Dnes je piatok, 21.september 2018, meniny má: Matúš
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Z neverníka samovrah

máj 30, 2014 - 10:32
JURAJA LOJA vnímame v poslednom čase najmä cez seriál Búrlivé víno ako úspešného detského lekára, ktorý je však v otázkach lásky nerozhodný. Miluje naraz dve ženy. Kvôli najnovšej divadelnej láske si dokonca siahne na život... V ohrození života bol aj samotný herec. Láska v tom však nebola...
Dostali ste sa aj vy vo svojom živote do istého hraničného obdobia?
Isteže, aj ja som sa ocitol na križovatke, na ktorej som stál. Stál som tam dosť dlho, nevedel som sa rozhodnúť pre nič. Bolo to akési moje temné obdobie. Myslím si však, že každý to zažije, či už úzkostné stavy, alebo pocit smútku. Sú to situácie, ktoré otvárajú inú dimenziu videnia okolia, sveta a samého seba. Človek sa začne vnímať iným pohľadom. 
 
Mnohí ľudia okolo nás sa nevedia vyrovnať so strachom. Posledné dni médiá a odborníci riešili tragický čin populárnej speváčky Ivety Bartošovej, ktorá sa už niekoľkokrát pokúsila o samovraždu, a napokon sa jej to aj podarilo. Ako sa pozeráte na týchto ľudí?
Nechcem nikoho súdiť. So strachom sa vyrovnať je veľmi ťažké. Najprv si pomenovať problém, a potom bojovať proti nemu, na to človek potrebuje byť silná osobnosť a mať vytvorené zázemie – ľudí, ktorí o tom vedia a ktorí mu vedia pomôcť. Ja som mal v živote to šťastie, že som našiel takých priateľov, mohol by som povedať druhú rodinu. Sú to ľudia, ktorí ma vedia podržať, rozosmiať, vypočuť. Čo sa týka rodiny, moja partnerka Zuzka je pre mňa po psychickej stránke to, čo považujem za nesmiernu oporu v mojom živote. Pretože nájsť človeka, pri ktorom cítite, že ste výnimočný, ktorý vás vie upokojiť len pohľadom, ktorý vás dokáže objať a vy cítite to bezpečie a istotu, tak to je výsada a šťastie mať pri sebe takého človeka. 
 
Ste mladý človek a život vám už podhodil pod nohy nejednu zložitú situáciu, ktorú ste museli v sebe spracovať. Prekonali ste operáciu srdca, s partnerkou Zuzkou Kanócz, s ktorou máte ročného synčeka Lucasa, ste prišli o prvé dieťatko, po šiestich rokoch ste odišli z nitrianskeho divadla, kde ste patrili medzi lídrov... Ozaj, prečo ten nečakaný odchod? 
Je to už uzavretá téma, ku ktorej by som sa v tomto rozhovore nevracal. Ja si nitrianske divadlo nesmierne vážim a vraciam sa tam na premiéry, mám tam veľa kamarátov, napokon tam sme sa so Zuzkou spoznali. Boli sme kolegami v divadle, potom sme v Nitre začali spolu žiť a sme spolu dodnes, akurát sme sa presťahovali do môjho rodiska, do Bratislavy. 
 
V najnovšej hre divadla Aréna Írska kliatba stvárňujete samovraha. Keď ste ešte boli členom Divadla Andreja Bagara v Nitre, aj tam vás obsadzovali do postáv čudákov a alkoholikov, ktorých ste hrali, mimochodom, skvele. Keď ste dostali túto ponuku, aj ste si to uvedomili, že postavu Keirana môžete zaradiť k tým divadelným?
Keď ma režisér Juraj Bielik oslovil do hry Írska kliatba amerického autora Martina Casellu, nevedel som, akú postavu budem hrať. Keď som si ju prečítal, vnímal som obrovskú tragédiu celku skupiny, ktorá sa stretávala u kňaza, aby vyrozprávali svoje trápenia s delikátnym mužským problémom a s tým, čo robí muža mužom. Povedal som áno a až po prvej čítačke mi ponúkol postavu Keirana, opravára striech, ktorý tesne pred svadbou zaskratuje a chce skočiť z mosta, pred čím ho zachráni kňaz a privedie do skupiny s podobným problémom. Áno, Keiran je čudák, ale len do istej miery, lebo ho k tomu donútila spomínaná okolnosť, mužský komplex, otázka života a smrti. V hraničných situáciách totiž človek nerozmýšľa a koná pudovo. On koná sebazničujúco, ale paradoxne aj sebazáchovne. Tieto dve veci sa v ňom lámu, a to bola pre mňa obrovská výzva. Som rád, že svoje herectvo môžem rozvíjať aj mimo Nitry, ktorá mi dala šancu a príležitosti pracovať jednak s dobrými režisérmi, s úžasnými kolegami, ktorí ma naučili nesmiernej pokore. Pracovať na sebe a neuspokojovať sa, lebo ak by som tak spravil, vlastne by som skončil, ako povedal Picasso...
 
