Dnes je utorok, 18.september 2018, meniny má: Eugénia
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Marek Maďarič: Tento rok je zrelý na zmeny

január 23, 2012 - 16:18
Už o pár týždňov čakajú Slovensko ďalšie voľby. V nich sa bude rozhodovať aj o tom, kto krajinu povedie najbližšie štyri roky a akým smerom. Aj o tejto téme sme sa rozprávali s poslancom Národnej rady SR Marekom Maďaričom.

Pán Maďarič, je začiatok roka, sme zaplavení rôznymi predpoveďami. Aký bude podľa vás rok 2012?
Nechcem hovoriť frázy o ťažkých časoch a nechcem byť ani šarlatán, ktorý vysype z rukáva presnú predpoveď. Napokon, aj produktom vedy zvanej prognostika bývajú väčšinou omyly. Chcem skôr povedať, že tento rok je zrelý na zmeny. Tie môžu byť individuálne a môže ich urobiť každý z nás a môžu nás nasmerovať k lepšiemu. No môžu nás čakať aj neriadené zmeny v rozmeroch katastrofy. To v prípade neochoty ľudí, firiem a vlád meniť doterajšie správanie. Pod pojmom zmeny mám na mysli predovšetkým zmenu v nazeraní na to, čo je v živote naozaj dôležité a hodnotné. Už len keď dokážeme odlíšiť dôležité od menej dôležitého, budeme na dobrej ceste. Potom, samozrejme, musíme vedieť to dôležité uskutočňovať. V posledných desaťročiach sme totiž orientovaní veľmi materialisticky a veľmi sebecky. Z nášho života a priorít spoločnosti bol doslova vyhnaný ľudský, sociálny aspekt. Žili sme pod tlakom ideológie, že každý sa má postarať sám o seba. Domnievali sme sa, že modla ekonomického rastu, aj za cenu zadlžovania alebo ničenia prírody, nás spasí. Ocitli sme sa doslova v slepej uličke. Takže tento rok by mohol byť rokom vycúvania zo slepej uličky individualizmu a konzumného spôsobu zmýšľania. 

Mnohí analytici strašia, že tento rok bude naozaj ťažký. Čaká nás stagnácia ekonomického rastu, zdražovanie, firmy budú šetriť a prepúšťať... Čaká nás naozaj až také veľké uťahovanie opaskov?
To závisí od nás. Šetrenie a uťahovanie opaskov nemusí byť zničujúce a nezvládnuteľné, ak po prvé, dokážeme zmeniť svoje priority a po druhé, ak to bude šetrenie adresné a nie paušálne. Samozrejme, miera uťahovania opaskov by nemala ohroziť základné istoty, ktoré zabezpečujú ľuďom dôstojné prežitie. A napokon, ruka v ruke so škrtmi musia ísť aj investičné a rozvojové impulzy. To bude jedna z najťažších úloh pre novú vládu – nájsť zdroje na rozvoj a investovať ich do perspektívnych oblastí.

Slovensko už v marci čakajú po necelých dvoch rokoch opäť parlamentné voľby. O čom podľa vás budú tieto voľby?
Už sú. A ako vždy sú o kauzách typu spravodajských hier. To je tá možno vzrušujúca, no pre životy ľudí menej podstatná časť volieb. Sčasti môžu byť aj o programovom súboji najmä v oblasti daní, či sa vrátime k rozumnej miere progresivity, to znamená, že skutočne bohatí by prispievali vo väčšej miere, ako je to vo vyspelých štátoch obvyklé, alebo zotrváme  v experimente rovnej dane, ktorý už vyčerpal svoj imidžový potenciál. No predovšetkým budú voľby o tom, či zvíťazí alternatíva politickej stability alebo chaosu. Či ľudia opäť uveria nejakej novej strane sľubujúcej zázraky na počkanie, ktorá na jedno použitie zapadne do nejakého zlepenca, alebo dajú hlasy zodpovednejším politikom, ktorí signalizujú, že v krízových chvíľach sa vedia povzniesť nad politikárčenie a v záujme Slovenska dokážu kooperovať.

