Dnes je utorok, 27.október 2020, meniny má: Sabína
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

KRIMI SERIÁL: Šarmantný vrah Jozef Slovák

júl 30, 2016 - 18:16
Bolo pár mesiacov po Nežnej revolúcii a krajina sa vznášala v opojení z nových možností, nádejí a nikdy nenaplnených sľubov. V tejto euforickej atmosfére nasadla v malej východoslovenskej obci na vlak smerujúci do Prahy len šestnásťročná Erika. Nie príliš atraktívna mladá slečna dúfala, že v hlavnom meste nájde šťastie. Našla však krutú smrť.

Územčistá dievčina kompenzovala svoje telesné nedostatky značným majetkom. V kozmetickom kufríku schovávala 2 400 dolárov, 800 nemeckých mariek a 16 000 šilingov. Vlak uháňal smerom na západ, Erika prižmúrila oči a oddala sa sladkým predstavám o svojej budúcnosti. Z príjemného snenia ju prebudil hlboký mužský hlas. „Je tu voľné?“ Neochotne pootvorila oči a prikývla. „Sama, krásna a smutná,“ šteklil jej ušné bubienky zvodný hlas. Úplne precitla a zahľadela sa na sedadlo oproti. Sedel tam chlap stredného veku s neskutočnou charizmou a upieral na ňu pohľad, pri ktorom sa začervenala po korienky vlasov a po chrbte jej prebehli slastné zimomriavky. „Jozef Slovák,“ predstavil sa a akoby mimochodom dodal, že je vysokopostavený policajný dôstojník kriminálnej polície a kontrarozviedky s tajným a nebezpečným poslaním. Erika hltala každé jeho slovo, koketne prehodila tlsté nôžky, čím sa jej vyhrnula sukňa a vypla hruď vo vlastnoručne upletenom svetri.  Kým vlak dorazil do Prahy bola zamilovaná do morku duše a ďakovala nebesiam za svoje šťastie. Jozef jej galantne ponúkol svoj byt, s tým, že jej pomôže nájsť zamestnanie a ukáže jej najkrajšie kúty Čiech. Dôverčivá a naivná tínedžerka sa mu zdôverila so svojím majetkom a on jej prisľúbil, že sa postará, aby čo najlepšie investovala.

slovak_3.jpg

Foto: 
kriminalistika.eu/archív

Kruté precitnutie

Ráno ju prebudilo slnečnými lúčmi a vôňou kávy, ktorú jej Jozef spolu s raňajkami priniesol do postele. „Vstávaj, čaká nás krásny výlet,“ šepkal jej do ucha. Venovala mu úsmev a okamžite bola na nohách. Zbalila si svoj kufrík plný pokladov, ktorý chcela mať pre istotu vždy pri sebe a prichystala sa na cestu.  Zaviezol ju na zámok Konopište. Uchvátená nádherou okolia ho poslušne sledovala až do zámockej obory.  Ochkala od krásy a ani si nevšimla, kedy Jozef vytiahol revolver a vystrelil. Padla na zem mŕtva. Jozef ju okradol a nehybné telo zavliekol hlbšie do lesa, kde ho prikryl vetvami. Počínal si celkom chladnokrvne. Napokon, nebola to jeho prvá vražda. Už dvanásť rokov predtým rovnakým spôsobom v Bratislave na Železnej studienke  pripravil o život dvadsaťjedenročnú  Blažicu, s ktorou sa tiež zoznámil vo vlaku. Vylákal ju do mestského lesoparku, kde sa pokúsil o súlož. Ona sa bránila a kričala. Aby ju umlčal, chytil ju za krk a uškrtil ju. Telo rovnako ako v prípade Eriky odtiahol do lesa a prikryl vetvami. Časti jej odevu spálil a osobné veci cynicky daroval svojej aktuálnej partnerke. Hoci bol za túto vraždu právoplatne odsúdený, v roku 1990 sa na základe prezidentskej amnestie dostal na slobodu a vraždil znova.

slovak_7.jpg

Foto: 
kriminalistika.eu/archív

Obete pribúdajú

Od vraždy zaľúbenej a naivnej Eriky prešlo len sedemnásť dní, keď Jozef zaútočil opäť. Obeťou sa stala osemnásťročná Vlaďka z Chebu, s ktorou sa tiež zoznámil vo vlaku. Dievčina cestovala za svojím priateľom, no ten sa jej nedočkal. Očarená šarmom zrelého muža sa dala zlákať na výlet k televíznemu vysielaču na Kamzík, ktorý sa jej stal osudným. Jozef ju zabil úderom lakťa do hrdla a telo, ako už bolo jeho zvykom, zatiahol do lesa a prikryl vetvami.

