Dnes je pondelok, 10.december 2018, meniny má: Radúz
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Stíham byť mama aj herečka

december 17, 2013 - 07:17
Sama sa rozvádzala, preto dobre vie, že rozvod nie je veselá záležitosť. No v bláznivej komédii Štyria na kanape PETRA POLNIŠOVÁ so svojimi hereckými kolegami dokazuje, že aj táto komplikovaná životná situácia môže priniesť mnoho komických momentov.
Už od jari sa na Slovensku s veľkým úspechom uvádza komédia Marca Camolettiho Kto zhasol svetlo?, v ktorej exceluje Marína Kráľovičová. Z francúzštiny ju preložila jej dcéra Jana Kociánová. Ona prekladala aj hru Štyria na kanape od toho istého autora, v ktorej ste nedávno zažiarili na premiére vy. Vraj ste si hru priniesli z Francúzska.
Nebol to zámer. Je pravda, že keď nás oslovil producent, s režisérom Eduardom Kudláčom sme hľadali niečo vhodné – a ja som bola v tom čase vo Francúzsku. Siahla som po Marcovi Camolettim, pretože je to známy, výborný autor a náhodou je to aj Francúz. Hra ma oslovila, lebo je o rozvode, čo samo osebe nie je komická téma, ale tu ide o rozvod bláznivý. Ani jeden z bývalých partnerov sa nechce vzdať domu, preto si ho virtuálne rozdelia, žijú tu so svojím sluhom a každý si privedie nového partnera. Prináša to množstvo bláznivých situácií. Stretla sa tam partia výborných hercov, s ktorými som už aj predtým pracovala – Henrieta Mičkovicová, Ľuboš Kostelný, Richard Stanke. Jedine s Emilom Horváthom som dosiaľ nemala tú česť – hrám jeho milenku, ktorá je extra bláznivá... Na skúškach sme sa bavili a myslím si, že aj diváci si prídu na svoje.
 
Vy však máte vlastnú skúsenosť s tým, že rozvod nie je veselá téma...
Máte pravdu, ale po istých skúsenostiach sa dá aj na rozvod pozerať s humorom.
 
Čiže bolo aj veselo?
Nebolo. Ale s bývalým manželom sa dnes dokážeme spolu rozprávať a aj sa zasmiať. Náš rozvod nebol hysterický, skôr pokojný, lebo obaja sme uznali, že je to pre nás najlepšie možné riešenie. A naše životy sa vyvinuli tak, že sme teraz obaja spokojní, máme svoje rodiny a sme šťastní.
 
Ste občas v kontakte?
Samozrejme, ale nie v úzkom. Máme však korektný vzťah a neváhali by sme sa navzájom aj navštíviť.
 
Druhého syna ste porodili vo Francúzsku, celé leto ste tam žili. Teraz ste prišli na Slovensko kvôli práci?
Sme tu už od septembra, ale to je chiméra, že som sa odsťahovala a vraciam sa len dočasne. Boli sme vo Francúzsku päť mesiacov kvôli deťom a manželovej práci...
 
Prepáčte, použili ste slovo manžel. Ako si to vysvetliť?
Svadbu sme nemali, ak na to narážate. Ale my sme si svoj vzťah vnútorne zoficiálnili. Nemáme čas riešiť svadbu, ale sme rodina, ja som jeho žena a on môj muž, môj manžel. Je pekné sa tak nazývať.
 
Ako je to teda s vaším trvalým pobytom? 
Naša základňa je na Slovensku. Tu žijeme, máme byt, starší, triapolročný syn Simon tu chodí do škôlky. Len častejšie ako iní ľudia chodíme na návštevy do Francúzska k príbuzným.
 
Petra Polnišová s mladším synom v náručí
 
Mladší syn Félix má už vyše roka, vraciate sa teda do práce?
Moja práca neznamená byť niekde od ôsmej do piatej. Keď sme skúšali hru, odchádzala som z domu maximálne na tri hodiny, zatiaľ sa o Félixa postarala moja mama, môj muž a v prípade potreby mi príde pomôcť aj kamarátka, šikovná študentka.
 
Okrem novej premiéry momentálne nemáte inú prácu?
Dvakrát do mesiaca hrám v predstavení Nízkotučný život v divadle GUnaGU, inak nič.
 
Žiadne televízne projekty?
Momentálne nie, ale od januára by sme mali začať s kolegami z Partičky robiť novú televíznu šou Kukátko. Bude to improvizovaný sitkom. Od začiatku budeme mať určené postavy a Dano Dangl nám zadá situáciu, ktorú budeme musieť naplniť. Kukátko sme už robili divadelne a malo veľký úspech. Zapáčilo sa aj Televízii JOJ, tak nám od januára dala priestor.
 
Ako teda teraz trávite čas? Užívate si materskú dovolenku?
Pred premiérou to bolo hektickejšie, ale teraz už budú len predstavenia. A výroba Kukátka – to budú len dva dni v mesiaci, takže sa to bude dať zvládnuť. Som veľmi spokojná, že je aj vlk sýty aj ovca celá... Som s deťmi, a pritom sa môžem aj realizovať v práci.
 
Akým jazykom sa doma rozprávate?
Môj muž hovorí s deťmi po francúzsky, ja po slovensky a my dvaja medzi sebou po francúzsky alebo po anglicky. No musím povedať, že sa už veľmi zlepšil aj v slovenčine. S mojou mamou sa už pekne dohovorí. Isteže, keby mal rozoberať Nietscheho, asi by mu to plynule nešlo, ale boli sme napríklad spolu na divadelnom predstavení a celkom to zvládol.
 
Páči sa mu v Bratislave?
Niečo áno, niečo nie – ale rovnako je to aj v Paríži. Našiel si tu svoje obľúbené miesta aj ľudí.
 
Necíti sa teda na Slovensku stratený?
Matthieu nie je typ, ktorý by sa niekde cítil stratený. Jeho práca vyžaduje časté cestovanie po svete. Pracuje pre filmové festivaly, vyberá filmy, pomáha organizovať workshopy pre filmárov. 
 
Aké sú vaše deti?
Sú to normálni malí galgani, ako súrodenci sa doťahujú, dokonca sme už zažili aj prvú bratskú bitku... Simon je pokojnejší, ale Félix je taká malá motorová myš, je veľmi živý, chce vyskúšať všetko, čo jeho veľký brat, takže sa pri ňom dosť nabehám.
 
To mi pri pripomenulo, že ste nakrútili videoklip vo fitnescentre. Cvičíte aj okrem toho?
Mám kamarátku – fyzioterapeutku, ktorá má tiež deti. Stretávame sa dvakrát do týždňa a ona ma týra cvičeniami. Pomáha mi to, aj ma to baví...
 
Viac sa dočítate v SLOVENKE!
 
Autor: ĽUDMILA GRODOVSKÁ
Foto: Slovenka

- - Inzercia - -