Dnes je sobota, 28.november 2020, meniny má: Henrieta
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Frank Jalšovský: Slovensko bolo so mnou na všetkých kontinentoch sveta

marec 12, 2016 - 13:40
Jeho diela má vo svojich súkromných zbierkach bývalý prezident USA Bill Clinton či brunejský sultán Hassanal Waddaulah. Za svoju tvorbu získal desiatky prestížnych medzinárodných ocenení. Jeho meno figuruje v medzinárodnej encyklopédii žijúcich umelcov v trojke svetových grafikov. Frank Jalšovský.

Ste akademický maliar, vo vašej tvorbe využívate rôzne grafické techniky. Prečo práve grafika a ktoré techniky sú pre vás typické?
Ako  každé dieťa som siahal po ceruzke a ňou čiaral po papieri. Doteraz je jeden odložený v rodinnom archíve – záber na čatu robotníkov na nákladnom aute so zdvihákom, ako sa moria s ťažkým nákladom. Bol to situačný chvíľkový pohľad z nášho okna, ale dotvorený, detailný a len ceruzkou. Čiže už vtedy u mňa dominovala kresba. Farby mi nechýbali. Počas štúdií  na strednej i vysokej škole sme testovali všetko, všetky techniky, všetko bolo dostupné na overenie, vyskúšanie i samotnú tvorbu. Čo sa týka výberu grafických techník, dopracoval som sa časom k technikám, ktoré najviac vyhovujú môjmu naturelu a dokážu najviac priblížiť subjekt tém, ktoré nimi vo svojich dielach stvárňujem. Sú to techniky mezzotinta, akvatinta, suchá ihla a lept. Krátko po skončení VŠVU sa dostali aj v umení k slovu počítače. Mňa také neosobné rýchlovky neoslovili, naopak, očarili ma klasické techniky hĺbkotlače, čo nie je ľahká, niekoľkominútová záležitosť. Napríklad taký Genesis – dnes ovenčený desiatkami cien – som ryl do kovu asi pol druha roka. Tak isto na ďalšom mojom diele Vek múdrosti som pracoval vyše roka. Asi má zmysel zostať verný týmto technikám, pretože ako som sa nedávno dozvedel, v Amerike začínajú vznikať nové kluby vážnych zberateľov grafickej techniky mezzotinta. Majú čo robiť, lebo nás, takýchto grafikov “klasikov“, je dnes na svete už len niekoľko. Pripomína mi to zberateľov veteránov...V Európe som zatiaľ o takomto klube zberateľov nepočul, čo je vzhľadom na európsku históriu umenia paradoxom. Možno semienko niekto niekde zaseje. Aj moje najnovšie dielo plánujem vytvoriť práve mezzotintou a aquatintou, takže tradičnými hĺbkotlačovými technikami.



Vaším učiteľom bol známy umelec Albín Brunovský. Inšpiroval vás vo vašej tvorbe alebo výbere techník?
Majster Albín Brunovský bol vedúcim katedry grafiky na VŠVU. Na jeho múdre a odborné rady nikdy nezabudnem a nosím ich v srdci. A vôbec, pred svojimi pedagógmi, či už z čias strednej umelecko-priemyselnej školy, ako aj potom z obdobia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, sa vždy s úctou pokloním za ich skutočne vysoko odborné vedenie, za ich dôslednosť a zároveň krásny a ľudský prístup i pochopenie, ktoré prejavovali, keď nás roky viedli k dosiahnutiu  dnešných výsledkov.



Vaša tvorba získala viaceré ocenenia nielen doma, ale aj v zahraničí. Ktoré sú pre vás osobne najcennejšie a najhodnotnejšie?
Ťažko povedať. Sú ceny a ceny. Môžu byť vzácne, veľké, z rôznych kontinentov, ale i menšie a milé, teplé, povedal by som, ktoré hrejú dušu. Jedných i druhých sú desiatky alebo už viac? Kto by ich počítal... Ale predsa: Elite Award Best in Category, Artdex International, Vancouver, BC, Canada, Award of Excellence, Soho Art International Competition, New York, USA,  Artist Show Case Award Winner, 5th Annual Manhattan Arts International Competition, New York, USA, Medzinárodná cena kultúry udelená Kanadskou obchodnou komorou, atď., ostatné z minulého leta Premio Speciale Trofeo Perla Dell’adriatico, 9^ edizione del Premio Internazionale d’Arte “Perla Dell’adriatico” – Grottammare Italy. Množstvo katalógov z medzinárodných výstav hovorí o určitom meradle a úrovni umeleckého diela. Súťaže sú nielen osobná reprezentácia, ale i reprezentácia krajiny, z ktorej umelec pochádza. Takže Slovensko bolo so mnou už na všetkých kontinentoch sveta. Je aj v medzinárodnej encyklopédii žijúcich umelcov, kde som v trojke svetových grafikov. Dielo Knowledge je súčasťou najväčšej zbierky grafického umenia na svete v galérii Albertina vo Viedni. Cítim sa poctený uverejnením môjho profilu v Oxfordskej encyklopédii osobností Českej a Slovenskej republiky. Najnovšie som bol zaradený do publikácie Úspešní Slováci v Kanade, kde bude predstavené aj moje dielo. To ma teší.



