Dnes je piatok, 16.november 2018, meniny má: Agnesa
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Rudolf Schuster: Prešiel som Kanadu od Atlantiku po Pacifik

august 25, 2010 - 11:43
Túžby si dokážeme splniť v každom veku, ak to naozaj chceme. Dokazuje to aj bývalý prezident Rudolf Schuster. Po cestách na severný a južný pól, na Island a do Grónska sa rozhodol prejsť Kanadu. Pôsobil tam ako veľvyslanec Československa, túto krajinu už poznal, ale teraz sa rozhodol prejsť Kanadu od mora k moru.

Od Atlantiku po Pacifik je tu vzdušnou čiarou šesťtisíc kilometrov. Na rozlohe takmer desať miliónov štvorcových kilometrov je taká rozmanitosť života, krajiny a klímy, s akou sa môže porovnávať len málo krajín sveta. Nájdete tu rozsiahle prérie, rozľahlé roviny, hory s nádhernými skalnatými vrcholmi, nekonečné lesy, studenú tundru. Niet sa čo čudovať, že Rudolf Schuster, ktorý pôsobil v tejto krajine istý čas ako veľvyslanec, zatúžil prejsť ju od oceánu po oceán.

Štart v Toronte
Malá expedícia – autobus kompletne vybavený na cestovanie ako rekreačné vozidlo, s posteľami, kuchynkou a príslušenstvom – sa vydala na cestu 7. júna z Toronta. Cestovateľský autobus zabezpečil Ondrej Koprajda, priateľ Rudolfa Schustera, Slovák, ktorý už roky žije v Kanade a podniká v hotelierstve. „Cieľom našej cesty neboli mestá, ale vidiek, pretože táto krajina je unikátna svojimi veľkými územiami neporušenej prírody a bohatstvom flóry a fauny,“ začína svoje rozprávanie Rudolf Schuster. „Naplánoval som, že prejdeme všetky provincie, s výnimkou Yukonu a Northwestern Territories, ktoré som navštívil už ako veľvyslanec. Vyrazili sme z Toronta najskôr na východ smerom na Montreal, cez Quebec po pravom brehu rieky Sv. Vavrinca do provincie New Brunswick a po hranici so Spojenými štátmi až k moru,“ opisuje bývalý slovenský prezident prvé dni cesty. „Žiaľ, nemali sme šťastie a veľryby sme nevideli,“ hovorí. „Prišli sme na miesto, kde ich možno sledovať, skôr.“ Ale i tak sa bolo cestou na čo dívať.

Prímorské provincie, tak Kanaďania nazývajú New Brunswick, Ostrov princa Edwarda a Nova Scotia. Zo žiadnej z nich nie je ďaleko k moru, pobrežie lemujú rybárske dedinky. Tu sa ako prví usídlili noví osadníci a postavili si svoje domy a kostoly z dreva a kameňa. Vydržali ťažké časy a urobili zo svojho nového domova prosperujúce miesto.

Ostrov princa Edwarda je najmenšou kanadskou provinciou, s pevninou ho spája známy Most federácie, cezeň sa výprava vrátila do New Brunswicku a pokračovala svojím autobusom smerom do Quebecu. Zážitkom pre Rudolfa Schustera bolo stretnutie s medvedím mužom, človekom, ktorý odišiel z mesta Quebec do divočiny a už roky žije v blízkosti medveďov. „Žije na ich teritóriu a nikdy na neho nezaútočili. Rozprával mi, že bol v ohrození jediný raz, keď kŕmil medvedicu a jej mláďatá a pokúsil sa staršie a mocnejšie odohnať, aby zostalo aj slabšiemu mláďaťu. Vtedy naňho medvedica zaútočila, dala mu najavo, kto je pánom v lese,“ spomína na zaujímavé stretnutia Rudolf Schuster.

Quebec je najväčšia provincia, sídlo francúzskej kultúry v tejto krajine. Severné časti sú riedko osídlené, mestá na juhu, ako sú Quebec a Montreal, sú príjemnými miestami na život. Tepnou je rieka Sv. Vavrinca. Quebec láka turistov svojimi turistickými chodníkmi, výbornou rybačkou a v zime vynikajúcou lyžovačkou. A zviditeľňuje sa aj občasnými separatistickými snahami.

Prezident na parkovisku
Malá expedícia, členmi ktorej boli popri Rudolfovi Schusterovi a Ondrejovi Koprajdovi aj dvaja mladí Slováci z Pohorelej a jediná žena, ktorá na cestách varila, prešla denne po vidieckych cestách šesťsto kilometrov. Rudolf Schuster zvyčajne veľakrát cez deň, na miestach, ktoré ho zaujali, požiadal, aby autobus zastavil, a vystúpil s fotoaparátmi a kamerou, aby mohol filmovať a fotografovať. Vďaka tomu sa mu podarili nielen zábery úchvatných prírodných scenérií, ale aj losov, medveďov, horských kôz.

Hovorí, že miestami svojou nezničiteľnou energiou možno až trošku unavoval svojich spolucestujúcich, ktorí nemajú v sebe takého dobrodružného ducha. Ale teraz vraj všetci s napätím očakávajú, kedy im pošle filmový záznam a fotografie z krajiny, ktorou prechádzali. Hoci autobus, ktorým cestovali, bol komfortne vybavený, cestou sa mu pokazili perá a museli čakať na náhradné súčiastky. Pri dlhom cestovaní sa stalo, že už nezohnali miesto v kempe, a tak autobus s prezidentom, zakotvil na noc na parkovisku pri nákupnom centre. Z Quebecu expedícia pokračovala cez provinciu Ontario.