Dalo by sa skonštatovať, že volebná účasť je pri každých nových voľbách nižšia a nižšia. Akú účasť očakávate v marci a čo podľa vás spôsobuje zvyšujúci sa nezáujem Slovákov o voľby?
Ak budú dominovať v kampani kauzy, často len mediálne a spravodajské, a ak k tomu prirátame znechutenie ľudí z aktuálnej vlády a ešte možno vplyv nepriaznivého počasia, bude účasť nižšia ako v posledných voľbách. Môže klesnúť aj pod 50 percent.

Ako bude podľa vás vyzerať nová vládna koalícia, ktorá vzíde z marcových volieb?
O konkrétnych stranách vo vláde nebudem hovoriť, nedá sa to predpovedať. No v zásade môžu byť len dve alternatívy – vláda bez víťaza volieb, ktorým pravdepodobne bude Smer. To by znamenalo možno ešte horší variant súčasného zlepenca. Alebo budeme mať vládu so Smerom, ktorý by ju zložil s jednou, možno dvoma ďalšími parlamentnými stranami. Ani to by nebola jednoduchá koalícia, no predpokladaná stabilita a skúsenosť takýchto strán má potenciál priniesť upokojenie a verím, že aj potrebnú dohodu na opatreniach a veciach, ktoré prekračujú rámec jedného volebného obdobia.

Našu spoločnosť už niekoľko týždňov zamestnáva takzvaná kauza Gorila, teda údajné prepisy odpočúvaní rozhovorov predstaviteľa istej finančnej skupiny a niektorých politikov či predstaviteľov štátnych orgánov. Váš názor na túto kauzu?
Keď sa toto údajné odpočúvanie robilo, bol Smer v opozícii a ak sú v ňom zmienky o predstaviteľoch Smeru, nedajú sa ani zďaleka prirovnať k tomu, čo sa píše o niektorých súčasných stranách koalície. Mohli by sme teda kričať a vytĺkať politický kapitál. Napriek tomu sa nám zdá táto vec viac spravodajskou hrou než dokázateľnou realitou. A fascinujúce je, že tí, ktorí najviac kričia, najmä SaS, mali tento materiál k dispozícii už pred voľbami v roku 2010. Vtedy však bez problémov vstúpili do koalície a schválili do významných funkcií ľudí, ktorých dnes chcú zásadovo odvolávať z dôvodu, že sa spomínajú v Gorile. Preto sa mi zdá, že ide len o hru na účely volebnej kampane. No v zásade súhlasím s tým, aby sa orgány činné v trestnom konaní tejto kauze venovali. No mali by to byť výlučne tieto orgány a nie politici.

Eurozóna v súčasnosti prežíva najväčšiu krízu vo svojej histórii, viacerí zahraniční politici sa dokonca vyjadrili v tom zmysle, že to môže spôsobiť aj vojnu. Ako to vidíte vy?
Eurozóna je náš národný záujem, pretože je nositeľom našej meny. Je to aj elitný klub, sú to štáty s najvyššou životnou úrovňou a na ich úroveň sa chceme predsa doťahovať. Napriek strašeniu, ale aj reálnym rizikám vidíme, že najsilnejšie štáty majú eminentný záujem o zachovanie eurozóny. Mali by sme im pomáhať, lebo tým zachraňujeme samých seba. Musíme pochopiť aj to, že eurozóna je súčasťou procesu integrácie Európy a jej rozpad by destabilizoval Európsku úniu ako takú. Uvedomme si, že tento proces a Európska únia ako taká nie je len o peniazoch. Málo si uvedomujeme, že hoci vznikla na základoch ekonomickej spolupráce, cieľom bolo predísť tradičným vojnovým konfliktom v Európe. A to sa jej už desiatky rokov darí.

Treba podľa vás zachrániť euro a eurozónu za každú cenu?
Pozrite sa, vstup do eurozóny bol pre Slovensko zatiaľ posledným významným míľnikom na jeho zázračnej ceste za posledných sto rokov. Rozpadom eurozóny alebo odchodom Slovenska z tohto klubu by sme vykročili na cestu späť, niekam na perifériu Európy. Preto treba aj z našej strany urobiť pre záchranu a revitalizáciu eura maximum.

Autor: Iveta Malá
Foto: archív M. M., SITA

- - Inzercia - -