Dnes je pondelok, 24.september 2018, meniny má: Ľuboš, Ľubor
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Jozef Kroner: Herec najväčší na svete

august 25, 2010 - 12:52
Jozef Kroner (✝ 73) sa i bez štúdia múzických umení zaslúžil o Oscara a stal sa jedným z režisérmi najobsadzovanejších a publikom najviac milovaných hercov naprieč Československom.
Kysucká idylka
Ani sa nemusíme prevteliť do postavy Dr. Housea, aby sme našli priamu paralelu medzi dramaticky dokonale precíteným stvárňovaním jednoduchých ľudských charakterov a vlastným detstvom a prostredím, z ktorého vyšla naša herecká legenda number one: Jozef Kroner. Bezkonkurenčný miláčik slovenského národa sa narodil v Staškove neďaleko Čadce a na Kysuciach aj prežil detstvo: medzi jedenástimi súrodencami, drsnými horami a ľuďmi, ktorým síce často chýbala veľkomestom vycibrená sofistikovanosť, no nahrádzala ju ľudská blízkosť. Lásku k (obyčajným) ľuďom a k prírode z Jozefa Kronera už do smrti nik nevykorenil. Miloval lesy, ticho a aj verejne bol známy ako najvášnivejší herecký rybár.  

Herectvo v génoch
I keď berieme na zreteľ fakt, že Jozef Kroner zostal po celý život akýmsi hôrnym chlapcom, znie to stále trošku neuveriteľne, že naša divadelná, filmová a televízna legenda a jediný slovenský herec, ktorý si kedy strihol hlavnú postavu v snímke ocenenej prestížnym americkým Oscarom (Kroner sa zaskvel ako kontroverzný Tóno Brtko vo filme Elmara Klosa a Jána Kadára Obchod na korze), herectvo nikdy akademicky neštudoval. Bez diplomu z akéhokoľvek konzervatória či akadémie múzických umení pôsobil Jozef Kroner takmer tridsať rokov v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, hral v 101 divadelných predstaveniach a v stopäťdesiatich filmoch.

Kritik Etienne Kmec ho nazval „Bohom nadaným komediantom“. Ocenený bol titulmi zaslúžilý a národný umelec. V Ankete 2000 ho filmoví novinári vyhlásili za slovenského herca 20. storočia. Fenomén profesionála bez diplomu možno popri vrodenej citlivosti snáď sčasti vysvetliť už len nadaním, ktoré sa u Kronerovcov zjavne dedilo. Hercami sa stali traja z jeho jedenástich súrodencov: bratia Ján a Ľudovít a sestra Mária. Dodnes sa hereckému umeniu venuje jeho dcéra Zuzana, synovec Janko a z druhej strany kamery sa vo filme angažuje i Jankov syn z prvého manželstva Jakub.

Silná trojka

Hoci Jožko Kroner pochádzal z na dnešné pomery skutočne nepredstaviteľných dvanástich detí, sám si s herečkou Teréziou Hurbanovou založil malú rodinu. Manželia spolu vychovali jediné dieťa – známu herečku Zuzku Kronerovú (58). Čo bolo dcére ubraté na kvantite v počte súrodencov, rozhodne jej vynahradila kvalita výchovy. Zuzana dodnes spomína na svojich mŕtvych rodičov s úprimnou láskou a takmer so slzami v očiach hovorí o dlhých večeroch, ktoré s otcom presedeli pri cigarete a fľaši vína rozprávaním o živote či o výletoch, na ktoré ju rád a často brával. Zuzka strávila čarovné a rozhodne netradičné detstvo s rodičmi v divadle, kde ju so sebou brávali na skúšky. Doma sa zase takmer každodenne prizerala na etudy, ktoré si v rámci učenia sa nových rolí rodičia pred jej zrakom skúšali. Nudou, klasikou a osemhodinovou rannou šichtou to u Kronerovcov rozhodne nezaváňalo.

Hviezda padajúca nahor
Detstvo strávené v maskérňach, kostymérňach a divadelnom zákulisí, na ktoré dodnes spomína Zuzana Kronerová, sa viaže k bratislavskému SND. Do mekky slovenského činoherníctva sa jej otec dostal z Armádneho divadla v Martine, kam sa po džoboch robotníka v Trenčíne a vedúceho dielne v Považských strojárňach v Považskej Bystrici spontánne prepracoval ako ochotnícky samouk. Pod Martinskými hoľami sa hviezda Jozefa Kronera rozžiarila okamžite a mohutne. Krátko po prijatí si tu len dvadsaťosemročný mladík strihol riskantnú postavu sedemdesiatročného intelektuála Poležaja v mierne protikomunistickej hre ruského dramatika Leonida Rachmanova. Jemne kontroverzne obsadená inscenácia zvíťazila v československej súťaži v Prahe a navyše sa stala prvou divadelnou hrou, ktorú Československá televízia vysielala v priamom prenose. Kronera si už potom rýchlo všimla aj kinematografia. Keď po piatich rokoch prestupoval z Martina do Bratislavy, skveli sa mu na konte okrem úspešných divadelných predstavení i filmy, z ktorých väčšina dnes patrí do zlatého fondu: Katka, Akce B, Pole neorané, Drevená dedina, Štvorylka.

