Dnes je pondelok, 23.október 2017, meniny má: Alojzia
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Môj seriálový idol: Tomáš Maštalír

jún 02, 2010 - 11:48
Postava dr. Michala Gregora bola pre Tomáša Maštalíra (32) tou, ktorá ho v očiach slovenských divákov zviditeľnila. Dnes však vie, že je čas ísť po troch intenzívnych rokoch ďalej. My sme sa s ním porozprávali krátko pred poslednou klapkou...

Začiatky Ordinácie boli v komornejšej zostave, za tie roky

sa však herecké obsadenie rozrástlo.
Keby sme sa na to pozreli logicky, tak je to prirodzené a nedá sa tri roky vysielať seriál dva razy týždenne s tými istými hercami. Jednoducho sa odvysielalo už obrovské množstvo častí a aj scenáristi potrebujú mať iné postavy, pre ktoré sa dajú písať osudy. Nie je možné, aby sa všetky nešťastia, choroby týkali piatich, desiatich ľudí. Myslím si, že pri takomto dlhom seriáli je to prirodzené, že tam odchádzajú a pribúdajú ľudia, ale na druhej strane mám pocit, že aj keď v poslednej dobre pribudli alebo ubudli herci, bolo také stabilné obdobie, keď dokonca hlavné postavy akoby odišli do úzadia, potlačili sa a bolo rozvíjaných kopec iných externých osudov.

Zostane Michal Gregor so Zuzanou a s malým? Skúste niečo prezradiť.
Nemôžem prezradiť nič z toho dôvodu, že scenáristi musia mať už dopredu niečo pripravené a oni musia vedieť už dopredu, ako to bude vyzerať. Niečo vieme aj my, ale to sa naozaj neprezrádza.
Postava Lucie a Gregora - ich vzťah by mal vyznievať akosi osudovo. Aj cez to všetko sa k sebe stále vracajú a stále ich to ťahá.

Na scénu prišiel Michalov syn Alex. Bola to pre vás úplne nová skúsenosť hrať na pľaci s malým dieťaťom?
V prvom rade si treba uvedomiť, nech to akokoľvek už vyzerá potom natočené, tak práca s malým dieťaťom nie je hrajkanie sa na piesku s formičkami. Niekedy ten najmenší člen tímu, to malé dieťa, dokáže robiť najväčší bordel, najväčšie sklzy aj najväčšie problémy. Nevnímam túto skúsenosť s malými deťmi ako porovnateľnú s bežnými. Je pravda, že som točil prvýkrát s dieťaťom.

Keď má človek stály vzťah, okolo tridsiatky si mnohí zakladajú rodiny. Plánujete niečo?
U mužov alebo u žien je to na každom jednotlivcovi, ako skĺbi súkromný a pracovný život. Veľakrát vznikol pocit, že my sme tie postavy. Ja hrávam v divadle dvanásť titulov, hrávam dvadsaťdvakrát do mesiaca. Doktor Gregor je len ďalšia z postáv, aj keď je najznámejšia. Často sa mi stáva, že hľadajú nejaké osobné súvislosti medzi mojím životom a životom Michala Gregora. Ja to tak absolútne nevnímam.

Reagujú na vás ľudia na ulici?

Samozrejme sa stretávam s reakciami od začiatku. Spočiatku to bolo pre mňa také nezvyčajné.

Predtým ste asi až takú mieru popularity, čo sa týka negatívneho aj pozitívneho, nevnímali. Boli ste dokonca označený za sexsymbol...
Čím viac ľudí vás pozná, tým ste známejší. Nie je to negatívne ani nepríjemné. Musia však chápať, že máte svoj vlastný osobný život. Síce robíte pre médiá, ale nepatríte televízii. Ste tiež človek a pokiaľ sa rešpektuje to, že človek má právo na súkromie a nemusí byť vždy fit a chodiť so širokým úsmevom ako klaun, vtedy to nie je negatívne. Ja vás novinárov prosím, už prestaňte so sexsymbolmi, lebo to naozaj niekedy vyznieva, ako keby som sa ja o také niečo snažil alebo sa toho pridŕžal. Ja som to sám o sebe nikdy v živote nepovedal, ja si to nemyslím a ja neviem, či Slovensko neustále potrebuje nejaké sexsymboly a viesť diskusiu, kto je väčší sexsymbol, a v médiách hovoriť: Nech sa ti trasú kolená, už nebudeš sexsymbol, prichádza nový a utláča do pozadia starý. Ten odíde s dlhým nosom, smutný, nešťastný. Ja ani nerozumiem, čo to je sexsymbol, či sa tento prívlastok neustále potrebuje dávať. V podstate každý nový herec na Slovensku je sexsymbol. Ja chcem robiť svoju prácu a tohto už mám po krk.

