Dnes je sobota, 17.november 2018, meniny má: Klaudia
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Stále na sebe niečo mením...

apríl 10, 2014 - 10:08
„Neprešiel mesiac, kedy by so mnou nevyšiel nejaký rozhovor. Nerozprávam sa len s tými médiami, ktoré nehrajú fér hru...“, povedala na margo informácií, ktoré o nej kolujú, herečka TÁŇA PAUHOFOVÁ. Za sebou má dve divadelné premiéry, ktoré stihla v priebehu dvoch týždňov. Po tej prvej v divadle Aréna debatovala aj so svojimi kolegami s novinármi takmer hodinu. Čas si našla aj pre Slovenku...
Zaujímate sa o politiku, spoločenské diane u nás?
Absolútne. Som občanom tejto spoločnosti, ktorá istým spôsobom na mňa vplýva, nemôžem byť preto ľahostajná k tomu, čo sa tu deje. Preto sa snažím v rámci svojich možností mať prehľad o tom, čo sa tu deje a myslím si, že som dokonca aj zodpovedný občan...
 
Ste členkou našej prvej divadelnej scény, hosťovanie v hre Karl Marx: Kapitál nie je vaším prvým na pôde divadla Aréna... 
Spolupracovala som tam už na mierne morbídnej komédii s kriminálnou zápletkou Arzenik a staré dámy, kde mi režisér Martin Čičvák zveril postavu vražednej tetušky Marthy. V hre Kapitál som sa objavila až na konci inscenácie. Som jej absolútnou súčasťou, ale v rámci hereckého partnerstva som jej solitér, lebo počas  môjho záverečného monológu neprídem do kontaktu s nikým. Veľmi ma vzrušuje téma tejto hry, kde hľadáme odpovede na otázku, či mal Kar Marx pravdu, tiež forma, ktorú jej dal režisér Martin Čičvák. Veľa sme sa počas skúšania dozvedeli, veľa sme sa vyrozprávali. Verím, že to bude jedna z hier, ktorá prinesie ľuďom dialóg.
 
Váš záverečný monológ dal vlastne akúsi bodku celej inscenácii... Dávate ju často počas predstavení, v ktorých hráte?
Nikdy som nad tým takto nerozmýšľala... Ale áno, nie je to prvýkrát, čo som za predstavením dala bodku... 
 
Ak by ste mohli, čo by ste okamžite zmenili?
Na sebe mením stále niečo. Snažím sa byť napríklad trpezlivejšia, pokojnejšia, bdelejšia. Nakoľko som zodpovedne pristúpila k voľbám, išla som aj voliť, lebo som sa aj ja snažila v tejto krajine niečo zmeniť. Na zmenách dosť pracujem, lebo nie je nič horšie ako stagnácia.   
 
Ktorá divadelná rola vám dala v poslednom období poriadne zabrať?
Každá mi dá zabrať v niečom inom. V Kapitáli to bola hora textu, čo bolo náročné na pamäť, no veľmi náročná bola aj moja postava Emmy v Madame Bovary, ktorú hráme v SND, ktorého som stálou členkou. Týždeň po Aréne sme tu mali premiéru hry Láskavé bohyne z obdobia hospodárskej krízy v Nemecku, kde tiež účinkujem, takže sa nenudím...
 
Ste vyťaženou herečkou ako v divadle, tak i vo filme. Preto vás v poslednom čase vidíme menej v televíznych seriáloch?Alebo im dávate cielene košom?
Nikdy som sa nevyjadrila, že by som bola apriori proti seriálom. Ja sama som ich veľký fanúšik. Hrala som v seriáli HBO Terapie, za ktorým si absolútne stojím. Čakám na seriál, ktorý bude mať výpovednú hodnotu takú, že sa mu budem chcieť venovať a budem mať z toho radosť. So všetkou úctou k tvorcom aj k hereckým kolegom, tak to cítim, že do tých seriálov, ktoré sú v súčasnosti vysielané, ja nepatrím. Každý má svoju voľbu, veci sa robia, a ja čakám, kedy sa budú robiť možno pre nového diváka. 
 
Nie je vám z toho smutno, že vás do filmov obsadzujú viac v susedných Čechách ako na Slovensku? Naposledy sme vás videli vo filmových snímkach Ženy mého muže, Román pro muže...
Mala som prekrásne role aj na Slovensku – napríklad v Muzike, v Polčase rozpadu, v Krutých radostiach, ktorý bol mojím prvým celovečerným filmom. Nedávno som so Stankom Párnickým nakrútila Čerešňového chlapca. Naozaj si nemôžem sťažovať. Filmová tvorba sa ale nedá porovnávať, lebo na Slovensku je jej v porovnaní s Českom naozaj málo a z toho mi je smutno. Pre mňa je ale na prvom mieste divadlo, ja som predovšetkým divadelná herečka. Divadlu verím a chcem byť jeho súčasťou, no pravda je taká, že milujem aj film, preto prijímam aj filmové ponuky. Zatiaľ ale nemám dôvod v tomto smere niečo meniť. 
 
Hoci ste už roky na divadelnej a filmovej scéne, ešte stále patríte medzi mladé herečky a v mladom veku sa vám podarilo získať niekoľko ocenení, medzi nimi aj divadelné Dosky. Na nedávnom odovzdávaní Českého leva vám len „o chlp“ ušla cena za hlavnú ženskú postavu vo filme Hořící keř...
Nič mi neušlo, bolo to tak, ako to malo byť... Trocha si ešte zamakám , a keď si ho zaslúžim, možno bude aj to... 
 
Po návrate z Prahy vás v Bratislave čakalo Krištáľové krídlo... Prezraďte, kde skončilo?
U dedka, ako všetky predchádzajúce ocenenia. Dedko má asi najväčšiu radosť z mojich úspechov, tak mu to potom všetko posúvam. 
 
Vaša mama je vedkyňou. Blízko má však aj k fotografovaniu, spevu, výtvarnému umeniu a orientálnemu tancu, ktorý jedenásť rokov vyučovala. .. Pre Slovenku priznala, že z vás chcela mať právničku, no keď ste sa tajne prihlásili na VŠMU, nehnevala sa, lebo ste vlastne naplnili jej nesplnený sen, nakoľko sa túžila stať koloratúrnou speváčkou... V súčasnosti veľa cestuje po svete. Je cestovanie aj vašou vášňou? 
Áno, rada sa túlam. Keď som bola malá, cestovala som s mamou. Momentálne nie, ale myslím si, že skôr alebo neskôr to príde. Akurát nemám takú mieru adrenalínu, ako ju má mamina, ale áno, som absolútne vášnivý cestovateľ. Mám však vlastné tipy, kam sa chcem pozrieť, no ak idem na nejaké miesto, kde mamina už bola, rada sa s ňou poradím. Ona je taký môj bedeker.
 
Viac sa dočítate v SLOVENKE!
 
Podobné články:
 
 
 
ALENA HORVÁTHOVÁ-ČISÁRIKOVÁ
foto: Martrin Črep, SND, Aréna a archív T. P.

- - Inzercia - -