Kde hľadáte inšpiráciu pre vašu tvorbu? Akým témam sa najradšej a najviac venujete?
Život je inšpirácia. Každý deň niečo prináša. Z ciest po svete, z obrovského množstva osobných zážitkov, a teda následných skúseností, zo stretnutí s významnými osobnosťami, s ktorými si vymieňame názory, skúsenosti, zážitky a osobnú filozofiu.  Kedysi som na svojich cestách svetom vyhľadával najradšej destinácie, kde som mal možnosť potápať sa. Časom, cez zákruty života a vibrácie oceánov, som sa predral do kozmu, do vesmírov, a to ma uchvacuje dodnes. To je nevyčerpateľná inšpirácia so špecifickou filozofiou a vlastnou hĺbkou.



Viac ako dvadsať rokov ste žili v Kanade, vo Vancouveri. Prečo ste sa vrátili na Slovensko? Plánujete sa tu usadiť natrvalo?
Ani dnes to neviem presne definovať. Tak ako som túžil poznať svet, čo sa podarilo, tak dozrel čas sa vrátiť.  Ako lastovičky. (smiech) Zrejme aj človek má určité veci zakódované. Je to kód prírody, ktorej sme súčasťou. Buď sa mu  človek poddá, alebo sa ho vzdá. Bolo to spontánne rozhodnutie. Medzivojnová generácia básnikov a prozaikov hovorila o ľuďoch, ktorí opustili vlasť, že trpia túžbou po domove. Viackrát som bol z Kanady na Slovensku, veď tu mám mamu, brata, rodinu, priateľov a rád som sa ocital na známych miestach. Spomínam s úsmevom, ako som si s bratom dal v jednom bratislavskom bufete tresku s čerstvými rožkami, a neuveríte, cítil som sa naozaj doma. Intervaly medzi mojimi príchodmi na Slovensko sa skracovali, až napokon sa mi vôbec nechcelo odchádzať.



Vaše diela sú súčasťou mnohých súkromných zbierok. Môžete nám prezradiť, kto známy vlastní vaše diela?
Ak nerátam rodinu, priateľov, fajnšmekrov, zberateľov a inštitúcie, tak snáď zaujme, že zopár obrazov má v súkromnej zbierke bývalý prezident USA Bill Clinton, brunejský sultán Hassanal Waddaulah, ale aj bývalý prezident SR Ivan Gašparovič a ďalšie významné osobnosti .

Aká bola vaša cesta k úspechu?
Tŕnistá. Porekadlá o jablkách či pečených holuboch nepadajúcich do úst sú overené a pravdivé. Samozrejme, hneď som sa nepresadil. Trvalo to nejaký čas. Zo začiatku som pracoval aj tvrdo manuálne a popri tom som rozbaľoval svoje portfólio na možných i nemožných miestach. Mnohí odborníci hodnotili moje práce, technicky boli podľa nich výborné. Aj v Kanade je pomaly raritou, keď niekto ešte robí klasické techniky starých majstrov, či už mezzotintu, suchú ihlu, či aquatintu. Tieto klasické techniky boli moje šťastie, lebo som nimi zaujal. Prijali ma do Malaspina Printmakers Society a po rokoch som sa stal aj členom predstavenstva. Ďalšie dvere vo svete mi otvárali získané ceny a certifikáty.  Čoraz častejšie sa objavovali články v časopisoch, novinách aj dennej tlači – Encyclopedia of Living Artists, Manhattan Arts International, Arts Alive.  Nestačil som robiť workshopy. Dnes mám vo Vancouveri do 30 žiakov, ktorí robia výlučne tieto klasické techniky.


 
Ak by ste mali porovnať život umelca v Kanade a na Slovensku, v čom je hlavný rozdiel?
Je to krajina, v ktorej ak ste pracovitý a vytrvalý, dokážete aj nemožné. Panuje tam veľký optimizmus a človek si môže nájsť dobrú prácu aj dobrých priateľov. Kanaďania oceňujú snaživosť a úspech. A to sa, pochopiteľne, týka aj samotných umelcov. Vzájomná pomoc bola samozrejmosťou a zdieľanie skúseností, nových vylepšovacích metód pri aplikovaní grafických techník, to všetko bola vzájomná činorodá spolupráca. Aspoň taká je moja vlastná skúsenosť. Myslím si, že máme ešte čo robiť, aby v myslení ľudí nastali isté korektúry, aby človek nebol sám vojak v poli. A to nie je záležitosť jednej generácie. No stretol som sa tu aj s výnimočnou priazňou a žičlivosťou ľudí, napríklad pri hľadaní ateliéru, vďaka čomu som po dvadsiatich rokoch opäť mohol pokračovať na domácej pôde, a teda predbežne i zostať. Dokedy, sám neviem, no som tu rád.

Katarína Kližanová Rýsová
Foto: archív F. J.

- - Inzercia - -