V októbri toho istého roku sa dostal na osem mesiacov do väzenia z dôvodu nedovoleného ozbrojovania. Justícia netušila, koho má pred sebou a tak nedokázala zabrániť jeho ďalším výčinom.

Len čo sa dostal na slobodu, vraždil znova. Obeťou sa stala len sedemnásťročná Diana z Bratislavy. Kontakt na ňu získal od svojho spoluväzňa. Ten netušiac, kto je jeho poslucháčom, básnil o svojej láske, rozprával mu, ako ju strašne miluje, aká je skvelá a že verí, že na neho počká. Nepočkala. Bola mŕtva skôr, než jemu vypršal trest. Jozef si totiž zapamätal každý detail a len čo ho pustili z väzenia, namieril si to priamo na jej adresu. Predstavil sa jej ako kapitán Zboru nápravnej výchovy a sľúbil jej, že za 250 korún jej umožní stretnutie s priateľom. Diana mu uverila a bola mu vďačná. Neodporovala, keď ju zobral na stretnutie do lesa v Záhorskej Bystrici. No namiesto priateľa ju tam čakala smrť. Zabil ju úderom lakťa do krku a telo opäť zahádzal vetvami.

Posledná obeť

Jozefa pach krvi doslova fascinoval. Musel zabíjať znovu a opäť. Ani nie mesiac uplynul od zavraždenia nešťastnej Diany, keď sa v ňom opäť prebudila beštia. Obeťou sa stala mladá, osemnásťročná  Anna z Bratislavy. Znovu využil svoje dôveryhodné vystupovanie a zaklopal na dvere jej matky. Predstavil sa pod falošným menom ako priateľ ich dobrého známeho a ponúkal im na predaj šperky za veľmi dobrú cenu. Slovo dalo slovu a obchod sa dohodol. Vzal peniaze a Anne povedal, aby sa pre tovar zastavila u neho na druhý deň. Stretli sa na Železnej studienke. Dievčinu vylákal hlboko do lesa, kde ju znásilnil a usmrtil. Telo opäť zahádzal vetvami. Zhodou okolností sa táto jeho posledná vražda stala na tom istom mieste ako prvá. Vrcholom jeho cynizmu bolo, že krátko po vražde sa ocitol v byte jej matky a pýtal sa, prečo Anna na dohovorenú schôdzku neprišla. Žena nedokázala nájsť vysvetlenie. Pozvala ho dnu a jeho šarmu neodolala. Zvádzal ju a ona sa s ním pomilovala. V tej chvíli netušila, že sa láska s vrahom svojej milovanej dcéry.

Bezcitný a inteligentný

No v tej chvíli mu už bola polícia na stope. Počas vyšetrovania Jozef Slovák využíval svoj nadpriemerný intelekt a bohaté kriminálne skúsenosti. Miatol políciu tým, že sa priznával k činom, ktoré nikdy nespáchal, a krivo obviňoval známych zo spoluúčasti na vraždách. Napriek týmto komplikáciám sa ho podarilo usvedčiť nielen zo spáchania štyroch vrážd, ale aj z ďalších trestných činov. Významnú  úlohu počas preukazovania jeho zločinov zohral „modus operandi“, čiže jeho zločinecký rukopis. Vraždil zásadne mladé ženy, tak, že ich vylákal na odľahlé miesta v lese. Po vražde mŕtvoly zakrýval vetvami a vždy im zobral topánky. Pravidelne sa vracal na miesto činu a snažil sa zahladiť stopy. Dôveru nebohých žien si získaval tak, že sa predstavoval ako vysoký policajný dôstojník kriminálnej polície či kontrarozviedky s tajným a nebezpečným poslaním. Kvôli tomuto si vyrobil až päť falošných dokladov, ktoré mali preukázať jeho príslušnosť k protiteroristickému komandu. Medzi sfalšovanými dokladmi nechýbal ani preukaz pražskej Krajskej prokuratúry.

Jozef Slovák bol napokon usvedčený a 20. augusta roku 1993 ho mestský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest, ktorý si dodnes odpykáva.

KATARÍNA HANZELOVÁ

- - Inzercia - -