Dnes je sobota, 22.september 2018, meniny má: Móric
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Kvôli podozreniam z anorexie začal cvičiť!

marec 04, 2011 - 13:18
Moderátor Roman Jurašo (31) patrí medzi najštíhlejších mužov v Slovenskom šoubiznise. Keďže špekulácií o zdravotných problémoch už má ale viac než dosť, najnovšie začal kvôli svojej postave navštevovať posilňovňu. STARu počas rozhovoru v novo otvorenej reštaurácii Mezzo di pasta porozprával aj o tom, že za jeho nízku váhu môžu jedine gény.
Chodíte do reštaurácií rád?
Navštevujem ich relatívne často, no nie vždy rád. Nejde o to, že by som si to nejako užíval. Častokrát je to iba preto, že z nejakých dôvodov nie som schopný dostať sa k inému teplému jedlu. Ale priznáva, že moje stravovanie v reštauráciách je častejšie ako kedysi.

Dá sa povedať, že uprednostňujete domácu stravu?
Samozrejme. Keď sa dá, tak je lepšia domáca strava. Ja nie som nejaký gurmán, ktorý by dokázal identifikovať všetky chute, ingrediencie, alebo že by som ovládal históriu jedál. Ale myslím si, že v Bratislave sú už v dnešnej dobe reštaurácie, kde varia veľmi dobre a tam sa rád najem. Avšak keď môže byť strava domáca, tak to je super.

Ktorý typ kuchyne je vám v oblasti stravovania najbližší?
Nemám vyhradený typ jedál. Viem, že niektorí ľudia sú zaťažení na čínsku kuchyňu, alebo na vyslovene na takú tu domácu Slovenskú. Ale nie, ja nič také v obľube nemám. Jedine snáď Talianska kuchyňa je u mňa pomerne obľúbená, ale aj to najmä z toho dôvodu, že je pomerne jednoduchá a chutná. No ja v princípe zjem všetko.

Isto však existuje jedlo, na ktorom si pochutíte najviac.
Možno budem patetický, ale vyslovene ľúbim halušky. Halušky, ktoré robí moja stará mama. Keďže som z Liptova, tak som bol odchovaný na takých dobrých bryndzových haluškách. Nie na tých, ktoré sú obliate smotanou, ale normálne s bryndzovú. Takže samozrejme musia byť také „echtovné“ s množstvom slaniny a masti. Toto jedlo si objednávam vždy keď cestujem domov.

Viete si sám navariť?

To ma baví. Ako kedy, ale áno, zvyknem variť. Hlavne priateľka dosť vymýšľa. Ona na internete, alebo v časopisoch vyhľadáva rôzne recepty a potom to doma spolu skúšame navariť.

Čo z priateľkynej kuchyne máte najradšej?
Ona hlavne pečie. Musím povedať, že úplne geniálnym spôsobom. Teraz som sa naposledy zamiloval do slivkového koláča. Nie je to však tradičný slivkový lekvár s cestom, na ktorom sú poukladané slivky, ale je skôr ako tie americké jablkové koláče. Cesto na spodku, na vrchu je tiež vrstva cesta a vo vnútri je taká plnka. A naposledy to urobila slivkové a za tým sa idem zabiť.

Zdá sa, že sa v jedle neobmedzujete, no ľudia stále riešia vašu prehnane štíhlu postavu.
To je genetika. Práveže sa snažím nejakým spôsobom pribrať. Dokonca som už začal navštevovať fitnescentrum presne za tým účelom, že už stačilo tej údajnej anorexie. Samozrejme, že ja nie som anorektik, ale niektorí si to naozaj myslia a to už mi príde naozaj ako čudné uvažovanie. Faktom je, že ja čokoľvek, kedykoľvek zjem a nijak sa to na mojej postave neprejaví. Začínam mať však strach, pretože všetci hovoria, že po tridsiatke začnem priberať. Vraj mi to pôjde do brucha tak neprimerane, no a ja zase nechcem vyzerať čudne, že budem mať tenké ruky, nohy a len veľké brucho. Čiže áno, chcel by som nadobudnúť normálnu postavu, ale nič preto, aby som bol štíhly nerobím. Práve naopak, snažím sa pribrať.

Hovorí sa, že vo vzťahu si partnerka snaží vykŕmiť partnera...

Nemyslím si, že toto je nejaký podstatný aspekt v našom prípade. Skôr ide o pôžitok, ktorý dobré jedlo prináša, než o efekt svalovej, alebo tukovej hmoty.

V priebehu minulého roka ste sa vyjadrili, že by ste sa v dohľadnej budúcnosti nebránili založeniu si rodiny. Chystáte sa tento rázny krok?
Priznám sa, že na túto tému by som sa veľmi vyjadrovať nechcel.

Opýtam sa inak. Ste typ, ktorý si veci plánuje dlhodobo vopred?

Práveže nie som. A toto je ten problém, že ja neviem odpovedať na otázky týkajúce sa budúcnosti, pretože neplánujem veci dlhodobo vopred. Som skôr taký človek, ktorý sa necháva niesť prúdom diania. Aj keď zase mám rád veci pod kontrolou. Ale neplánujem vopred. Určite sa nepozerám na veci takým štýlom, že napríklad teraz je obdobie vhodné na zasadenie stromu a tak ho idem zasadiť. Jednoducho, keď mám chuť na zasadenie stromu, tak ho zasadím. Skôr som človek momentu.

Aké obdobie teda momentálne prežívate?
Obdobie kľudu a dá sa povedať, že aj istej spokojnosti.

Čo by ste chceli dosiahnuť dajme tomu, do piatich rokov?

Chcel by som sa konečne naučiť španielčinu. To je možno taký jediný dlhodobý cieľ. Ale aká bude vízia najbližších piatich rokov, tak to neviem. No je to relatívne dosť dlhá doba aj na to, aby som v tom čase už aj ja disponoval rodinou. Ale nikdy som sa nad tým čo bude, nezamýšľal. Pretože nechcem sa dostať do momentu, keď sa skončí obdobie, ktoré bolo určené na daný cieľ a ak nie je ten cieľ naplnený, tak má z toho človek depresiu. Beriem to tak, že život je postavený na tom, aby sme sa nestresovali s tým, čo sa nám nepodarilo naplniť. Život je na to, aby sme sa tešili z toho čo príde. A bez ohľadu na to, či si to stanovíme vopred. Avšak, chcel by som, aby bol kľud. Aby boli všetci ľudia kľudní a v poriadku. Pretože keď budú ľudia v poriadku, tak potom si snáď nebudú navzájom ubližovať, nebudú na seba zlí a svet bude perfektný. A teraz nehovorím o svetovom miery, ale o niečom takom normálne dosiahnuteľnom v medziľudskom správaní sa, o slušnosti.

Autor: VERONIKA VANDRAŠEKOVÁ
Foto: Daka

- - Inzercia - -