Dnes je streda, 14.november 2018, meniny má: Irma
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Nie je ľahké byť ženou manažérkou

máj 13, 2010 - 11:16
Od troch dám, ktoré sú na vysokých pozíciách, sme zisťovali ich recept na úspech. Ochotne nám ho prezradila poslankyňa NR SR a podpredsedníčka SNS Anna Belousovová (51), lekárka a majiteľka 1. laserového dermatokozmetického centra Jana Šrámeková (49) a PR manažérka televízie Markíza Oľga Dúbravská (39).

OĽGA DÚBRAVSKÁ

Spáva v kine
Hovorkyňa televízie Markíza Oľga Dúbravská bola pred 3 rokmi postavená pred vážne rozhodnutie. Na jednej strane prišla ponuka robiť hovorkyňu politickej strany Smer a následne ponuka zastávať post šéfky PR oddelenia televízie Markíza. "Znalosť prostredia zvíťazila a po  rokoch na tejto pozícii môžem povedať, že neľutujem, hoci začiatky neboli ľahké," spomína Oľga. Už teraz má však popri práci a rozrastajúcej sa rodine aj ďalšie predstavy, kam by mohla jej kariéra smerovať. Tvrdí, že svoju budúcnosť si vie pokojne predstaviť aj naďalej  v televíznom prostredí, v ktorom je už 12 rokov, ale napríklad aj v politike. Navyše sa venuje aj svojej neziskovej organizácii a charitatívnym projektom.

Realizáciu svojich snov by však rozhodne nezvládla bez veľkej podpory rodiny a manžela, ktorý jej dokázal vytvoriť podmienky na budovanie kariéry.  "Kým ja  som si musela po prechode z redaktorskej práce na riadiacu pozíciu doslova za pochodu osvojovať zručnosti vedenia a motivácie niekoľkočlenného kolektívu, time manažmentu a komunikácie v inom mediálnom priestore, môj manžel sa s láskou staral o nášho vtedy 3 ročného syna Samka a popri tom zvládol aj svoju časovo menej náročnú prácu. Keď nám pribudol aj Dominik a ja som sa  po 2,5 mesiaci vrátila do práce tvrdí, že už si bude musieť na tento model zvyknú." I keď dnes je už Oľgina situácia predsa len trochu iná.

"Mám skutočne skvelé podmienky v práci, ústretové vedenie a už aj zabehnutý systém a môžem priznať aj to, že sa na mňa nikto nenahnevá, keď prídem do práce trochu neskôr alebo odídem skôr a utekám do škôlky po Samka. Všetci vedia, že telefón a počítač sú moji nerozluční priatelia a som takpovediac „vždy on line“ opisuje svoj denný rytmus. Okrem toho stíha pripravovať aj  reláciu Zo zákulisia Markízy. „Na tejto relácii sa podieľam ako dramaturg a redaktor.“ hovorí s nadšením o práci, popritom však stíha sledovať malého Dominika, ktorý behá v novom "chodítku" a občas nakukne aj z okna na dvor, kde sa bicykluje Samko s otcom. Všetko u nich funguje, ako má.

Tým, že Dodo má približne  14 služieb do mesiaca, dokážu svoje profesie zladiť tak, aby bolo vždy postarané o ich potomkov a mali čas venovať sa sami sebe. „Víkendy a sviatky sa snažíme tráviť čo najviac spolu a vždy keď sa dá, tak niekam vyrazíme. Tento rok sme boli napríklad cez Veľkú noc v Chorvátsku. Samko odmalička rád cestoval a zdá sa, že podobne na tom bude aj Dominik, ktorý perfektne zvládol 7 hodinovú cestu do Šibenika.“ Rodina a kariéra sa teda dajú zvládnuť i keď je to najmä v období prerezávania prvých zúbkov dosť náročné. Únavu však Oľga zaháňa športom. Po rannej polhodinovej rozcvičke na bežeckom páse a následnej studenej sprche to však ide oveľa ľahšie.

