Dnes je piatok, 21.september 2018, meniny má: Matúš
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

V 70. rokoch drogy v modelingu nezažila

apríl 27, 2011 - 10:52
Dnes už babička Ľuba Magátová–Rusková (75) patrila v minulosti medzi hŕstku Sloveniek, ktorým sa podarilo preraziť vo svete módy. V časoch hlbokej totality predvádzala na svetových mólach kolekcie uznávaných návrhárov, fotila kampane, nakrúcala reklamy, zdobila titulné stránky stoviek časopisov. Bývalá modelka je presvedčená, že móda sa neustále vracia, no zato jej novodobé kolegyne vedú celkom odlišný život, než na aký bola v časoch svojej aktívnej kariéry zvyknutá.
Ako sa mohla stať mladá študentka v časoch komunizmu modelkou?
To bolo tak. V Starom Meste bola predajňa bižutérie. Bola som úplne mladá baba, chodila som na vysokú školu a tam som si išla kúpiť nejakú bižutku. Keďže ale mám také dlhé ruky, ako som ju brala, tak vedľa mňa stála šéfredaktorka časopisu Móda, ktorú som nepoznala. A ona sa pozrela najskôr na moju ruku a potom na mňa a hovorí mi: „Ty pôjdeš fotiť!“ Bola taká energická a tak sme sa dohodli, že prídem. Vtedy sídlila redakcia na Pražskej ulici, kam som prišla po utorkovom stretnutí asi vo štvrtok. Na vešiaku v redakcii viseli večerné šaty. Taká úzka silueta. Fotograf Karol Kállay to celé zobral a išli sme na Kolibu. Tam boli dva práve opadané, veľmi úzke stromy a medzi nimi ma v tej siluete nafotil. Dopadlo to svetovo, aj to doma ešte niekde mám. No a dvadsať rokov som sa potom nezastavila.

Na čo spomínate najčastejšie?
Mám za sebou fotenia stoviek tituliek, módne prehliadky v zahraničí. Bolo toho veľa. Vo všetkých výkladoch som bola. Obchodný dom Dunaj mal na schodoch také veľké výklady a to všetko bolo moje. V každom obchode s bižutériou, zlatníctve, proste všade. Potom som robila hrozne veľa reklám. Vtedy bola spoločnosť Erpol, ktorá ako jediná robila reklamy do televízie a pre nich som toho robila strašne veľa. Reklamy na hodinky, oblečenie, kozmetiku... prosto na všetko možné.

V tých časoch to muselo s mladou babou zamávať...
Samozrejme, ľudia ma spoznávali. Ale v tom čase nebol bulvár, takže škandály okolo nás neboli.  

Dnešné modelky zarábajú vo svete rozprávkové honoráre. Ako to bolo vtedy?
Tu sa určite veľké peniaze zarobiť nedali. Ale ja som bola napríklad v Nemecku tvárou vlasovej kozmetiky Shamatusik. Potom sa to premenovalo na Shantu a teraz je to Shauma a tam sa dali zarobiť slušné peniaze.

Určite ste sa ale mali lepšie ako rovesníčky.
Lepšie. Ale bol to strašný pôrod dostať sa von. Mohla som vycestovať jedine cez Slovkoncernu a tam boli tiež ľudia, ktorí závideli. Čiže to bolo nenormálne. Pol roka mi trvalo, kým som to vybavila. Mala som napríklad robiť tvár pre zahraničnú značku, pretože ma videli na módnych prehliadkach, potom na kampani pre vlasovú kozmetiku a tak zisťovali kto som, čo som. No a dostala som ponuku s tým, že v sobotu treba vycestovať do Švajčiarska. Avšak, bolo mi povedané, že s týmto štátom momentálne nemáme dobré vzťahy. No a tak som si to išla zisťovať a napokon mi povedali, že je to nejaké podozrivé a bolo docestované...

Ako ste to potom doriešili?
Musela som napísať, že som si zlomila nohu a tak nemôžem prísť. Nemohla som povedať, že ma títo tu nepustia. Vtedy asi nebol prosto záujem, aby nejaká baba išla von a predvádzala, fotila. Oni sa tu toho všetkého báli.  