28 rokov v SND

V hlavnom meste však herca nik nevítal ako talentovaného samorasta, šikovného intuitívneho samouka či geniálny talent, ktorý nepotreboval študovať herecké umenie na to, aby sa mohol jagať na doskách v divadlách a hviezdiť na plátnach v kinosálach. Z lokálnej martinskej hviezdy sa v Kristových rokoch zrazu stal outsider. Bratislavská divadelná elita sa na Kronera pozerala ako na provinčného privandrovalca a vidieckeho eléva. Miláčik turčianskeho publika mohol byť rád, ak mu režisér pohodil väčšiu epizódnu postavu. Až po čase Kronerov talent nedoleštený akademickým vzdelaním začali oceňovať režiséri Jozef Budský a Karol Zachar a postupne sa pridávali i ďalší kolegovia. Kroner sa tak nakoniec stal oceňovaným predstaviteľom tragikomických ľudských charakterov a aj v slovenskej metropole sa dočkal ovácií publika a nadšenia zo strany kritiky.

Slovenskému národnému divadlu ostal verný dvadsaťosem rokov až do odchodu do dôchodku, ktorého sa dočkal na vlastnú žiadosť, a tak trochu škandalózne. V roku 1984 po tom, ako dva roky nedostal v divadle nijakú úlohu, prekvapil vedenia SND výpoveďou a svojským sprievodným listom, v ktorom stálo: "Pri všetkej skromnosti, dovolím si tvrdiť, že by sa pre mňa, herca na vrchole tvorivých síl a plného chuti pracovať, našla primeraná rola. Dúfal som márne." Tieto riadky sa dostali i na verejnosť. SND prerušilo pracovný pomer s jedným zo svojich es. Jozef Kroner mal šesťdesiat rokov. A ako písal, bol na vrchole elánu a kreativity. Po odchode z kultúrneho svätostánku nakrútil ešte tridsať filmov a účinkoval v desiatkach rozhlasových a televíznych programov.

Kroner na udici
Aktívny dôchodca sa s rovnakým zápalom ako herectvu naďalej venoval i rybárčeniu, ktoré predstavovalo len akési špecifické pretavenie jeho lásky k prírode a k  rodným Kysuciam, od ktorých odišiel za volaním hereckého hláska. O vášni k chytaniu rýb vydával herec knihy (Herec na udici, Herec nielen na udici, S kamerou a s udicou, O rybke Beličke...), ktoré dodnes nesmú chýbať tak na policiach milovníkov rybárskeho hobby i dramatického umenia. Aktívnemu rybárčeniu sa Jožko Kroner venoval v každej minúte vyhradenej na relax. Nebudeme veľmi zveličovať, keď napíšeme, že herecká legenda mala vo svojej životnej role rybára kompletne zmapovaný každý slovenský potok, drobnú riečku, mohutný tok, prírodné jazero i umelú vodnú nádrž.

Na rybách chytal, dumal i súznieval s prírodou. Jeden z prv narodených čitateľov STAR-u z Považia si spomína, ako raz ráno asi pred štvrťstoročím zažil milý šok: „Pri rieke, ktorá nám tečie popred dom, som zavčas rána zazrel rybára. Vybral som sa za ním a nechcel som veriť vlastným očiam, keď som zistil, že mi pod oknami sedí Jozef Kroner! Ten úžasný herec, na ktorého som sa len pred pár dňami pozeral ako na Kuba v televízii! Krátko sme sa porozprávali, pán Kroner sa správal ako veľmi prirodzený a príjemný pánko, reči viedol bezprostredné, jasné a praktické ako človek dediny.“ Jednoducho: hviezdne maniere a veľkopanské móresy boli hercovi na každej úrovni jeho kariéry cudzie rovnako ako bahnenie sa v malomeštiackom lifestyle.

Tichý odchod

Keby bol „liebling“ slovenského divadelného, filmového, televízneho a rozhlasového publika žil len o osem dní dlhšie, dožil by sa zaiste pompéznych a medializovaných osláv 74. narodenín. Jozef Kroner však silil veci nerád a obsah preferoval pred formou. Z nášho sveta sa pobral potichučky a nenápadne, bez upútavania pozornosti médií i verejnosti, presne tak ako naň prišiel. Zanechal tu však generáciu milujúcich fanúšikov, odchovanú na stopäťdesiatke filmových snímok. Nech naveky žije filmový deduško!

INFOBLOK
Kto bol Jozef Kroner
Narodil sa: 20. marca 1924 v Staškove
Zomrel: 12. marca 1998 v Bratislave
Znamenia v horoskope:
Ryby a Potkan
Životné motto: Nenávidím slávu!
Poznávacie znamenia: unikátne zafarbený hlas a šibalské iskry v očiach
Najnezabudnuteľnejšie filmy: Jánošík, Obchod na korze, Rysavá jalovica, Kubo, Živý bič, Pacho, hybský zbojník, Sváko Ragan, Slovácko sa nesúdi, Popolvár najväčší na svete, Tisícročná včela, Nech žije deduško

Autor: LUCIA MUŠÁKOVÁ
Foto: Jana Nemčoková

- - Inzercia - -