Ontario je druhá najväčšia provincia, krajina veľkých kontrastov. Okolo Veľkých jazier, ktoré patria čiastočne Spojeným štátom, je celý rad veľkých miest. Ale väčšinu rozlohy provincie tvorí divočina, hlboké lesy, jazerá, skalnaté hory, ktoré sa ťahajú až k Hudsonovmu zálivu. V Ontariu je aj centrum ekonomiky Toronto aj hlavné mesto Ottawa. A aj spektakulárne Niagarské vodopády, ktoré pokračujú i na americkej strane.

Konečne v domove medveďov!

Saskatchewan a Manitobu sa cestovatelia snažia čo najskôr prekonať, aby sa dostali do Alberty, ktorá je najbohatšia na prírodné krásy. A Skalistých hôr s nádhernými štítmi, jazerami s tyrkysovou vodou sa nevedel dočkať ani Rudolf Schuster. V južnej Alberte expedícia navštívila neďaleko mestečka Drumheller Kráľovské Tyrrellovo paleontologické múzeum, najväčšie nálezisko dinosaurích kostí. Podľa vedcov majú až 75 miliónov rokov a patrili champsaurovi, hadrosaurovi, ceratosaurovi či dinosaurovi a iným -saurom... Rudolfa Schustera však oveľa viac lákali prírodné krásy.
Nádherné hory sa tu prudko dvíhajú zo zelených údolí. Jazerá Lake Louise a Moraine Lake v najstaršom kanadskom národnom parku Banff vyrážajú svojimi scenériami aj svetaskúseným cestovateľom dych.

Obkolesujú ich ľadovce s najvyššími štítmi Skalistých hôr, toto je jedno z najkrajších miest a súčasne oblasť, kde možno stretnúť medveďa grizlyho. Rangeri v parku preto žiadajú turistov, aby podnikali túry aspoň v šesťčlenných skupinkách. Aj naši cestovatelia videli medvede, nie však grizlyho, ale medvede čierne. Len málo turistov vynechá na svojej ceste národný park Jasper, najväčší park v kanadských Skalistých horách. Nájdete tu všetko, ľadovce i horúce pramene, vodopády aj jazerá a samozrejme úchvatné hory. Park je domovom mnohých druhov divokých zvierat, a pravdaže, na radosť bývalého prezidenta, aj medveďa grizlyho a medveďa baribala. Prérijné štáty Alberta, Saskatchewan a Manitoba sú známe aj ako obilnica Kanady, miesto, kde sa darí nielen pšenici, ale aj ryži a kovboji tu zháňajú veľké stáda dobytka. Ale Alberta je iná, tu jasá srdce každého turistu, považuje sa za jedno z najkrajších miest Kanady.

Stretnutia s krajanmi
Rudolf Schuster miluje nielen divokú prírodu a jej krásy, na svojich cestách sa veľmi rád stretáva aj s miestnymi ľuďmi a vyhľadáva krajanov. Emotívna bola preňho návšteva Hillcrestu, kde došlo v blízkosti Crowsnest Pass v Alberte v roku 1914 k najväčšiemu banskému nešťastiu v kanadskej histórii. Stoosemdesiatdeväť baníkov pri tragédii prišlo o život a medzi nimi aj Slováci, ktorí pracovali v kanadských baniach. Hrdina drámy Ivana Stodolu Bačova žena bača Muranica prežil podľa autora práve toto strašné nešťastie, po zavalení v štôlni stratil pamäť a až po dlhom čase sa vrátil domov. Mnohé z obetí sú pochované v masovom hrobe v Hillcreste. Slovenskí Kanaďania tu osadili aj pamätník Slovákom, ktorí pri nešťastí zahynuli. Mnohé obete sú pochované v masovom hrobe.
V Hintone v Alberte navštívil Rudolf Schuster príbuzných Ondreja Koprajdu a zistil, že aj pri budovaní železnice v okolí, aj keď v inom čase, pracovali muži zo Slovenska.

Mali vraj vo zvyku dať si obed na jednom z blízkych kopcov. Odvtedy vrchol, ktorý má výšku vyše 1100 metrov, nazývajú miestni obyvatelia Obed. A sme v závere cesty, ktorá sa skončila 16. júla pri Pacifiku v Britskej Kolumbii. Cestovatelia za päť týždňov prešli neuveriteľných devätnásťtisíc kilometrov. „Čo mi to prinieslo?“ opakuje  Rudolf Schuster našu otázku. „Sedem hodín nakrúteného materiálu a 3 000 nafotených fotografií. A nezabudnuteľné zážitky z neporušenej prírody.“ Svoj materiál neúnavne spracúva, aby mohol zostrihať film a napísať knihu o putovaní naprieč Kanadou. A ani potom sa rozhodne nechystá oddychovať. Už o niekoľko týždňov vyráža na expedíciu na Kamčatku. Britská Kolumbia je celkom iná ako zvyšok krajiny. Má príjemnú klímu, krásne piesočné pláže, početné zátoky vhodné na vodné športy, zvlnené lúky ako stvorené na golf a v dostupnej vzdialenosti vynikajúce možnosti na lyžovanie. A navyše tolerantných obyvateľov nespočetných farieb pleti. Kto by sa tam nechcel vrátiť?

Autor: MIROSLAVA STASZOVÁ
Foto: Rudolf Schuster

- - Inzercia - -