Keby ste si mali vybrať, s kým sa vám najlepšie spolupracuje?
Je trošku netaktné, ak by som mal povedať jedného človeka. Nie je to o tom, že by bol jeden a ostatní... Nemôžem povedať jedného. Ani to nejde, všetci sú fajn. Nemám nikoho, s kým by som vyslovene nerád robil. V mnohých prípadoch mám aj šťastie, že môžem hrať s ľuďmi, s ktorými hrám. A teraz môžem povedať, že mi chýba Ľubo Kostelný.

Keby ste si mali vybrať, ktorý charakter sa vám hrá najlepšie alebo ktorá z postáv je vášmu ľudskému charakteru najbližšia?
Nemám žiaden obľúbený charakter ani nedávam prednosť niektorým predstaveniam. Musím sa priznať, že sa čoraz ťažšie dokážem štartovať do Tančiarne, pretože sme to hrali už hádam dvestokrát. Bežná činohra sa nijakým spôsobom aj vyvíja, ale v Tančiarni presne viete o načasovaných choreografiách a dráhach, idete ako električka po koľajniciach. To, či mám nejakú postavu alebo predstavenie rád, to závisí od celého skúšobného obdobia. Vzťah k predstaveniu je tvorený tým, čo človek zažije, kým sa predstavenie skúša, v akej atmosfére, za akých podmienok a tak ďalej... Nemám vyslovene žáner, ktorý by som uprednostňoval. Mám predstavenia, ktoré mám radšej, ale čo považujem za dobré, keď sa podarí čo najviac divadlo človeku priblížiť alebo je o ukazovaní vnútra, problémov, psychiky, myslenia a dôsledkov z tohto všetkého. Takže, ak sa v predstavení podarí odhaliť čo najviac z tohto všetkého, myslím si, že je najväčšia pravdepodobnosť, že to aj diváka chytí.

S partnerkou ste spolu roky. Snažili ste sa v začiatkoch vášho vzťahu oddeľovať prácu a súkromie?
Sme obaja členovia jedného súboru, a keď nás dajú na predstavenie, tak jednoducho hráme. Nemali sme také obdobia, že by sme sa tomu vyhýbali. Pritom to tak vychádzalo, že sme toho doteraz spolu veľa nenahrali. Nebolo to zámerom alebo cielené. Tak to vychádzalo. Samozrejme, ak prichádza príležitosť, tak sa o nej rozprávame.

Pri vašom pracovnom vyťažení, či už je to nakrúcanie počas víkendov, po večeroch alebo divadlo. Máte čas aj sám na seba?

My máme šťastie, že naša práca je aj naším hobby, ale je pravda, že iné hobby, teda okrem šoférovania, nemám. Nechýba mi to. Každý pobyt v aute je pre mňa istým spôsobom aj relax, vyvetranie si hlavy, čo vlastne spĺňa hobby. Starší aj skúsenejší hovoria: robte, kým vládzete. Druhá strana vecí je zase to, čo človeku potom ostane z osobného života. Fyzicky sa to zvládnuť dá, možno aj psychicky. No keď zrazu sedem dní v týždni vstávate do práce, tak z osobného života nemáte nič. Napríklad svojich kamarátov a priateľov som nevidel dlho.

Máte čas na priateľské stretnutia aj mimo hereckej brandže?
Keď sa človek chce s niekým stretnúť, tak si čas nájde. Mám kamarátov, s ktorými, keď sa chceme stretnúť, tak musia dôjsť za mnou do divadla. Neberú to nijak zle, že tam musia prísť.

Označujú vás aj za arogantného. Prečo to vzniklo?

Pripadám vám arogantný? Možno to vzniklo pre to, že keď ma niekto z novinárskej brandže sklamal alebo podviedol, nedodržal to, čo sľúbil, tak som sa začal správať inak. V týchto veciach býva aj márnomyseľnosť, urazenosť, osobná pomsta. Ako ľudia sme veľmi krehkí. Ja som dospel do štádia, že nemám potrebu nikomu nič vysvetľovať alebo dokazovať. Bol istý čas, keď bolo v bulvári toho veľa. No mám tomu podriadiť svoj osobný život alebo snažiť sa to vyvracať a presviedčať všetkých, že to nie je pravda? Potrebujem iba trošku súkromia a chcem si viesť v pokoji svoj osobný život.

Autor: MÁRIA GYURÁNOVÁ
Foto: TV Markíza

- - Inzercia - -