„Je však pravda, že k večeru som už veľmi unavená. V  čase keď si najmä Samko vyžaduje, aby sme sa mu trochu venovali. Nuž, neviem, či je to práve príkladné to, čo poviem, ale našla som jeden kompromis. Samko miluje kino a tak vyrážame na všetky detské filmy. On nadšene sleduje plátno a ja si tam trochu zdriemnem. Takto som prespala napríklad Avatara.“ Náročnejšie pracovného tempo, ale aj každodenné športovanie sa odrazilo aj na Oľginej postave, od pôrodu je ľahšia o cca 25 kilogramov. Tvrdí, že inak, sa o seba nijako špeciálne nestará. Voľný čas venuje najmä rodine a neustálemu vzdelávaniu. „Som síce presvedčená o tom, že moja „misia“ v Markíze ešte neskončila, ale poznám sa a viem, že raz príde pocit hľadania nových inšpirácií a ja budem chcieť rásť ďalej.“ Bez práce na sebe by to však nešlo....


JANA ŠRAMEKOVÁ


Bola priekopníčkou...
Doktorka Jana Šrámeková študovala medicínu v časoch, keď plastickej chirurgii, ktorá bola jej snom, vládli muži. Už od strednej školy vedela, že bude lekárkou, no chcela byť aj manželkou a matkou. „Pre ženu, ktorá má aj rodinu, je to dosť náročné držať krok s mužmi, ktorí ten servis okolo detí a domácnosti majú zabezpečený,“ skonštatovala. Nakoniec ju však zaujal odbor korektívna dermatológia. „Je to medziodbor. Začína tam, kde dermatológ končí, a končí tam, kde plastický chirurg začína,“

vysvetlila, prečo sa rozhodla práve pre túto oblasť skrášľovacej medicíny. Vládnu jej neinvazívne alebo minimálne invazívne zákroky na nekrytých častiach tela. No nemala to ľahké.

Vlastné súkromné centrum si otvorila v čase, keď jej syn chodil ešte do základnej školy. „Bolo to ťažké, ale ja som ho ako mača vláčila so sebou. To najhoršie obdobie, keď išiel do puberty a bolo ho treba strážiť a správnym smerom ho tlačiť, som nemala babku, dedka ani manžela,“ zaspomínala si na ťažké časy, keď Martin chodil zo školy rovno za ňou do centra, napísal si úlohy a okolo deviatej večer odchádzali domov. „Mám úžasného syna a za to som veľmi vďačná,“ tešila sa s odstupom času. Martin dnes má 27 rokov a vlastnú domácnosť. Aj keď bolo Janiným snom, aby vyštudoval právo alebo plastickú chirurgiu, skončil VŠMU. Aj napriek tomu, že v podnikaní musela niekedy mať široké lakte, svojho syna neviedla k tomu, aby bol „vlkom“.

„Párkrát sa pýtal, prečo som ho tak zle vychovala, v zmysle, že je taký dobrák a často na to dopláca,“ priznala. No ona sama vie, že základom je priateľský prístup, a aj preto sa svojím pacientkam snaží robiť psychológa a vo svojom centre navodiť rodinnú atmosféru. „Veľmi si vážim ľudí, ktorí napriek zmene životných podmienok zostávajú rovnakí a majú srdce. Pre mňa je to nesmierne dôležité,“ povedala. Vie, že ľudia majú radi úsmev a dobrú energiu. „Poteší ma, keď mi pacientky povedia, že sa ku mne tešia a nabijú sa tu energiou.“ Jana má veľmi vysoké pracovné tempo, a i keď sa teší na vnúčatá, vie, že nebude klasickou starou mamou na dôchodku.

