Dnes je utorok, 25.september 2018, meniny má: Vladislav, Vladislava
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Údolie duchov

jún 09, 2014 - 10:16
Všade pusto a strach naháňajúce ticho. Len vietor skuvíňajúci cez vylámané okná a prízraky minulosti schované v tieni bujnej, divorastúcej zelene. Takto dnes vyzerajú kúpele Korytnica, kedysi pýcha, dnes hanba Slovenska. V roku 2001 sa tu zastavil čas.
Liečivú silu korytnického prameňa poznali tunajší obyvatelia už v 16. storočí. Zemepán Štefan Zápoľský tu dal upraviť prvé tri minerálne pramene a postavil letohrádky. Obľúbila si ich najmä jeho manželka – grófka Helena, ktorá tu rada prijímala hostí. Prvá zlatá éra kúpeľov sa mohla začať. No najväčšia sláva čakala kúpele až o tri storočia neskôr. Minerálna voda z Korytnice získala medaily na svetovej výstave roku 1873 vo Viedni a roku 1904 ako jediná európska minerálna voda na svetovej výstave v americkom St. Louis. Vďaka tomuto úspechu ju v roku 1905 začali vyvážať do Ameriky. Koncom 19. storočia ich poctil svojou návštevou aj samotný cisár František Jozef. Očarili ho nielen liečivé pramene, ale aj prekrásna prírodná scenéria Nízkych Tatier. Nebol to však jediný prominentný hosť. Kľučky na dverách luxusných pavilónov si podávali predstavitelia vtedajšej spoločenskej smotánky, zastúpenej členmi európskych šľachtických rodov, významní umelci či bohatí priemyselníci. Z pavilónov sa ozývali melódie Straussových valčíkov a po chodníkoch vysypaných jemným štrkom sa promenádovali dámy v našuchorených, biedermayerovských kostýmoch. Podlomené zdravie si tu liečil Ľudovít Štúr aj Jozef Miloslav Hurban, ktorý venoval Korytnici súbor poviedok Veselé chvíle nezdravého pacienta. Určite netušil, aké prorocké dielo napísal.
 
Slávu vystriedala skaza
Kúpele učupené v lone jedného z najkrajších kútov Slovenska prežili s týmto národom dobré i zlé, poskytujúc tak nielen útechu, ale aj obranu. V rokoch 1911 a 1921 ich síce zdevastovali ničivé požiare, ale pozviechali sa k bývalej sláve. Počas druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania sa stali útočiskom partizánov a hlavný liečebný pavilón sa zmenil na poľnú nemocnicu. Svedectvo o tom vydáva pamätná tabuľa na ošarpanej, zničenej omietke budovy. V roku 1953 ich začlenili do Správy kúpeľov, sanatórií a zotavovní ROH a pod správou štátu sa tešili vysokej návštevnosti. Vďaka unikátnej minerálnej vode sa tu liečili pacienti s tráviacimi ťažkosťami a chorobami zažívacieho ústrojenstva. Úľavu kúpele prinášali aj onkologickým pacientom. Osudnú ranu im zasadila až privatizácia z roku 1996, keď prešli do súkromného vlastníctva jednotlivých majiteľov. Na mnohých pavilónoch, respektíve torzách, ktoré z nich zostali, sa dodnes skvie tabuľka s varovaním „Súkromný majetok, nevstupovať!“ no ktosi pod ňu duchaplne rukou pripísal: „Tak prečo sa o to nestaráš?“
 
Viac sa dočítate v SLOVENKE!
 
Podobné články:
 
 
 
KATARÍNA HANZELOVÁ
Foto: red

- - Inzercia - -