Dnes je streda, 28.október 2020, meniny má: Dobromila
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

ZNAMENIA Z ONOHO SVETA

jún 12, 2016 - 19:30
Šimon, môj muž, ma nedávno navždy opustil a ja sa stále neviem vyrovnať s jeho stratou. Umrel nečakane, rýchlo a moja bolesť je o to trýznivejšia. Odišiel bez rozlúčky, len stisk ruky pred upadnutím do bezvedomia, z ktorého sa viac neprebral, a tak sme si nestihli dopovedať všetko, čo sme si povedať mali.

Sú to už tri mesiace, čo sme ho pochovali, a mňa neustále prenasledujú otázky. Čo je to smrť? Len odchod na druhý breh alebo definitívny koniec? Denne mi hlavou víria takéto ťažké myšlienky a snažím sa sprítomniť si chvíle, keď sme ešte boli spolu. Pred pár dňami som si obliekla jeho mikinu, ktorá zostala nevypratá, a vdychovala som jeho charakteristickú vôňu. Premožená smútkom som si ľahla spať a čoskoro som upadla do hlbokého spánku. Možno som sa ocitla v akejsi hladine alfa a možno to spôsobilo to strašné ticho v dome, v ktorom som zostala sama, ale odrazu sa mi zazdalo, akoby sa niekto dobýjal do bytu. Počula som otvárať dvere a akoby niekto vošiel do kuchyne s riadnym hrmotom. Moja izba pri kuchyni bola otvorená.

Zľakla som sa, dokonca aj môj pes jemne zabrechal. Vedela som, že je všetko pozamkýnané a preto som si nevedela vysvetliť, kto to môže byť. Zrazu som jasne počula fajčiarsky kašeľ môjho zosnulého muža. Fajčenie bola jeho vášeň a tá ho aj „zabila“. Bála som sa otvoriť oči, vedome som vyčkávala, čo sa stane. Odrazu ma ovládol nepríjemný pocit, že ma uprene sleduje akási postava, opretá o zárubňu dverí. Premkla ma hrôza – bože, čo sa deje.

Po nejakom čase som sa odvážila otvoriť oči, nesmelo som sa rozhliadla, no v prítmí svitania som nikoho nevidela. Opatrne som vstala a poobzerala sa, či neuvidím nejaké známky tej tajomnej návštevy. Nie, všetko ostalo nedotknuté, pozamkýnané, ako by sa nič nebolo stalo. Len ja som si uvedomila, že to bol on, môj milovaný muž, ktorý sa vrátil z onoho sveta, aby mi povedal, netráp sa, všetko, čo bolí, raz prebolí a pominie. Jeho mikinu som doteraz neoprala a keď mi je clivo, oblečiem si ju. Sále na neho myslím s láskou a hreje ma pocit, že tu bol, žil pre mňa a raz sa určite stretneme.

Dagmar B., Banská Bystrica

 

- - Inzercia - -