodák z Veľkého Krtíša s nezameniteľným chrapľavým hlasom je už štvornásobným zlatým Slávikom. Polooddychové leto strávil PETER CMORIK koncertovaním a v sedle motorky.
Ako zatiaľ trávite leto?
Príjemne, pohodovo a tak polodovolenkovo. Vozím sa na svojej motorke, robím si také krátke výlety.

Prezraďte, čo je to za stroj?
Je to chopper Honda Shadow 750. Kúpil som si ju na začiatku sezóny, aby som sa mal na čom voziť. Je to starší kus, z druhej ruky.

Takže ste si splnili chlapčenský sen?

Ani nie, skôr to prišlo vekom. Kamaráti si pokupovali motorky a mne sa to začalo zdať zaujímavé, pekné a príjemné. Keď som sa na motorke párkrát previezol, zistil som, že to aj je zaujímavé, pekné a príjemné a navyše je to dobrá psychohygiena. Človek je na nej sám, aj keď ide s niekým. Okolo je iba vietor, je to veľká sloboda. A nie je to klišé ani fráza, je to ozaj pohoda.

Mnohí motorkári majú svoje tátoše špeciálne upravené, vylepšené. Máte aj vy svoju motorku nejako upravenú?

Doteraz som toto vôbec neriešil, ale musím sa priznať, že ma to už pomaličky chytá.

Ideálna jazda na takejto motorke je okolo 60 až 80 kilometrov za hodinu. Takto vám to vyhovuje?

V týchto rýchlostiach je to príjemné jazdenie. Ak idete rýchlejšie, už to príjemné nie je. Už to nie je to pohodové vozenie.

Mali ste už nejakú nehodu?
Našťastie zatiaľ nie.

Ako sú na tom vaše hlasivky, vraj ste absolvovali operáciu...
Operovali ma minulý rok. Nevydaril sa mi nejaký koncert a stalo sa mi, že som dostal na hlasivky „uzlík“. Na koncerte idem vždy naplno a niečo si to odniesť muselo. Je to zranenie porovnateľné s tým, keď si futbalista vyvrtne členok. Nevyhne sa mu žiaden spevák. Zákrok je jednoduchý, po ňom som musel byť dva mesiace ticho. Samozrejme, že si odvtedy na hlas dávam väčší pozor. Bol to taký zdvihnutý prst, že aj hlasivky sú len sval, ktorý sa dá preťažiť.

Španielska operná diva sopranistka Montserat Caballé si dáva aj po päťdesiatich rokoch na scéne každý deň hlasovú rozcvičku. Ako je to u vás?

Táto dáma je pani speváčka svetového významu a to, že je toľké roky na scéne a stále úžasne spieva, o niečom svedčí. Ja to samozrejme tak ako ona nerobím, ale mal by som.

Zvyknete sa pred koncertom posilniť pohárikom nejakého alkoholického trúnku?

V poslednom čase som prestal piť tvrdý alkohol a vylúčil som aj studené nápoje, pretože som zistil, že škodia mojim hlasivkám. Ale asi pred dvoma rokmi som prišiel na chuť vínu. Urobil som si taký malý kurz degustátora a stal som sa ochutnávačom vín.

Vo vašej kapele hrajú najlepší slovenskí muzikanti. Gitarista Juraj Kupec, klávesák Juraj Tatár, bubeník Marcel Buntaj a basgitarista Martin Gašpar. Je medzi vami čisto profesionálny alebo kamarátsky vzťah?
Keď sme nahrávali prvý album, bál som sa toho, že to budú „kachličkári“ čiže hudobníci, ktorí nahrajú album a odídu. Ale našťastie sa tak nestalo. Sme na scéne piaty rok a piaty rok hráme v nezmenenej zostave. Veľmi sa teším, že chalani, ktorých považujem za muzikantskú špičku, ostali so mnou, že ich to baví, že chcú hrať a čoraz viac cítim, že sme naozajstná kapela.

Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: autor


- - Inzercia - -