Jej voľný čas momentálne okrem partnera napĺňa ich niekoľkomesačný miláčik novofundlanský pes. „To je môj relax. Aj teraz, keď skončím a pôjdem na hodinu von, bez ohľadu na šminky, vlasy, počasie... pes vyhráva,“ smiala sa. No ako pravá estétka sa rada „prple“ v záhrade a zdobí svoj domček najrôznejšími kvetmi. Napriek množstvu práce je Jana spokojná, veď svoju prácu miluje. „Ďakujem tomu Najvyššiemu za všetko, čo v živote mám, a myslím si, že možno i preto sa mi darí,“ zamyslela sa a dodala: „Ak som v živote niekomu ublížila, určite to nebolo vedome a naschvál.“


ANNA BELOUSOVOVÁ

Ťažkosti ma naštartujú...
Jedna z mála dám vo svete slovenskej politiky Anna Belousovová priznáva, že to nikdy nemala ľahké. „Všetko som si odkráčala od piky. Nikto ma nedosadil do funkcie,“ skonštatovala. „Začala som ako radová členka, potom som bola predsedníčkou miestnej a okresnej organizácie. A tam ma ľudia zvolili,“ poodhalila svoju cestu k podpredsedníckemu kreslu. V Slovenskej národnej strane to mala však ešte ťažšie ako v akejkoľvek inej. „Zložením členov a voličskou základňou sme prevažne mužskí,“ vysvetlila nám. A ako sa žene, ktorá vyštudovala učiteľstvo zemepisu a matematiky, podarilo presadiť v nekompromisnom svete politiky? „Niekde som čítala, že deti z početných rodín sú viac komunikatívne a prispôsobené životu,“ naráža na to, že na rodných Kysuciach vyrastala s piatimi súrodencami.

„Ja sa snažím s ľuďmi vychádzať. Pri presadzovaní v mužskom prostredí mi, myslím, pomohlo, že som do politiky nespadla zhora,“ priznala. Po rokoch už berie s nadhľadom, ak ju nejaký kolega označí „len“ za ženu či učiteľku s Kysúc. „Je veľa politikov, ktorí, keď nevedia argumentovať, používajú podpásové rany. Ja to však beriem s pokojom. Veď tým oni vlastne dokazujú svoju slabosť,“ dodala. Priznáva, že ju mnohí vnímajú ako bojovníčku, no sama by sa za ňu neoznačila. „Ja som Pánu Bohu vďačná, že ma nepriazne života a ťažkosti neodrádzajú. Mňa to práve vyburcuje, zabojujem a snažím sa prekonať ťažkosti, ktoré ma stretnú, či už súkromné alebo politické,“ priznala. Rozhodne totiž nepatrí medzi ľudí, ktorí by očakávali od života, že bude ľahký.

„Nikto nám nesľuboval, že sa tu na Zemi budeme mať zvlášť dobre. Človek si nemôže predstavovať, že bude žiť hviezdny život, ale aj s ťažkosťami je vždy pekný,“ skonštatovala reálne. A ako sa jej teda podarilo presvedčiť mužov, aby ju vnímali ako rovnocennú partnerku? „Možno to bolo tým, že som si vedela získať rešpekt a presadiť svoje názory, a možno v podtexte všetkého, čo robím, je nezvyklá túžba po spravodlivosti a presadení dobra,“ zamyslela sa. No dodala, že si uvedomuje, že niektorí cynici by toto vyjadrenie pokladali za naivné. „Myslím, že pokiaľ politiku nebudem brať úprimne a pokiaľ by som začala klamať, tak by som to nebola ja. Ľudia by to vycítili a to by bol môj koniec,“ zhodnotila. Z toho, že je až príliš úprimná, máva totiž často problémy. „Myslím si, že politika je boj za spravodlivosť a dobro a taký by mal byť aj život,“ dodala na záver zanietene.

Autor: MÁRIA GYURÁNOVÁ
Foto: P. Ficová, Z. Kapišinsá, S.A.

- - Inzercia - -