Nespomenuli ste ho náhodou, lebo vaše pôvodné plány boli stať sa výtvarníkom. Keď vás neprijali na VŠVU, skúsili ste VŠMU a vyšlo vám to na prvý pokus... To ste len tak presedlali od obrazov k herectvu? 
Nie... Bol som hyperaktívne dieťa a bolo ma treba zamestnať... (smiech) Počas strednej školy som bol členom Bieleho divadla, no a potom som to skúsil na VŠMU, kde ma prijali na prvý pokus. Neľutujem...
 
Viem však, že vo voľných chvíľach maľujete. Maľujete aj akty a v pláne ste mali namaľovať aj Zuzku... 
Bohužiaľ, okolnosti života sa nám tak krásne vykľuli, že z ateliéru sa stala detská izba, takže teraz nemám priestor na maľovanie, no nemám ani čas. Ak spomínate Zuzku, tak jej obraz ešte nemám dokončený, ale verím, že príde deň, keď sa do toho znova pustím a raz bude visieť u nás doma. 
 
Ani synčeka Lucasa ste nezvečnili na plátne? 
Tú lásku by som nedokázal obsiahnuť. 
 
Aj pociťujete, že vás nová rola – rola otca zmenila? 
Samozrejme. Priviesť na svet život, to zmení asi každého. Navyše, je to obrovská zodpovednosť. Avšak zároveň také šťastie, ktoré sa nie každému splní v živote, čo je ďalšia tragédia. Boli sme dieťaťom obdarení, preto sa snažím žiť pre neho a milujem tie chvíle s ním. 
 
Priznali ste, že momentálne vás najviac živí účinkovanie v Búrlivom víne, kde stvárňujete Martina Roznera, úspešného detského lekára, ktorý je však v otázkach lásky nerozhodný, miluje naraz dve ženy. Seriál láme rekordy sledovanosti. Keď ste odišli z Nitry, hneď prišla táto ponuka?
Nie, mal som isté vákuum, keď som rozmýšľal, čo ďalej. No patrím medzi ľudí, ktorí veria, že všetko, čo má prísť, príde. A keď človek na to intenzívne myslí, niekde to tam vo vesmíre svojimi myšlienkami napíše, tak sa to aj stane. Ak človek verí vo svoje schopnosti, jedného dňa sa mu to splní. O tom som presvedčený. 
 
Tak sa stalo, že vám prvýkrát v seriáli ponúkli hneď hlavnú postavu, dovtedy – či už to bolo v Nesmrteľných alebo v Ordinácii v ružovej záhrade – ste hrali postavy vedľajšie...
Za ponuku v Búrlivom víne som nesmierne vďačný, ale rovnako som vďačný aj za to, že pracujem naďalej v divadle, ktoré bude pre mňa vždy na prvom mieste, pretože kontakt s divákom je nenahraditeľný. Hosťoval som v Astorke, niekoľkokrát  v Aréne, a je to pre mňa taká eufória a pocit naplnenia, ktorý sa nedá ničím nahradiť. 
 
Takže nemáte strach, hoci ste umelec na voľnej nohe, keď sa jedného dňa Búrlivé víno skončí... Čo bude s vami, ako uživíte rodinu, keďže Zuzka je na materskej dovolenke... 
Ale ja s tým počítam, že raz sa to skončí... Samozrejme, že myslím aj na existenčné veci... Myslím na to každý deň. Môže sa stať hocičo – môže ma zraziť auto, môžem ochorieť... Preto musím rátať so všetkým, preto sa snažím robiť všetko pre to, aby moja rodina nepociťovala nedostatok alebo naopak nadbytok. Snažím sa, aby Zuzka aj malý mali všetko, čo potrebujú k životu, a hlavne, aby mali mňa doma. 
 
Viac sa dočítate v SLOVENKE!
 
Podobné články:
 
 
 
ALENA HORVÁTHOVÁ-ČISÁRIKOVÁ
Foto: DAB Nitra, Aréna, TV Markíza a archív J. L.

- - Inzercia - -