Na ako dlho ste chodili, keď už vás pustili vycestovať?
No tak to som chodila potom aspoň na dva mesiace. Ale naozaj to bol absolútny horor. Myslím si, že som bola na nesprávnom mieste v nesprávny čas. Jediné, čo mi bolo ľúto bolo to, že rok 1989 neprišiel o dvadsať rokov skôr.

V súčasnosti by to bola celkom iná modelkovská kariéra.
Áno. Prosto, v roku 1968 to malo vyjsť, pretože to by bolo super.

Koľko bolo vlastne modeliek v tom čase u nás?
Tu nás bolo pár, v Čechách viac.

Dnešné modelky vraj často podliehajú drogám, aby zostali štíhle. Zažili ste niečo také pred desiatkami rokov počas cestovania po svete?
Nepamätám si. Možnože niečo bolo, lebo však vtedy tiež boli diskotéky. Ja viem, že keď sme fotili v Hamburgu, tak sa išlo na diskotéku a tam boli tí mladí ľudia boli veselí. Ale ja som nevedela, čo to je.

A čo plastické operácie. Vylepšovali sa modelky v minulosti? Prípadne, aký na to máte názor?
Moja línia je dar od Boha. Určite boli plastiky, alebo teraz sú tie botoxy. Ale ja som zatiaľ nič neskúsila, lebo mám z toho strach. Hovorím si, že je dosť, keď si človek musí ľahnúť na lôžko keď musí a nie aby som to urobila dobrovoľne. Nehovorím nie, ale zatiaľ som to nepotrebovala. Ja sa bojím aj botoxu.

Sledujete módnu aj v súčasnosti?

Áno, sledujem. Ale viete čo, ja som sa toľko napredvádzala, toľko nachodila a s tak krásnymi modelmi od Diora, Jean Patou, Paco Rabanne... že nemám a ani som nikdy nemala pocit, že by mi bolo ľúto toho, že už nemôžem predvádzať. Ja som sa nachodila naozaj dosť. Mám ale teraz tak, že módne prehliadky sledujem už skôr s kritickým okom. A za to človek nemôže. Všímam si, keď nejaká modelka nedobre chodí, ak niektorá príliš dvíha ruku...

Vy sama ste babičkou malej vnučky. Chceli by ste z nej mať modelku?

Ja by som si to vedela predstaviť. Ale ťažko povedať čo z nej bude, keďže má len tri roky.

Vedeli by ste jej poradiť?
Súčasný svet modelingu je nebezpečný pre babu, ktorá nemá šajnu. Ale keď jej niekto, kto o tom vie, dá inštruktáž, tak by zistila, že nie je všetko zlato čo sa blyští. To, ak ide niekde do Paríža, ešte neznamená, že sa z toho má zblázniť. Treba brať všetko s rezervou.

Máte pre vnučku odložené svoje najcennejšie fotografie?

Mala som hrozne veľa svojich fotiek z titulných stránok, ktoré som si odkladala. Ale keď som raz išla na letisko a niesla som si so sebou časopisy, na ktorých som mala svoje fotky, tak mi to všetko zhrabli na colnici. Vtedy sa nesmeli nosiť časopisy. Na tvrdom papiery bola nalepená dvojstránka reklamy na vlasy a to je jediné, čo mi zostalo. Hovorím im: „prosim vás, veď aspoň toto mi nechajte, veď to som ja.“ Čiže nemám žiaden korpus delikty, že som to robila. Ale toto mi zostalo. Ešte mi zostali aj nejaké drobné fotky. Ale čo som mala také veľké kampane, to mi nezostalo.

Keď ste boli taká žiadaná, prečo ste s modelingom napokon prestali?
Lebo sa mi narodilo jedno dieťa. Aj keď, to som ešte pracovala, ale keď sa narodilo druhé, tak už to nebolo ono. Už som nemohla odísť fotiť, tak ako predtým, kedy som odišla na hodinku, dve, tri. Už mi zrazu na tom niečo vadilo, bola som nervózna, že nemôžem byť doma s rodinou. Prestalo to pre mňa prinášať taký plezír, ako zo začiatku. A pomaly to začalo odznievať tak úplne v pohode, že mi neprekážalo, keď som s modelingom skoncovala nadobro. Nebolo mi to vôbec ľúto, pretože tu boli moje deti, ktoré začali zase niečo nové. Prosto, tak prirodzene to do seba zapadlo.

Autor: VERONIKA VANDRAŠEKOVÁ
Foto: T.Š.

- - Inzercia - -